Desiate výročie dvoch svätých pápežov

 

Vdp. Ján Košiar

V sobotu 27. apríla 2024 uplynulo desať rokov od vyhlásenia Jána XXIII. (Angela Roncalliho) a Jána Pavla II. (Karola Wojtylu) za svätých. Bolo to práve v nedeľu Božieho milosrdenstva a táto slávnosť svätorečenia bola jedinečnou udalosťou v živote Cirkvi počas jej dvetisíc ročnej existencie. Na Námestí sv. Petra boli totiž súčasne až štyria pápeži: František, emeritný Benedikt XVI. a dvaja noví svätí Ján XXIII. a Ján Pavol II. Do Ríma vtedy prišlo okolo sto delegácií z celého sveta, medzi ktorými bolo 24 najvyšších predstaviteľov štátov, kráľov a prezidentov. Prítomný bol aj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.

„Svätí Ján XXIII. a Ján Pavol II. mali odvahu hľadieť na Ježišove rany, dotýkať sa jeho zranených rúk a prebodnutého boku. Nehanbili sa za Kristovo telo, nepohoršovali sa na ňom, na jeho kríži, nehanbili sa za telo brata (porov. Iz 58, 7), lebo v každom trpiacom videli Ježiša. Boli to dvaja odvážni ľudia, plní odvahy Ducha Svätého a vydali tak svedectvo Cirkvi a svetu o Božej dobrote a jeho milosrdenstve,“ povedal vtedy v homílii pápež František.

Pápež Ján XXIII., okrem asi najznámejšieho faktu z jeho života – zvolal Druhý vatikánsky koncil, vydal v roku 1963 historickú encykliku Pacem in terris. V nej sa obrátil na všetkých ľudí dobrej vôle: „Pokoj na zemi, po ktorom tak veľmi túžili ľudia všetkých čias, možno nastoliť a upevniť len vtedy, ak sa svedomite zachováva Bohom stanovený poriadok” (čl. 1). Pre nás je tiež veľmi dôležité, že pápež Ján XXIII. dňa 13. mája 1963 posvätil základný kameň Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.

Pápež Ján Pavol II., ktorý nás osobne navštívil až trikrát (1990, 1995, 2003), významne prispel k pádu Berlínskeho múru v novembri 1989. Vtedy sme si mysleli, že nastane raj na zemi. Žiaľ, nestalo sa tak... lebo človek stále odmieta Boha ako najvyššiu autoritu v osobnom i v spoločenskom živote.

Svätý Ján Pavol II. sa stal hlasom mlčiacej a trpiacej Cirkvi za železnou oponou. Bol prorokom pokoja a mieru na rumoviskách dejín sveta a neohrozeným bojovníkom, ktorý tvrdo zápasil o kresťanskú identitu Starého kontinentu. Bol mužom, ktorý vždy stál na strane najslabších a zosobňoval lásku, ktorá nepozná strach ani únavu. Už ako krakovský arcibiskup zaujal mnohých. Veľkú pozornosť mu venovala aj tajná služba bývalého ZSSR. Podrobne sa ňom píše vo zvodkách varšavskej misie KGB, z ktorých mnohé sú zachytené v knihe Mitrochinov archív (topky.sk); The Mitrokhin Archive – The KGB in Europe and the West, Londýn, 1999 (us.archive.org). Dokumenty, týkajúce sa práve kardinála i pápeža Wojtylu, boli publikované aj v slovenčine v knihe Ján Pavol II. prorok našich čias. 

Pápež Ján Pavol II. začal Berlínsky múr rúcať už hneď od svojho nástupu do úradu Kristovho vikára, keď v jednom zo svojich prvých príhovorov po zvolení povedal: „Nebojte sa, otvorte brány Vykupiteľovi, otvorte hranice štátov, otvorte srdcia Kristovi!“ 

Hovorí sa, že pád komunizmu v Európe roku 1989 pripravili západné tajné služby a že Gorbačov a Walesa boli ich agentmi. To by ním musel byť aj sám Kristov námestník, pápež Ján Pavol II. A tomu ja veľmi neverím... Vtedy, v novembri 1989, keď padal Berlínsky múr, som bol v Ríme. Mnohí sa ma vtedy pýtali: „Ako to, že sa u vás nestrieľa? Veď komunisti majú v rukách armádu a políciu.“ Moja odpoveď bola: „Vážení, Pán Boh zasiahol do dejín ľudstva.“ Keď sa ľudia zabíjajú, či už vo vojnách alebo mimo nich, je to prejav ľudskej zloby, ale i slobody, ktorú Boh rešpektuje. No keď sa stalo to, čo sa stalo v Európe v roku 1989, bez zbraní a krviprelievania, to musel byť Boží zásah.

Dnes, v roku Pána 2024 je opäť všetko ináč. A nie veľmi dobre... Preto prosme svätých pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II., aby nám vyprosili dar pokoja a mieru. Aby sme nestratili vieru v Boha, ktorý nás stvoril na svoj obraz a podobu, ako muža a ženu nás stvoril.

Publikácia Dvaja svätí pápeži zaznamenáva mnohé skutočnosti z ich života. Predovšetkým však nesmieme zabudnúť na slová nádeje, ktoré do nás vkladal svätý Ján Pavol II., aj keď dnes to vyzerá tak, že to nebude za nášho života.

„Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii. A práve Presvätej Panne opätovne zverujem váš národ a zároveň udeľujem osobitné apoštolské požehnanie vám, tu prítomným, a celému slovenskému národu. Pochválený buď Ježiš Kristus!“

 

Ján Košiar

::

Odporúčané:

Liberalizmus nakazil ducha Európy

Prečo 2. vatikánsky koncil neodsúdil komunizmus

Cyrilometodská tradícia v Bielorusku