Ministerstvo o plánoch pod jej vedením mlčí, no opozícia je presvedčená, že projekt na pôvodnom mieste stáť nebude a štát sa bude snažiť zrekonštruovať nemocnicu v Ružinove. Tá by mala byť hotová do roku 2038, teda o 14 rokov. „Je smutné, ak sa opozičná politika zmení na obyčajný politický bulvár,“ reagovala na obvinenia stroho Dolinková, no viac k problematike nevysvetlila. Problém však vznikol po tom, čo ministerstvo zdravotníctva podpísalo minulý týždeň zmluvu, z ktorej vyplýva, že nová nemocnica v Bratislave bude v Ružinove. Na podpísanie tejto zmluvy je však podľa opozičných politikov potrebné rozhodnutie vlády.
Pre opozíciu je to posledná kvapka, a tak žiadajú Dolinkovej ministerské miesto. Opozičné strany Progresívne Slovensko, KDH a bývalé OĽaNO v pondelok na spoločnej tlačovej konferencii upozornili, že dôvodom na jej odvolanie je nielen stopnutie výstavby projektu Rázsoch, ale aj to, že ministerka ohrozuje prostriedky z plánu obnovy a podľa nich ani neprišla s riešeniami, „ktoré by zlepšili zlú situáciu ambulancií, nemocníc a najmä slovenských pacientov“.
“Za šesť mesiacov nepohla so žiadnymi zásadnými problémami nášho zdravotníctva, a koná tak v príkrom rozpore so záujmami pacienta. Stále chýbajú tisícky sestier, kolabujú ambulancie, doplatky sú neúnosne vysoké, nemocnice sa naďalej zadlžujú a rozpadajú,” ozrejmil poslanec Progresívneho Slovenska a podpredseda výboru pre zdravotníctvo Oskar Dvořák.
Opozícia však pri odolávaní ministerky jednotná nie je a opäť sa na povrch dostal spor SaS s bývalým OĽaNO. Matovičovci obviňujú liberálov z rozbitia vlády, a SaS zase viní bývalé OĽaNO, že za Dolinkovej dnešné zlyhania môže exminister zdravotnícka Marek Krajčí.
Čítajte viac PS, KDH a hnutie Slovensko zbierajú podpisy na odvolanie Dolinkovej
Politické sľuby
Projekt bájnej nemocnice Rázsochy je previazaný aj s politickou kariérou novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho. V roku 2018 sa ako premiér zasadil, že nemocnica bude otvorená do roku 2022. O rok neskôr sa rifliach a reflexnej veste s prilbou na hlave nastúpil vtedajší premiér Pellegrini do bagra a pustil sa do búrania 30-ročného skeletu nemocnice. Pred rokom sa konala na mieste tlačová konferencia Hlasu. Pellegrini upozorňoval, že nemocnica sa z plánu obnovy nestihne postaviť. O pár mesiacov neskôr priznala už úradnícka vláda, že projekt sa nedokončí. Dolinková následne zdôrazňovala, že ak sa Pellegrini stane premiérom o dostavanie legendárnej nemocnice sa zasadí. Dolinková upozornila, že omeškanie Rázsoch ohrozuje zdravie Bratislavy, no dnes hovorí o tom, že dokončenie projektu sa odkladá o štrnásť rokov.
„Nevýstavbou Rászoch je ohrozený chod Kramárov, pretože lekári odídu do Borov a je ohrozené aj vzdelávanie nových medikov. Som presvedčený, že súkromná spoločnosť vám nikdy nebude venovať toľko energie a času, aby učili nových medikov,“ zdôraznil, že „Pente ide čisto o biznis, pretože to je finančná skupina“. „Nemám proti ich podnikaniu nič, štát im však musí konkurovať jednou špičkovou, dokonca ešte lepšou nemocnicou,“ ozrejmil vlani Pellegrini.
No realita je iná ako tá politická. Príbeh projektu nemocnice na Rázsochách sa začal písať 55 dozadu. Prišla nežná revolúcia, vymenil sa režim a na stoličke ministra zdravotníctva sa vystriedalo dvadsať ministrov. Prešlo viac ako polstoročie od prvej architektonickej súťaže a namiesto modernej koncovej nemocnice iba vysoká burina a štát míňa desiatky miliónov eur na rôzne štúdie.
Nová ružinovská
Najskôr musí rozhodnutie odobriť vláda, no už dnes sa zdá, že Dolinková rozhodla o tom, že Rázsochy stáť nebudú. Hoci pred voľbami hovorila o dostavaní nemocnice, ktorej projekt nastavil Peter Pellegrini (Hlas) ešte ako premiér, dnes všetko nasvedčuje tomu, že z cesty dobudovania Rázsoch potajomky zišla.
Podľa dokumentov z Centrálneho registra zmlúv však ministerstvo minulý týždeň rozhodnutie v tajnosti spravilo. Zo zmlúv, ktoré našiel Denník N, vyplýva, že nová veľká všeobecná nemocnica na Rázsochách s veľkou pravdepodobnosťou nevznikne, no otvára sa možnosť, že práve na tomto mieste štát postaví Národný ústav detských chorôb. Všeobecná nemocnica by sa potom stavala v Ružinove rozšírením už existujúcich priestorov univerzitnej nemocnice.
Dolinková tieto správy dementuje a hovorí, že celý projekt univerzitnej nemocnice v Bratislave chce predstaviť verejnosti po schválení vládou. Odmieta prekrúcanie faktov v súvislosti s projektom a so zmenou rozhodnutia pri výstavbe nemocnice Rázsochy, pre ktoré ju chce z funkcie odvolávať opozičné KDH.
Podľa poslanca Františka Majerského (KDH) však Dolinková svojvoľne, bez mandátu vlády, zmenila projektový zámer – teda postaviť Rázsochy na štátnych pozemkoch pri bratislavskom Lamači. „Týmto krokom oberá občanov o ďalšie roky, keď by sa dočkali novej špičkovej koncovej nemocnice, pretože nemocnica v Ružinove by mala vyrásť najskôr v roku 2038. Navyše nevznikne komplexná koncová nemocnica s tisíckou lôžok a tým pádom ďalej pokračujeme v rozdrobovaní zdravotnej starostlivosti najvyššej úrovne v hlavnom meste,“ vysvetlil Majerský.
Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) však v časových odhadoch stojí na strane Dolinkovej a je rada, že konečne nejaký politik nehovorí o nesplniteľných termínoch. „Realita je taká, že to bude trvať dlho a musíme sa s tým zmieriť,“ podotkla.
Čítajte viac Treba šetriť, rozhodla Dolinková. Benefity u zubárov končia, zdravý chrup budú mať len tí, čo si nasporia
Chýbajúce sestry už problémom nie sú
Bájne Rázsochy však nie sú jediným dôvodom opozície na odvolanie ministerky. Prekáža im aj neaktivita pri riešení dlhodobých problémov slovenského zdravotníctva.
Tie rastú v priamej úmere podľa nedostatku zdravotníkov, najmä sestier. Ministerstvo však od septembra tento problém ignoruje a Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek zdôraznilo, že smerom k sestrám zatiaľ nezaznamenali žiadne kroky, ktoré by smerovali k zlepšeniu ich postavenia, alebo ku riešeniu ich nedostatku. „Naopak, máme dojem, že neustále hovoríme o nedostatku lekárov na Slovensku, pričom na sestry sa akosi stále zabúda,“ ozrejmil Lukáš Kober, riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
Priznal, že od nástupu ministerky na post neznamenali žiadne konkrétne kroky pre lepšie postavenie sestier a pôrodných asistentiek.
„Svedčí to o tom, že pre rezort asi nie je názor stavovskej organizácie podstatný a je to pre nás sklamaním, pretože sme sa vždy snažili poukazovať na nedostatky, ale aj aktívne navrhovali riešenia,“ ozrejmil.
Čítajte viac Dolinková chce predstaviť projekt nemocnice v Bratislave po schválení vládou, KDH chce ministerku odvolávať
Zaujaté štúdie
Mala to byť pýcha slovenského zdravotníctva, no dnes je to skôr najväčšia hanba. Plány na výstavbu Nemocnice Rázsochy sa začali spracovaním projektovej úlohy a jej schválením 15. júla 1982. Nejaký čas štát tvrdil, že bude stáť skôr ako súkromná nemocnica Bory. Rovnako neúspešne. Rôzne štúdie či sanácie projektu stáli štát do roku 2003 aspoň miliardu slovenských korún, no Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že za ostatných šesť rokov minul za obdobné štúdie necelých 24 miliónov eur.
Posledné štúdie však dal štát vypracovať firme blízkej finančnej skupine Penta. Tá v Bratislavskom kraji konkuruje štátu v poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti – vlani otvorila finančná skupina v Bratislave najväčšiu súkromnú nemocnicu. Hoci mal rezort za ostatné roky najmenej dve analýzy na rovnakú tému, ministerstvo zdravotníctva si vlani objednalo u medzinárodnej konzultačnej firmy The Boston Consulting Group (BCG) štúdiu o fungovaní nemocníc v bratislavskej župe do roku 2050. Štúdia za takmer 70-tisíc eur rieši podľa denníka Sme aj to, či a kde má štát postaviť novú univerzitnú nemocnicu. Tretiu analýzu si vraj ministerstvo objednalo preto, lebo potrebovalo dve predchádzajúce aktualizovať a rozšíriť.
Podľa zdravotníckeho analytika a riaditeľa inštitútu INEKO Dušana Zachara by sa však štát nemal rozhodovať podľa štúdie finančnej skupiny. “Optimálne by bolo, aby analýzu so zohľadnením aktuálneho stavu – bodu nula – s rôznymi alternatívami a rôznymi lokalitami v Bratislave vypracovala nezaujatá entita, alebo pokojne majme aj viac analýz od viacerých subjektov, aby sme vedeli porovnávať, diskutovať, argumentovať a prijať kvalifikované rozhodnutie,“ ozrejmil pre denník Pravda.
Nejasná budúcnosť Rázsoch
Zdravotnícky analytik inštitútu INESS Matej Bárta priznal, že dlho všetko nasvedčovalo tomu, že Rázsochy vyrastú, no teraz sa skôr zdá, že z tejto lokality zíde a nemocnicu sa budeme snažiť postaviť inde.
„Podľa dostupných informácií v štúdii vyšlo, že Rázsochy by mohli byť postavené najrýchlejšie, ale že nemocnica v Ružinove by do budúcnosti mala najväčšiu hodnotu pre pacientov. Isté rácio tak očividne pre túto možnosť existuje,“ ozrejmil Bárta.
Zároveň pripomenul, že projekt Rázsochy nie je len o jednej budove, malo ísť o kompletnú funkčnú „reštrukturalizáciu“ celej existujúcej Univerzitnej nemocnice Bratislava. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v hlavnom meste je totižto roztrúsené naprieč oboma brehmi Dunaja. Bárta však upozornil, že procesu plánovania novej nemocnice chýba transparentnosť a ministerka Dolinková podľa neho nedostatočne komunikuje o detailoch tohto projektu.
„Dôsledkom je aj to, že sa v súčasnosti projekt veľmi ťažko hodnotí, keďže informácií je minimum. Ide pritom o projekt financovaný peniazmi daňových poplatníkov, ktorí majú právo na informácie a transparentnosť je tak absolútne minimum, ktoré by malo byť splnené,“ upozornil. Druhým problémom je podľa neho to, že podľa dostupných informácií ani tento projekt nie je robený stopercentne odborne a vstupuje doň politika.
„O zmene totiž ešte musí rozhodnúť vláda, Ministerstvo zdravotníctva však už uzatvorilo zmluvu, ktorej predmetom je adaptácia projektu Rázsochy na lokalitu Ružinov. Zmena lokality nemocnice však automaticky neznamená, že projekt bude úspešný. Naďalej platí, že štát za existencie Slovenska postavil jednu jedinú nemocnicu a ani tú nepostavilo ministerstvo zdravotníctva,“ ozrejmil. Jedinú nemocnicu otvorilo ministerstvo vnútra pod taktovkou Roberta Kaliňáka (Smer). Nemocnica sv. Michala v Bratislave začala fungovať od novembra 2015. Bárta pripomenul, že projekt navyše dlhodobo nemá skutočného vlastníka a je prehadzovaný z politika na politika, čo znižuje pravdepodobnosť jeho úspešnosti.