Umelá inteligencia v zbraniach sa musí regulovať

Svetoví lídri z oblasti civilného sektora, armády a technológií z viac ako sto krajín sa stretli vo Viedni, aby diskutovali o umelej inteligencii v zbraniach. Regulačné orgány varujú, že na kontrolu tohto nového typu zbraní im pravdepodobne nezostáva veľa času.

Autonómne zbraňové systémy sa rýchlo šíria, a to aj na bojiskových frontoch na Ukrajine a v Gaze. Algoritmy a bezpilotné lietadlá už teraz pomáhajú vojenským plánovačom rozhodovať o útokoch. Onedlho by toto rozhodovanie mohlo byť úplne zverené strojom.

„Toto je pre našu generáciu rozhodujúci moment, podobný Oppenheimerovmu momentu,“ povedal rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg. J. Robert Oppenheimer síce pomohol vytvoriť prvú atómovú bombu, neskôr však bojoval za kontrolu nad šírením jadrových zbraní.

Kontrolu nad robotmi s povolením zabíjať komplikuje aj fakt, že investori do AI a vojenských technológií tlačia ich ceny do nebies. „Záujmy Silicon Valley sa nemusia zhodovať so záujmami zvyšku ľudstva,“ povedal Jaan Tallinn, jeden z prvých investorov do platformy DeepMind Technologies od Alphabet, materskej firmy Google.

Napriek prebiehajúcim diskusiám sú medzi účastníkmi stretnutia optimisti vo veci diplomatického riešenia skôr v menšine. „Klasický prístup ku kontrole zbrojenia nefunguje, pretože nejde o jeden typ zbrane, ale o kombináciu technológií dvojakého použitia,“ povedal Alexander Kmentt, hlavný rakúsky predstaviteľ pre odzbrojovanie.

Podľa Arnolda André Tinoca, ministra zahraničných vecí Kostariky, budú musieť krajiny nakoniec vypracovať nové pravidlá, keď sa táto technológia dostane do rúk neštátnych aktérov a potenciálne aj teroristov. „Ľahká dostupnosť autonómnych zbraní odstraňuje obmedzenia, ktoré zaručovali, že do pretekov v zbrojení sa môže zapojiť len málokto,“ povedal Tinoco.