Raz sa budeme čudovať, že sme nechali cigarety zabíjať tak dlho

Toto je príbeh o vynáleze, ktorý si v 20. storočí vyžiadal milión životov, a ak s ním budeme zachádzať ako doteraz, v 21. storočí si tých životov vyžiada miliardu.

Je to príbeh „najsmrteľnejšieho artefaktu v ľudskej histórii“, ktorý stále zabíja 8 miliónov ľudí ročne. Je to príbeh väčšieho zabijaka, ako sú malária, tuberkulóza, autonehody, klimatická zmena, vojna a všetky katastrofy dokopy.

Samozrejme, hovorím o cigarete. Alebo presnejšie: o tabakovom priemysle.

Na lepšie pochopenie rozsahu tejto devastácie si predstavte, že čítate nasledujúcu správu: „Boeing 747 havaroval na pristávacej dráhe, nik neprežil.“ A o pol hodiny príde taká istá správa: „Ďalší Boeing 747 havaroval, opäť nikto neprežil.“ A o tridsať minút sa to stane znova.

Potom si predstavte, že to takto bude pokračovať celý deň aj noc a nakoniec za 24 hodín havaruje viac než 50 lietadiel. A nakoniec si predstavte, že to takto pôjde celý rok.

Toľko životov má na svedomí tabakový priemysel.

A napriek tomu ide o rozprávkovo výnosný biznis. Veď moderný stroj na výrobu cigariet vyrobí 20-tisíc cigariet za minútu a 10 miliónov za osemhodinovú zmenu.

Podľa epidemiológov pripadá na milión cigariet jedno úmrtie, takže hovoríme o 10 úmrtiach za zmenu. Spoločnosti zarábajú na každej cigarete zhruba jeden cent, čo znamená, že každá smrť zapríčinená tabakom vynáša priemyslu 10-tisíc dolárov.

To je päť miliónov dolárov za Boeing 747, teda na každých 30 minút.

Teraz si možno hovoríte: toto predsa nie je nič nové, nie? Nie je boj proti tabakovému priemyslu záležitosťou 90. rokov? Nie je fajčenie na ústupe?

Kiežby to bola pravda. Celosvetové príjmy z tohto odvetvia stále rastú. Počet fajčiarov mierne klesá v bohatých krajinách, ale tento fakt viac než vyvažuje vzostup vapovania a rastúca obľuba fajčenia v krajinách s nižšími a strednými príjmami (kde má tabakový priemysel prakticky voľnú ruku).

Okrem toho spoločnosti ako Philip Morris rady odmietajú myšlienku, že fajčenie nie je „nič nové“, aby mohli pokračovať v nastúpenej ceste.

Výsledkom je akási masová slepota. To, čo znie šialene – 50 havarovaných Boeingov za deň, sa dnes normalizovalo.

História klamstiev a podvodov

Zaujímavosťou je, že samotná cigareta je pomerne nový vynález. Samozrejme, ľudia fajčia už stáročia, ale inhalovateľná cigareta je moderný úkaz. Je výsledkom desaťročí vývoja a výskumu s rozpočtom desiatok miliárd.

Dnešná cigareta pozostáva len z dvoch tretín z tabakovej časti, do ktorej sa pridávajú stovky látok: zvlhčovače, zvýrazňovače účinkov, látky potláčajúce kašeľ, príchute a mnohé iné. Všetko sa to robí preto, aby bol výrobok čo najviac návykový.

Na to, aby tento vynález uviedol na trh, spustil tabakový priemysel jednu z najväčších propagandistických kampaní v dejinách. Okolo roku 1960 sponzoroval takmer polovicu amerických televíznych programov.

Začiatkom 90. rokov štúdia na batoľatách zistila, že meno a tvár maskota cigariet Camel Joea Camela rozpoznávajú rovnako dobre ako meno a tvár Mickey Mousa.

Okrem toho robil tabakový priemysel všetko možné, aby spochybnil fakty o smrteľnosti cigariet. Začiatkom 50. rokov vedci dospeli ku konsenzu, že fajčenie spôsobuje rakovinu, a tabakový priemysel sa rozhodol konať.

Sprisahanie sa začalo 14. decembra 1953, keď sa v hoteli Plaza na Manhattane v New Yorku stretli generálni riaditelia najväčších tabakových spoločností. Na stretnutí sa rozhodlo o zapojení lobistickej firmy Hill & Knowlton, aby vytvorila obrovskú dymovú clonu.

Priemysel celé desaťročia tvrdil, že je potrebný „ďalší výskum“, hoci v skutočnosti jeho vlastní experti poznali pravdu.

Kampaň bola mimoriadne úspešná. Až do 80. rokov si väčšina ľudí neuvedomovala, že fajčenie nie je len trochu škodlivé, ale že je to jeden z najsmrteľnejších zlozvykov.

Dve tretiny fajčiarov zomierajú na následky fajčenia. Napriek tomu ešte v roku 1994 sedem generálnych riaditeľov najväčších tabakových spoločností – volali ich Sedem trpaslíkov – pod prísahou vypovedalo, že nikotín nie je návykový a fajčenie nezabíja.

Medzitým priemysel zaviedol sériu „inovácií“, ktoré mali údajne spraviť cigarety bezpečnejšími. Všetky tieto triky – filtre, ventilované či „light“ cigarety – však boli podvodom.

Z interných dokumentov spoločnosti Philip Morris vyplýva, že spoločnosť už v 50. rokoch považovala selektívnu filtráciu za „termodynamicky nemožnú“. Cigarety s filtrom sú niečo ako pitie piva cez slamku – možno musíte „potiahnuť“ silnejšie, ale dostanete do seba také isté množstvo.

Ventilácia cigariet je taktiež nezmysel. Viaceré merania ukázali, že „ventilované“ cigarety s malými dierami vo filtri sa môžu javiť ako menej toxické, no priemysel vie, že fajčiari si tieto diery prekrývajú. Je to podobné, ako keby ste si na vrchu slamky narobili zopár dier, no vložili si ju takto do úst a hovorili, že pijete menej alkoholu.

Najnovším hoaxom tabakového priemyslu je elektronická cigareta (vapovanie), ktorá je údajne menej škodlivá než bežná cigareta.

Nezávislý výskum však ukazuje, že mnohé elektronické cigarety obsahujú viac toxického a návykového nikotínu než celá škatuľka klasických cigariet a že vapovanie u mladých ľudí trojnásobne zvyšuje pravdepodobnosť, že začnú fajčiť.

V poslednom desaťročí sa vapovanie u tínedžerov rozšírilo po celej Európe. Popredný britský zdravotnícky expert nedávno varoval, že ak by táto trajektória pokračovala, do piatich rokov budú vapovať takmer všetky deti.

„Slobodná voľba“

A nakoniec prichádzame k najväčšiemu mýtu zo všetkých: k výmyslu, že fajčenie je slobodná voľba. V skutočnosti začína väčšina fajčiarov fajčiť, keď sú neplnoletí, a zhruba 70 percent z nich s tým chce prestať.

Každý rok sa o to pokúsi viac než polovica fajčiarov, no pre návykovosť cigariet sú tieto pokusy často márne. Kanadská štúdia zistila, že na definitívne skoncovanie s fajčením je v priemere potrebných 30 (!) pokusov.

Tabakový priemysel dobre vie, že nikotín nám mení mozog a vytvára farmakologickú závislosť rovnako silnú ako závislosť od heroínu alebo kokaínu. Tým sa nikotín úplne líši od alkoholu, pretože iba tri percentá konzumentov alkoholu sú alkoholici. Pri cigaretách sa závislosť pohybuje medzi 80 a 90 percentami.

Ľudí, ktorých skutočne obšťastňuje, že fajčia, je tak málo, že priemysel pre nich vytvoril svoj názov: „pôžitkári“. Mladí ľudia majú v interných dokumentoch priemyslu takisto svoje označenia: sú to „začiatočníci“, „predfajčiari“ alebo „fajčiari nástupníci“.

Jedného dňa sa historici obzrú za našou dobou a budú považovať za neuveriteľné, že tabakový priemysel dokázal fungovať tak dlho. Že výrobok obsahujúci arzén, kyanid a rádioaktívne izotopy sa smel legálne predávať v supermarketoch.

Že toľko ľudí tak dlho podceňovalo nebezpečenstvo – veď koľko ľudí vie, že fajčenie spôsobuje aj státisíce potratov či ochorenia ako slepota, šedý zákal, predčasná menopauza a porucha erekcie?

Historici budúcnosti budú žasnúť nad nespočetným množstvom chemikov, ktorí robili všetko pre to, aby bolo fajčenie čo najviac návykové. Nad všetkými tými marketérmi, ktorí robili všetko pre to, aby urobili fajčenie čo najviac „sexy“. A nad právnikmi, ktorí robili všetko pre to, aby zakryli lži tabakového priemyslu.

„Skúmam tieto spoločnosti už desaťročia, ale stále si musím občas pretrieť oči a žasnúť nad nejakým novým odhalením nekalých praktík alebo šikany,“ píše popredný historik Robert N. Proctor.

Toto odvetie až príliš túži po tom, aby sme uverili, že boj proti veľkému tabakovému priemyslu je už dobojovaný. Že priestory pre nefajčiarov, varovania, zákaz reklamy a vysoké dane už urobili dosť na obmedzenie tohto problému.

Nič však nemôže byť ďalej od pravdy. Stále je pred nami nesmierne dlhá cesta.

Zákaz reklamy zvýšil ziskové marže výrobcov. Priemysel vie, že vzdelávanie mladých ľudí často vedie k rastu obľúbenosti fajčenia.

A dane z tabakových výrobkov sa zvyknú označovať za „druhú závislosť“, nie však fajčiarov, ale vlád, ktoré na fajčiaroch zarábajú toľko peňazí, že tomuto priemyslu nechcú príliš komplikovať život. Len minulý rok Nový Zéland zrušil zákaz fajčenia, aby zaplatil zníženie daní.

Tento smrteľný priemysel sa však jedného dňa môže skončiť a aj sa skončí. Musí sa však stať niekoľko vecí.

Po prvé, musíme sa opäť nahnevať. Bez verejného rozhorčenia neexistuje politický tlak, ktorý by tieto spoločnosti dohnal na zodpovednosť.

Po druhé, do boja proti tabakovému priemyslu sa musí zapojiť oveľa viac ľudí – aktivistov a lobistov, právnikov a lekárov.

A po tretie, musíme jasne pomenovať konečný cieľ: výroba a predaj cigariet musia byť nakoniec zakázané.

Medzičasom by sme nemali počúvať tabakový priemysel a jeho uhladené reči o „budúcnosti bez dymu“, pretože tento priemysel má za sebou dlhú históriu klamstiev a podvodov.

Áno, ľudia vždy fajčili. Každý si môže slobodne zasadiť tabak vo svojej záhrade na vlastné použitie. Nikomu by však nemali byť dovolené otravy ľudí v priemyselnom meradle.

Cigareta je podvodný výrobok, ktorý by sa nemal vyrábať a predávať, rovnako ako azbest a olovo vo farbách a benzíne.

Rutger Bregman

Historik, spisovateľ a spoluzakladateľ neziskovky The School for Moral Ambition, organizujúcej štipendiá pre odborníkov, ktorí chcú zasvätiť svoju kariéru boju proti tabakovému priemyslu.

Jeho knihy Ľudskosť a Utópia pre realistov sa podľa New York Times stali bestsellermi a boli preložené do vyše 40 jazykov. Vyšli aj vo vydavateľstve N Press.

Za svoju prácu pre The Correspondent bol Bregman dvakrát nominovaný na prestížne ocenenie European Press Prize. Žije v Holandsku.