Duchovná rukoväť kardinála Saraha (5)

 

Kniha kardinála Roberta Saraha s názvom Katechizmus duchovného života (slovenské vydanie: Bratislava, Lúč, 2023) nie je a ani nechce byť náhradou oficiálneho Katechizmu Katolíckej cirkvi, je osobnou príručkou, v určitom zmysle učebnicou náboženstva, poučnou a povzbudivou katechézou Božieho služobníka o bohatstve a hĺbke kresťanskej viery... Na pokračovanie čerpáme z tohto pozoruhodného a prínosného diela, približujeme si niektoré myšlienky, rady či odporúčania v ňom obsiahnuté.

Bagatelizovanie náboženstva

Kardinál Sarah venuje v knihe pozornosť i niektorým praktickým otázkam, najmä z oblasti liturgickej praxe a pastorácie, ako aj otázkam života v sekularizovanej spoločnosti, kde kresťania tvoria fakticky menšinu. Neobišiel ani tému takzvanej koronavírusovej pandémie.

Žiaľ, aj mnohí kresťania odsúvajú vieru do úzkej súkromnej sféry, podliehajúc tlaku súčasného sveta: „Tam pramení pasivita, s ktorou niekdajšie kresťanské národy akceptovali bagatelizovanie viery a náboženského života. Smutným obrazom tejto situácie je spôsob, akým mnohé vlády zo zdravotných dôvodov upreli veriacim právo na dôstojné a slávnostné slávenie vznešených tajomstiev viery v spoločenstve. Ľud sa bez reptania podriadil nariadeniam, ktoré vôbec nebrali do úvahy Boha.“

Reakcie na šírenie vírusu boli doslova hysterické, väčšinu obyvateľstva zachvátila panika a strach zo smrti. Áno, život je vzácny dar, a takisto zdravie: „Lenže aby človek skutočne žil, stačí mu byť nažive?“ Nezašli sme priďaleko na jednej strane v strachu a na strane druhej v spoliehaní sa na medicínu? Pravdaže, treba dodržiavať nevyhnutné (primerané) hygienické opatrenia v čase epidémie, ale nie za cenu degradácie náboženstva.

Robert Sarah zdôrazňuje, že nijaká vláda nemôže legitímne zakázať slávenie Eucharistie: „Biskupi, kňazi a veriaci majú uplatňovať nevyhnutné opatrenia, aby zabránili šíreniu nákazy, a zároveň sa majú zo všetkých síl postaviť proti predpisom na ochranu zdravia, ak nerešpektujú Boha, slobodu jeho uctievania, lebo také predpisy sú smrteľnejšie ako koronavírus.“ Obmedzovanie či zakazovanie verejného slávenia liturgie je eutanáziou kresťanstva!

Skúška viery

Spôsob, akým sme ako jednotlivci i ako spoločnosť reagovali na šírenie vírusu, veľa vypovedá o našom mentálnom nastavení i o sile či skôr slabosti našej viery: „Len čo sa zdá, že nová choroba ohrozuje neobmedzenú vládu nad svetom, po ktorej baží moderný človek, zmocní sa ho panika a káže zatvoriť kostoly, opustiť starých ľudí v ich samote, zrieknuť sa spoločenského života a pripraviť deti o školu...“ A to všetko v nádeji, že sa tým uchráni život jedinca.

Zdá sa, že keď ide o zdravie, všetky svoje nádeje vkladáme do vedy a techniky a na Boha zabúdame, akoby sme neverili v jeho všemohúcnosť. Príliš ľahko sme sa dali prekabátiť nepriateľom. V súvise s tým, že počas nedávnej pandémie svätenú vodu v kostoloch nahradili antibakteriálne gély a dezinfekčné prostriedky, kladie kardinál Sarah otázku, kam sa podela naša viera... Naozaj, kam sa podela?

(Pokračovanie o týždeň.)

Ján Maršálek

::

Odporúčané:

Duchovná rukoväť kardinála Saraha (1)

Duchovná rukoväť kardinála Saraha (2)

Duchovná rukoväť kardinála Saraha (3)

Duchovná rukoväť kardinála Saraha (4)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!