Odborníci navrhujú buď vytvorenie dvoch blokov, alebo spájanie mikrostrán. Opozícia však musí svoju budúcnosť vyriešiť a musí získať nových voličov, inak sa budú medzi stranami len prelievať.
Smer mierne stráca
Je to viac než rok, čo sa Smer dostal znova na čelo rebríčkov v prieskumoch a v septembrových predčasných voľbách svoje prvenstvo ziskom necelých 23 percent potvrdil. Premiér Robert Fico odvtedy urobil ne čele vlády niekoľko kontroverzných krokov vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, opätovného prehodnocovania 2. piliera, zrušenia RTVS a česká vláda Petra Fialu po takmer 15 rokoch prerušila medzivládne rokovania so slovenskou vládou kvôli čoraz intenzívnejšej protiukrajinskej komunikácii.
Oproti novembru stratil Smer takmer tri percentá podpory. Podľa prieskumu Focusu pre reláciu Na telo TV Markíza by získal Smer 21,1 percenta hlasov. Stále však ide viac-menej o štatistickú odchýlku. „Z našich dát vidieť mierne oslabenie Smeru, ale voliči sa podľa všetkého preliali k Hlasu. Dôvodom môže byť menej radikálna rétorika Hlasu v porovnaní so Smerom a Robertom Ficom,“ uviedol pre Pravdu sociológ šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Profil voličov Hlasu je vo viacerých aspektoch oveľa umiernenejší, než u voličov Smeru.
Dáta síce ukazujú, že napriek poklesu preferencií u najsilnejšej vládnej strany väčšine voličov Smeru tempo vládneho buldozéru neprekáža, predsa len môže byť mierny pokles Smeru a nárast Hlasu signálom, že pre časť voličov Smeru je radikálna rétorika Roberta Fica príliš neprijateľná. „V takom prípade sa presúvajú k Hlasu. Tak či onak, títo voliči ostávajú v koaličnom bloku. Čiže ak spočítame volebný výsledok Smeru a Hlasu a porovnáme ho so súčasnými preferenciami týchto dvoch strán, tak je takmer identický,“ vysvetľuje sociológ.
Čítajte viac Prezidentské bývanie sa hľadá desaťročia, Pellegrini dedí veľký hriech svojich predchodcov. Čo hovorí úrad a analytik?
Naopak, preferencie Hlasu stúpli o dva percentuálne body a oproti necelým pätnástim percentám, ktoré získali vo voľbách, by ich teraz volilo o niečo vyše troch percent voličov viac (18 percent). Pellegriniho strane stúpli preferencie v januári potom, čo ohlásil kandidatúru na prezidenta. Voličov tak neodradila ani ostrejšia rétorika, ktorou sa mu podarilo získať si na svoju stranu voličov Štefana Harabina.
Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera bude víťazná vlna Hlasu pretrvávať ešte po inaugurácii. „Dôležité je, aké budú vzťahy v koalícii, aká bude politika strany Hlas po odchode Pellegriniho a kto bude stranu viesť,“ uviedol pre Pravdu. Radoslav Štefančík, politológ z Ekonomickej univerzity, uviedol, že po výmene vedenia nemožno vylúčiť pokles preferencií. „Hlas bude mať nového predsedu a po výmene otca zakladateľa to tak na Slovensku býva, že strana sa spravidla uberie tou zostupnou trajektóriou,“ povedal.
V Hlase rozhodne nový šéf
Kľúčovou bude pre Hlas práve výmena na predsedníckej stoličke, o ktorej sa rozhodne na júnovom sneme strany. Zatiaľ nie je jasné, kto preberie žezlo po Pellegrinim. Minister investícií Richard Raši je nominantom na post šéfa Národnej rady SR (NR SR). Novou predsedníčkou by sa mohla stať ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorá získala v predčasných voľbách druhý najväčší počet krúžkov, no čoraz viac sa hovorí aj o ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi. V Hlase z toho nechcú robiť súťaž a zhodnúť sa dovtedy majú na jednom mene.
Podľa politológov je Šutaj Eštok razantnejší a komunikačne zdatnejší než Saková. „Preto by mohol bojovať o voliča Smeru, no tam je autentickejší Fico, ktorý predstavuje pravý Smer,“ hovorí Cirner. Šéf vnútra by tak mohol odplašiť práve umiernenejších voličov Hlasu, ktorý tvoria jeho jadro. „Dôležité bude, ako dokáže s voličskou skupinou balansovať,“ konštatuje prešovský politológ. „V jeho politickej komunikácii je málo odlíšiteľný príbeh strany Hlas. Minister vnútra sa totiž svojou politikou hodí viac do Smeru. Takže si viem predstaviť, že jeho zvolením sa budú stierať hranice medzi Hlasom a Smerom a Hlas postupne zanikne asimiláciou v rámci smeráckej politiky,“ myslí si Štefančík.
Naopak Saková by stredný prúd voličov Hlasu nemala znepokojiť. Podľa Štefančíka ide o pomerne nevýraznú političku. „Hlas by mohol stratiť práve na tom, ak nebude mať na čele človeka, ktorý by dokázal osloviť širšie skupiny obyvateľov,“ hovorí politológ z Ekonomickej univerzity s tým, že nemožno vylúčiť, že Smer a Hlas budú hrať hru na dobrého a zlého policajta a tak sa vzájomne podporovať.
„Smer bude aj naďalej oslovovať voličov krajnej pravice svojim vulgárnym a prízemným štýlom komunikácie a Hlas sa bude tváriť, že je modernou sociálnou demokraciou, teda stranou pre uhladených ľavičiarov,“ myslí si Štefančík. Podľa Cirnera ani jeden z prípadných lídrov nemá skúsenosti a takú popularitu ako Pellegrini, čo pravdepodobne bude viesť minimálne k stagnácii preferencií. „Ak nie k ich poklesu v dlhodobom horizonte. Hlas bude musieť pritiahnuť nové tváre, aby bol životaschopný, to už Smer urobil (mladí vlci ako Kaliňák a spol.),“ zhodnotil.
Slosiarik však okamžitý pokles preferencií neočakáva, vplyv výmeny bude v dátach viditeľnejší až v dlhodobejšom horizonte. „Predsa len, pre Hlas môže byť problematické udržať si vysoké preferencie, keď zo strany odíde líder strany. Na druhej strane tu máme príklad SaS, kedy výmena na pozícii predseda zatiaľ nemá negatívny dopad na preferencie strany,“ zhodnotil šéf Focusu.
Vláda valcuje posty aj prieskumy
No a najmenší partner SNS stále osciluje na hranici piatich percent a v niektorých prieskumoch skončil pod hranicou zvoliteľnosti. V prieskume Focusu získal 5,3 percenta, čo je oproti novembru pokles o pol percenta. „SNS sa dlhodobo pohybuje v pásme svojho volebného výsledku, čiže v intervale piatich až šiestich percent. Pre SNS môže byť problematický postupný nárast Republiky, ktorý by jej mohol odčerpávať voličov,“ uviedol Slosiarik.
V aprílovom prieskume mala Republika o dve desatiny lepší výsledok ako SNS. „Republika osciluje okolo piatich percent, pričom, samozrejme, jej vstup do parlamentu nahráva skôr súčasnej koalícii než opozícii,“ hovorí šéf Focusu. Koaličné strany by vo finále získali spolu 80 mandátov, čo je o jeden viac, ako majú dnes. S podporou Republiky by mali ústavnú väčšinu. Podľa Cirnera nejde v súčasnosti iba o dva politické tábory a rozloženie síl ukazujú nielen prieskumy, ale aj výsledky prezidentských volieb.
„Je to, samozrejme, komplikovanejšie, ale strany vládnej koalície, aj ďalší prípadní koaliční partneri, ktorí sú dnes mimo parlament (Republika, Aliancia a pod.) majú také preferencie, že by dokázali po voľbách zostaviť rovnakú alebo podobnú vládnu koalíciu,“ hovorí politológ. Pri skladaní koalície záleží od viacerých faktorov – kto prekročí volebné kvórum a kto nie, ale aj volebná účasť či počet strán, ktoré by v NR SR boli, čo vplýva na počet mandátov v parlamente.
Štefančík na margo koalície dodal, že okrem toho, že Smer voľby vyhral, zostavil vládu a Fico sa štvrtýkrát stal premiérom, získala vláda aj post prezidenta, ktorým sa stane Pellegrini. „Skutočne môžeme tvrdiť, že táto koalícia obstojí nielen v prieskumoch verejnej mienky, ale obstála aj v priamej skúške, dokonca by som povedal, že obstála na výbornú. Väčšia časť politicky aktívnej spoločnosti naozaj podporuje štýl vlády Roberta Fica,“ zhodnotil.
SaS prekvapilo, KDH riskuje
Čo sa týka opozície, z dát vidno mierny nárast podpory pre najväčšiu opozičnú stranu PS, ktorá sa dnes podľa Slosiarika pohybuje na úrovni 20 percent. „Mierny nárast preferencií PS ide aj na úkor poklesu OĽaNO a priatelia (Hnutie Slovensko). PS sa čiastočne darí oslovovať aj nových voličov,“ hovorí sociológ. Najviac z opozičných strán však prekvapila SaS, ktorej oproti minulému mesiacu stúpli preferencie na úroveň siedmich percent. Výmena lídra, ktorým sa po 15 rokoch stal Branislav Gröhling, zrejme strane aj podľa sociológa preferenčne prospela. Na podobnej úrovni boli v prieskumoch Focusu naposledy v decembri 2022.
Podľa Cirnera ide v prípade liberálov o dozvuky z prezidentských volieb. „Predsa len, do exekutívy vytiahla pána Korčoka SaS, bol jej nominantom na ministerstve zahraničných vecí, myslím, že malá časť voličov to reflektovala a sympatizuje s SaS,“ myslí si. Štefančík za tým vidí skôr mediálnu aktivitu Richarda Sulíka, ktorý ako bývalý predseda kandiduje v európskych voľbách. „Pán Gröhling je síce snaživý typ politika, ale komunikačne zatiaľ nedosahuje kvality svojho bývalého straníckeho predsedu,“ uviedol.
Čítajte viac Po útoku prišli ponuky. Zdedí KDH po Kollárovi nálepku „drahej nevesty“? Fico je ťažší kaliber než Taraba
KDH v poslednom prieskume síce mierne narástlo, no otázne je, ako jej v konečnom dôsledku uškodí spolupráca s koalíciou. Zatiaľ vypracovali pre ministra životného prostredia návrh zákona o odstrele medveďov, podporili 13. dôchodok a povolebné úvahy o možných obchodoch KDH s koalíciou opäť oživili až vyjadrenia premiéra Fica na margo rezolúcie Európskeho parlamentu (EP) o zaradení tzv. „práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ, ktoré KDH odmieta. Šéf Smeru im ponúkol, aby sa začali rozprávať o tzv. superpotratoch.
„KDH ma špecifických voličov, ale musia odhadnúť mieru a formu spolupráce. Keď sa vláda príliš zdiskredituje a KDH bude pri tom, respektíve ak KDH bude pomáhať pri presadzovaní agendy, ktorá by mohla vyrušiť elektorát KDH, vtedy sa môže dostať do problémov,“ myslí si Cirner. Podľa Štefančíka však takáto spolupráca na hrane v konečnom dôsledku kresťanským demokratov uškodí. „Lebo spolupracovať s Ficom sa neoplatí nielen opozičným stranám, ale ani koaličným. Citujúc slová Roberta Fica, Smer zatiaľ vykostil každú stranu, ktorá sa s ním dala do spolupráce,“ povedal.
Dva bloky či spájanie mikrostrán
PS je na opozičnom poli pomerne aktívne, no ich preferencie výraznejšie nerastú. V hre je ešte stále rozhodnutia Ivana Korčoka. Ten ešte neoznámil, kam povedú jeho cesty po jeho prehre v prezidentských voľbách. Líder PS Michal Šimečka s ním rokoval koncom minulého týždňa. Podľa Slosiarika závisí od spôsobu, akým svoj potenciál z volieb využije. „Neočakávam, že by Korčok šéfoval niektorej z týchto strán, keďže žiadna z nich nie je v stave, že by diskutovala o výmene lídra, resp. že by líder mal nízku mieru dôvery voličov danej strany. Ak by do niektorej z existujúcich strán vstúpil, tak by to mohlo zvýšiť jej preferencie,“ zhodnotil.
Otázne však je, či by to nebolo len na úkor inej opozičnej strany a hlasy by sa medzi stranami len prelievali. Štefančík si myslí, že Korčokov vplyv sa preceňuje. Korčok získal 1,2 milióna hlasov, čo je súčet hlasov PS, Slovenska, SaS, KDH a aj Demokratov v predčasných voľbách. „Korčok teda nezískal nejaké hlasy navyše. Ak nejaké hlasy prinesie PS, tak to budú hlasy iných opozičných strán,“ myslí si politológ. Aj sociológ zdôrazňuje, že opozičné strany by potrebovali získať nových voličov a nielen prelievať si ich medzi sebou.
Možnosťou by podľa Slosiarika bolo vytvorenie dvoch blokov v opozičnej časti politického spektra na základe ideologických rozdielov. „Na jednej strane progresívno-liberálneho (PS, SaS) a na druhej strane konzervatívneho bloku kresťanských a občianskych demokratov (KDH, Slovensko, Demokrati). Je otázne či by toto nebol väčší priestor pre zúročenie potenciálu Ivana Korčoka,“ dodal šéf Focusu s tým, že je to otázka komunikácie medzi stranami o budúcnosti opozície. Politológ Cirner zas hovorí, že strany v opozícii by sa mali personálne posilňovať a pokúsiť sa zjednotiť mikrostrany mimo parlamentu. „Najlepšie splynutím do PS, prípadne pomôcť vybudovať stranu, ktorá by sa dostala do parlamentu a vytvorila s PS koalíciu,“ dodal.