Je ešte 1. máj Sviatkom práce, alebo stále pokračovaním boja?

Keď sa v súčasnej dobe spýtame rôznych vekových skupín občanov našej krajiny na stručnú históriu vzniku Sviatku práce, v nejednom prípade zostaneme zaskočení ich nevedomosťou. Vôbec to však nie je na smiech ako v tých tzv. vedomostných humoristických programoch uvádzaných v komerčných televíziách. Nemáme sa čomu diviť, veď dnes sa 1. máj – Sviatok práce už nepreferuje, skôr je snaha v tejto dobe umlčať jeho dejinný odkaz a ľudia mu už neprisudzujú dostatočný význam. Reakcie mnohých politikov na tento sviatok sú hlavne podfarbené vyjadreniami, že komunisti za socializmu sviatok práce zneužili vo svoj prospech. Dobre, nechajme ich v tom. Veď oni nemôžu predsa slobodne vyjadriť svoj názor, sú pod dozorom svojích chlebodárcov, ktorí s nimi manipulujú podľa svojích potrieb a cieľov. A reči o tom, že už skoro 35 rokov tu máme slobodu, demokraciu a každý si môže povedať čo chce, sú dávno občanmi odhalené ako podvod na vlastnom národe. Tak sa pýtam sám seba, čo by tak mohli všetky vlády po roku 1989 u nás na Slovensku v súčasnosti prezentovať v prvomájových sprievodoch? Mnohí z nás si pamätáme tie sprievody za socializmu, dnes zatracované, urážané, ktoré však ukázali skutočné pracovné výsledky budovania našej krajiny a boli zároveň oslavou všetkých pracujúcich. A je nepopierateľnou pravdou, že v tých časoch sa ozaj mnoho vybudovalo, vystavalo. Nie však pre zisky bohatých, nie pre ožobračovanie pracujúcich, ale v ich prospech a spokojný ozaj mierový život. Dôkazy, fakty? Musel by som popísať mnoho listov papiera pravdivými údajmi z minulého spoločenského zriadenia, no vráťme sa k 1. máju a k tomu, ako sa dnes že vraj oslavuje vo svete. Mne a nie som v tom sám, keď sa pozerám už veľa rokov na spravodajské relácie a sociálne siete práve na 1. mája, sa zdá, akoby ten boj, ktorý začal v roku 1886, teda pred 138 rokmi za 8 hodinový pracovný čas, pokračoval ďalej. Ale to sa mi nezdá, je to tvrdá realita. A hlavne v krajinách, kde vládne kapitalizmus. Svet je denne konfrontovaný s týmto zločinným režimom. Veľkomestá Európy i ostatného sveta sa práve 1. mája otriasajú v základoch pri mnohých protestoch a demonštráciách. Ľudia vychádzajú do ulíc, 1. máj sa stal dňom boja za prácu, primeranú mzdu, dôstojný život. Reformné pokusy a moderné likvidačné metódy kapitalizmu likvidujú základné životné potreby nielen pracujúcich ľudí, ale i ľudí mladých, študentov, utláčajú práva žien i detí a dôchodcov doslova privádzajú do zúfalstva rozhodnutia vládnych orgánov, ktoré ich svojou surovosťou tlačia do zabudnutia a berú ich ako nepotrebných, lebo nevykazujú zisky. Odborové organizácie a ľavicovo orientované politické zoskupenia sveta sa bránia a k tomu využívajú i Sviatok práce – 1. máj. Často vidíme obrazy tvrdých stretov s ozbrojenými zložkami, políciou, armádou, sledujeme nechutné prejavy násilia, bitiek, zatýkania. To je odmena za to, že ľudia chcú mať prácu, primeranú mzdu, presne stanovený pracovný čas i vek odchodu na dôchodku, že chcú mať skutočne dodržiavané ľudské práva, sociálnu spravodlivosť a odmietajú otročiť pre zisky vykorisťovateľov. Určite znova budeme svedkami protestov v Nemecku, Turecku, Francúzsku, Grécku, Španielsku, možno i v Česku, Poľsku a iných krajinách. A čo Slovensko? Trúfnu si ľudia zaplniť ulice väčších miest a zabojujú za svoje práva? Možno, že súčasná opozícia zasa niečo zlepí a bude búšiť do Fica a vlády. Pomôže to však naším občanom? Určite nie. Tí sú dnes potrební iba u volebných schránok a potom – Do videnia a amen. Viete, keby sa aj podarilo pripraviť podujatie so zámysľom skutočne osláviť Sviatok práce – 1. máj tak, ako by si to zaslúžil, asi by prišlo ľudí pomenej. Majú svoje starosti, mnohé existenčné problémy a v podstate nemajú ani čas. V lepších prípadoch sú radi, ak si budú môcť trocha odpočinúť, v tých horších budú v práci pracovať za strojom v zahraničných fabrikách za smiešnu sumu. Tento fakt sviatok práce ešte viac degraduje. Veru, asi už nie je čo oslavovať. Práca nie je a keď je, tak ľudí nenapĺňa, nebaví alebo neuživí. Ale tak to je vždy v kapitalizme, ktorý ľudské mozole a utrpenie zneužíva na rast svojích ziskov a kont. Je to bezcitný otrokársky systém bez úcty k pracujúcim. Je to vykorisťovateľ, ktorý bez výčitiek a zábran dokáže pre svoje zločinné ciele použiť i zbrane. História je toho svedkom. A nič na tom nezmení ani fakt, že 1. mája si pripomína Slovenská republika 20. výročie vstupu do Európskej únie. To, ako dnes táto inštitúcia funguje a čo sa v nej deje, nekompromisne posunulo celú Komunistickú stranu Slovenska k rozhodnutiu kandidovať 8. júna tohto roka práve vo voľbách do tohto politicko ekonomického zoskupenia 27 štátov Európy.

Vladimír Sládek