Vstupu prechádzalo vypadnutie Slovenska zo skupiny hlavných kandidátov na vstup do Európskej únie (EÚ) a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Dôvodom bol nedemokratický štýl vládnutia za Mečiarovej éry. Dnes je Slovensko opäť pod drobnohľadom EÚ, teda priamo Európskej komisie (EK) a legitímne zvolená vláda musí Bruselu vysvetľovať svoje kroky.
Slovensko je členom Európskej únie od roku 2004 po tom, ako drvivá väčšina zúčastnených voličov (92,46 %) hlasovala za vstup krajiny do EÚ. Ofociálny vstup sa datuje na 1.mája, popri Slovensku sa členmi stalo aj Česko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus.
Čo predchádzalo vstupu?
Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej SR 4. októbra 1993, keď Slovensko podpísalo v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ – tzv. asociačnú dohodu. Prístupové rokovania s EÚ boli oficiálne ukončené 13. decembra 2002 na kodanskom samite EÚ uzavretím kapitol poľnohospodárstvo a financie a rozpočet.
Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident Rudolf Schuster na 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 % oprávnených voličov, pričom súhlas s členstvom SR v EÚ vyjadrilo 92,46 % hlasujúcich. Išlo o v poradí piate referendum, ale ako jediné spomedzi deviatich, ktoré sa doteraz na Slovensku konali, bolo platné.
Premiérom bol vtedy Mikuláš Dzurinda, prezidentom Rudolf Schuster. Vládla koalícia SDKÚ, ANO, KDH a SMK. V parlamentnej opozícii bolo Mečiarovo HZDS, Smer a komunisti – aj tí boli za vstup do EÚ. No podľa prieskumov nemuselo byť referendum úspešné, pretože nebolo isté, že sa ho zúčastní potrebná polovica voličov. Referendum bolo rozložené na dva dni – 16. a 17. mája 2003 a štyri dni pred jeho konaním vyšli zástupcovia všetkých parlamentných strán spoločne vyšli na prechádzku centrom Bratislavy a nabádali ľudí, aby išli hlasovať. Sprevádzali ich aj ďalší politici a známe osobnosti. Prechádzku podľa pamätníkov zorganizoval prezident Rudolf Schuster.
Pamätný deň reaguje na vstup SR do EÚ 1. mája 2004, keď sa uskutočnilo dosiaľ najväčšie rozširovanie Únie v jej histórii. K 15 členským krajinám pribudlo desať nových – Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.
Čítajte viac Pamätný deň vstupu do EÚ je 1. mája, slovenský pas patrí k najsilnejším
Mimovládky a ÚŠP
Na dvadsiate výročie vstupu do EÚ žiada Komisia od Slovenska vysvetlenie, kde skončili prokurátori po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a prečo mali byť odstavený od káuz.
Komisia poslala slovenskej vláde otázky a odpovedal na ne aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ako vysvetlil presunutie prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúri (ÚŠP) na Generálnu prokuratúru priblížil minulý týždeň na hodine otázok.
„Šíriť doslova bludy, doslova bludy, že som upratal najlepších prokurátorov, neviem, na základe čoho určujete dobrých, zlých, najlepších, nenajlepších a že už nemá kto vyšetrovať najväčšie podvody z eurofondami, to, to je niečo absurdné, to je niečo absurdné,“ ozrejmil Žilinka s tým, že Európska komisia mu nekládla nejaké otázky ako generálnemu prokurátorovi. „Generálna prokuratúra nie je subjektom komunikácie s Európskou komisiou. Boli kladené vláde,“ spresnil.
Dva týždne dozadu sa prokurátori, ktorí dozorovali vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, vzdali funkcií. Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš ako hlavný dôvod ich odchodu Denníku N uviedli, že im po zrušení špeciálnej prokuratúry generálny prokurátor nevyhovel pri preložení na Krajskú prokuratúru v Žiline. Namiesto toho ich preradil na medzinárodný a netrestný odbor Generálnej prokuratúry.
„Je slobodným rozhodnutím každého prokurátora, každého prokurátora, aby sa rozhodol či zotrvá na prokuratúre alebo nezotrvá. Im z mojej strany a ani zo strany mojich kolegov im nadriadeným určite neboli kladené žiadne prekážky. Oni veľmi dobre vedia, pretože som im opakovane hovoril ja, ako aj riaditeľka osobného úradu, že akonáhle tie miesta budú, tak sa dohodneme na čase kedy do Žiliny preložení budú. Oni to vedeli,“ zdôraznil Žilinka. Generálny prokurátor je presvedčený, že To, že odchádzajúci prokurátori len zvolili cestu prezentácie sa v médiách. „Komunikovali personálne veci, ktoré sú internou vecou prokuratúry a komunikácie medzi vedúcim služobného úradu a zamestnancom, prokurátorom, to nehnevajte sa, ja za to nemôžem,“ podotkol na hodine otázok.
No nie je presun prokurátorov a nie je jedinou legislatívnou zmenou, ktorá zaujala Brusel. Spornou je aj novela zákona o mimovládnych organizáciách. Novela hovorí o zvýšení transparentnosti financovania mimovládnych neziskových organizácií. Zaviesť by sa mohlo označovanie organizácií prijímajúcich financie zo zahraničia cez päťtisíc eur za rok ako „organizácie so zahraničnou podporou“.
Poslanec za KDH Marián Čaučík opísal tento návrh zákona ako hanebný. „Je to kópia maďarského zákona, ktorý európske súdy zrušili. V niektorých oblastiach je návrh koalície dokonca prísnejší,“ povedal Čaučík. V EÚ však platí, že ak vláda členskej krajiny porušuje európsku legislatívu alebo jej základné hodnoty, EÚ môže reagovať vysokými pokutami, zmrazením eurofondov alebo odobratím hlasovacích práv. Všetky tieto rozhodnutia však môže vláda v teórii ignorovať.
Európska únia je založená na šiestich hodnotách, ktoré tvoria základ našej spoločnosti. Jedná sa o:
- rešpektovanie ľudskej dôstojnosti
- slobodu
- demokraciu
- rovnosť
- právny štát
- dodržiavanie ľudských práv, vrátane práv menšín
Čítajte viac Fico: Slovensko podporí začatie rozhovorov o vstupe Ukrajiny do EÚ
Menej slovenské, no za to viac európske
EÚ sa dnes skloňuje viac ako obvykle a vedú sa diskusie o tom, kto vlastne škodí viac Slovensku. Časť spoločnosti stojí na strane koaličných snáh o suverénnu zmenu právneho štátu, ďalšiu barikádu stavia opozícia a EK sa posiela výstražné listy.
„Obe strany majú svoje právne analýzy a tvrdia, že objektivita je na ich strane. Ten istý človek môže byť pre niekoho terorista a pre niekoho bojovník na slobodu. To isté konanie je pre niekoho ochrana pred zneužitím právneho štátu alebo útok na jeho suverenitu,“ ozrejmila analytička portálu Euractiv Barbara Zmušková.
Aj preto je presvedčená, že autority by sa mali spochybňovať. „Ale osobne nevidím dôvod, prečo by Európska únia mala záujem útočiť na našu suverenitu. Lebo má politický problém s našou vládou? V čom presne,“ pýta sa. Podotkla, že slovenská vláda v Bruseli nič neblokuje, Ficova administratíva schválila obrovský balík pomoci pre Ukrajinu a nikto nikomu nebráni dovážať tam zbrane. „Ak má Brusel pokútne motivácie, jeho konanie k ním nesedí. Naopak, konanie slovenskej vlády mi k motivácii upevniť si moc, umlčať kritikov a zabezpečiť si beztrestnosť, sedí dokonale,” podotkla Zmušková.
Nielen členstvo v EÚ, ale aj samotná demokracia je pre Slovensko stále obrovská výzva. Podľa Zmuškovej sú krízy, ktorým Slovensko čelilo v posledných rokoch, skôr len ochutnávkou toho, čo môže prísť. „Klimatická zmena bude prinášať nepokoje, prírodné katastrofy, možno aj ďalšie pandémie. Cítim z nás veľkú chuť zatvoriť pred tým oči a veriť veciam, ktoré nám dovolia to ignorovať, že sa k našim hraniciam neblíži agresor a že otepľovanie počká, kým sa naň emočne pripravíme. To môžeme hovoriť deťom, aby sa v noci nebáli, ale nemôžeme to nahovárať sami sebe. Inak zostaneme detsky zraniteľní,“ zdôraznila.
Pripomína, že členstvo v Európskej únii prinieslo Slovensku príležitosť a zdroje riešiť problémy, ktoré sú väčšie ako naša malá krajina, ale každému z nás ovplyvňujú život. Priznáva však, že aj zviazané ruky nie sú vždy na škodu. „Keď sa človek reálne pohrabe v tom, aké zákony prijíma Brusel, nájde v nich hlavu aj pätu. Na prvý pohľad si povieme – nariadenie o zakrivení uhoriek, to je hlúposť ako vyšitá. Ale keď niečím súhlasí väčšina štátov Európy, oplatí sa zistiť si o tom viac,“ ozrejmila Zmušková. Príkladom pri pokrivených uhorkách ukazujú, že obchodníci si chcú priplatiť za dodávku uhoriek, pri ktorých budú mať garantované, že sa ich toľko a toľko zmestí do dodávky. „Alebo si zaplatia menej za tie zakrivené, ale chcú v tom mať poriadok,“ dodala s tým, že z praxe sa ukazuje, že jednotný trh najlepšie funguje, keď všade platia rovnaké pravidlá.
„Európska únia teraz čelí problémom na viacerých dimenziách – ekonomike škodí konkurencia z Číny, ale bez lacných solárnych panelov sa nám budú ťažko napĺňať ekologické ciele. Tiež však nechceme byť znovu závislí na autoritárskom štáte,“ ozrejmila.
Jediný nápad, ako z toho začarovaného kruhu von, je podľa Zmuškovej ešte viac posilniť základnú myšlienku – že jednotný trh prinesie väčšiu prosperitu – a ešte viac sa zjednotiť, „prepojiť aj trhy, ktoré sú stále oddelené, napríklad finančný, energetický alebo telekomunikačný“. „Menej vecí bude slovenských a viac bude európskych, čo môže znieť strašidelne. Ale ide o krajiny, ktoré nám dvadsať rokov posielajú miliardy eur z vlastných daní. Ja hlasujem za to konečne začať veriť, že nám nechcú zle,“ uzavrela Zmušková.
Podľa prieskumu Eurobarometra z decembra minulého roka, s budúcnosťou našej krajiny mimo EÚ nesúhlasilo 7 z 10 opýtaných Slovákov a Sloveniek. Európska únia pre 64 % obyvateľov Slovenska reprezentuje predovšetkým slobodu cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ. Únia pre našincov zosobňuje najviac hodnotu mieru, nasledujú ľudské práva a demokracia.
No nie je to len o slobodnom trhu. V rokoch 2004 až 2022 smerovalo na Slovensko viac ako 36 miliárd z európskeho rozpočtu. Ak k tomu pridáme Plán obnovy a odolnosti, táto suma sa zvýši na 38 miliárd eur.
Z európskych peňazí sa stavali a rekonštruovali školy, škôlky a nemocnice, obnovovali námestia, budovali vedecké parky, ale aj nové cesty, modernizovali železnice a uskutočňovali mnohé ďalšie projekty, ktoré denne skvalitňujú život Slovákov a Sloveniek. Z nového finančného obdobia na roky 2021 až 2027 môže Slovensko z eurofondov získať ďalších 13 miliárd eur.