Novinka rezortu financií Kamenický chce predávať štátne dlhopisy bežným ľuďom, oplatí sa do nich investovať?

Slováci majú na bežných účtoch dlhodobo takmer 46 miliárd eur. Ide však o peniaze, ktoré sa v dôsledku inflácie postupne znehodnocujú. Odborníci ich preto radia radšej investovať, to však robí iba malá časť ľudí.

Tento problém by čiastočne mohol riešiť aj nový nápad z dielne ministerstva financií, ktorý by mohol prilákať k investovaniu aj ľudí, ktorí s ním ešte nemajú skúsenosti.  

Bežní ľudia by si totiž mohli už onedlho kúpiť štátne dlhopisy a investovať tak aj menšie čiastky. V nedeľu to povedal v relácii O päť minút 12 minister financií Ladislav Kamenický.

Išlo by podľa neho o možnosť výhodnú pre obe strany. Ľudia by mohli peniaze, ktoré majú inak na bežných účtoch, investovať do bezpečného aktíva s lepším úročením. Štát by zasa takto získal výhodnejší úrok ako pri predaji štátnych dlhopisov na finančných trhoch.

„Je na ľuďoch, či sa rozhodnú za úrok, ktorý je oveľa lepší, ako dostávajú na bežných účtoch, investovať do takýchto štátnych dlhopisov,“ povedal v relácii Kamenický. 

Pôžička pre štát

Štát by takto získal peniaze na svoje fungovanie, ide v podstate o pôžičku. Namiesto jedného či viacerých veľkých investorov si však požičia menšie čiastky od veľkého množstva malých investorov, ktorými sú bežní ľudia.

„Ide o najbezpečnejšiu investíciu v rámci krajiny a z toho vyplývajúci aj najnižší výnos,“ hovorí pre Postoj investičný a úverový analytik Pavel Škriniar. Ľudia teda nemôžu očakávať veľké výnosy, skôr iba základnú ochranu pred infláciou.

Nejde pritom o nový nápad. Vláda predávala štátne dlhopisy fyzickým osobám aj v minulosti, naposledy v roku 1998. Ľudia si vtedy v Slovenskej sporiteľni mohli kúpiť dlhopisy v hodnote tisíc až stotisíc korún, pokus však nedopadol veľmi úspešne. 

O spustení podobného predaja sa podľa Martina Šustra z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť diskutovalo aj neskôr, no nakoniec sa už predaj štátnych dlhopisov bežným ľuďom neobnovil. „Aj preto bude mať dnes štát ťažkú východiskovú pozíciu pri presviedčaní občanov, aby mu zverili svoje úspory,“ hovorí pre Postoj. 

Štát môže totiž naraziť aj na to, že investovanie do dlhopisov si vyžaduje určitú formu finančnej gramotnosti a tá bola na Slovensku dlhodobo zanedbávaná.

Ak sa však tieto takzvané retailové štátne dlhopisy dobre nastavia, môže to podľa Šustra „potencionálne pomôcť aj financovať verejný dlh, aj zlepšiť rozloženie úspor obyvateľstva“.

Podľa Kamenického ide o spôsob, ako aktivovať súkromné zdroje na podporu ekonomiky, čo je vec, o ktorej už viackrát hovoril premiér Robert Fico. 

Doplnok k financovaniu 

Šuster však neočakáva, že by sa vláde podarilo predať dlhopisy za viac ako niekoľko málo miliárd eur. „98 až 99 percent financovania vládneho dlhu sa bude naďalej diať na kapitálovom trhu,“ hovorí. 

Slovenské domácnosti totiž nie sú veľmi zvyknuté investovať do cenných papierov a nemožno teda podľa neho čakať, že by obyvateľstvo investovalo do vládnych dlhopisov viac než miliardu eur a aj to len postupne.

Významný dosah na financovanie štátneho dlhu neočakáva ani Škriniar. „Financovanie štátneho dlhu cez dlhopisy pre retail je administratívne náročná otázka. Skôr za tým vidím edukačný krok štátu než snahu financovať štátny dlh,“ hovorí.

Podobná možnosť funguje aj v iných európskych krajinách, napríklad v Belgicku, Slovinsku či Chorvátsku. Aj skúsenosť z týchto krajín však ukazuje, že prostriedky, ktoré takto štát môže získať, sú limitované.

Stovky miliónov

Slovinsko napríklad vydalo retailové štátne dlhopisy naposledy vo februári tohto roka. Záujem bol veľký a celková suma, ktorú štát vydal, nakoniec presiahla 260 miliónov eur. Celkovo sa prihlásilo viac ako 9400 ľudí, ročný úrok dosahuje 3,4 percenta. 

Slovinská vláda sa prvýkrát rozhodla vydať retailové štátne dlhopisy po vlaňajších ničivých záplavách, aby si tak zabezpečila dostatok likvidity. Ďalším zámerom bolo zvýšiť finančnú gramotnosť.

Podobnou cestou sa vydalo aj Chorvátsko. To koncom minulého roka po prvýkrát vydalo dlhopisy dostupné pre inštitucionálnych investorov aj bežných ľudí v celkovej sume 440 miliónov eur. Ich splatnosť má obdobie troch rokov a ročný úrok dosahuje 3,75 percenta.

Ako budú vyzerať slovenské retailové štátne dlhopisy, sa ešte iba uvidí a ich vydaniu bude predchádzať určitá príprava. Podľa Šustra bude kľúčové, aby sa podarilo nájsť sprostredkovateľa, ktorý bude dlhopisy predávať bez nadmerných poplatkov, a aby sa nastavila jednoduchá a lacná evidencia dlhopisov.

„Naši občania majú veľmi nepríjemné skúsenosti z minulosti, keď im Stredisko cenných papierov začalo účtovať také premrštené poplatky za vedenie účtov, že boli prinútení darovať štátu tú jednu či dve akcie, ktoré im zostali z kupónovej privatizácie,“ pripomína Šuster.

Pre štát je však vydanie takýchto dlhopisov v každom prípade výhodné. „Diverzifikuje svoje riziká a zvyšuje stabilitu, ak štátny dlh nedržia iba zahraniční investori, ale aj bežné obyvateľstvo,“ hovorí pre Postoj predsedkyňa predstavenstva Capital Markets Anna Šuhajdová. Ďalšími pozitívami sú podľa nej rozvoj kapitálového trhu či zvyšovanie finančnej gramotnosti bežných obyvateľov.