Dnes Kolumbijská univerzita píše podobný scenár. Napriek opakovaným pokusom potlačiť protesty proti vojne v Pásme Gazy sa, naopak, rozšírili na okolo 60 ďalších univerzít v USA. Demonštranti požadujú, aby Joe Biden zastavil vojenskú podporu Izraelu. Niektoré univerzity sa rozhodli skoncovať s protestami radikálne: v Texase napríklad ohlásili rozpustenie Výboru pre solidaritu s Palestínou a na Floride hrozí protestujúcim trojročné vylúčenie zo štúdií. Všeobecne uvádzaným argumentom je nepodporovanie antisemitizmu.
Staré dobré zaklínadlo však pokrivkáva ešte viac než inokedy. V celosvetových protestoch je jednak zastúpených priveľa židovských organizácií (v USA napr. Jewish Voice for Peace) a jednotlivcov, aby existoval oprávnený priestor na automatické spájanie kritiky politiky Izraela s antisemitizmom; jednak je v záujme objektivity vrátiť sa k skutočnému zmyslu pojmu „antisemitizmus“, teda k odporu voči akýmkoľvek ľuďom semitského pôvodu. Teda aj početných arabských populácií vrátane tých z okupovaných palestínskych území.
Antisemitizmus sa vzhľadom na jeho výklad európskou skúsenosťou dá sa iste ohýbať mnohými spôsobmi. Tak to potvrdil o. i. aj Olaf Scholz už pred návštevou Benjamina Netanjahua, keď pripomenul, že jediná možná pozícia Nemecka je „na strane Izraela“. Napokon, práve tam berlínska polícia prednedávnom ukončila trojdňovú konferenciu o Palestíne, ešte skôr, než by sa vôbec začala.
Netanjahu okrem USA s najvyššou podporou zbrojenia zo strany politických špičiek môže počítať práve s Nemeckom. Nie bez príčiny: nikto si menej nedovolí riskovať obvinenie z antisemitizmu ako Nemecko. No relatívne ticho, obostierajúce izraelské konanie vo verejnom priestore v stredoeurópskych krajinách, vypovedá o tom, že historické komplexy spoluviny (áno, aj slovenské) nás stále vedú len zamieňaniu si premýšľania s generovaním fráz.
Konflikt medzi „proizraelskou“ a „propalestínskou" Európou (či Západom) sa dá jasnejšie vidieť dvoma optikami, ktoré sa v dnešných konfliktoch globálne zrážajú. Európa a Západ vnímajú tento konflikt optikou holokaustu, ktorá môže viesť len k dokonale nekritickej podpore Izraela za každú cenu; zatiaľ čo globálny juh a propalestínski aktivisti vôbec optikou kolonializmu, na základe ktorej je Izrael typickým západným kolonialistickým štátom žijúcim na úkor domáceho obyvateľstva. Tieto dve optiky ani tak nie sú v protiklade, ako by mohli byť zdrojom budúcich riešení – tak ako sa to týka aj iných globálnych konfliktov.