Na počesť týchto udalostí v roku 1889 parížsky kongres II. internacionály vyhlásil 1. máj za medzinárodný sviatok pracujúcich. Už rok nato sa oslavy Sviatku práce konali v mnohých európskych krajinách.
Československo udávalo tón
Po vzniku prvej Československej republiky bol 1. máj vyhlásený za štátny sviatok, jeho oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. Na demokratických hodnotách, právach a slobodách konštituovaná ČSR, o. i. aj jedna zo zakladateľských krajín Medzinárodnej organizácie práce, však patrila medzi priekopnícke krajiny v zavádzaní opatrení v prospech pracujúcich, spomeňme napríklad zákon ustanovujúci osemhodinový pracovný čas, platenú dovolenku alebo ústavou garantované tzv. spolčovacie právo na ochranu a podporu pracovných pomerov.
Vtedajšie opatrenia proti nezamestnanosti a na ochranu trhu práce, ako napríklad sprostredkovanie práce, nástroje proti hromadnému prepúšťaniu, podpora v nezamestnanosti, novo sa formujúce právo sociálneho zabezpečenia, majú kontinuitu do dnešných čias.
V rokoch 1933–1938 Sviatok práce nadobudol nový rozmer vyjadrený protestom proti vojne a fašizmu. Po roku 1948 sa prvomájové manifestácie stali jedným z nástrojov komunistickej propagandy. Pachuť tohto obdobia cítime doteraz, keď sa spomienky mnohých zúžia len na mávadlá a povinné pochodovanie pracujúcich pred tribúnami s papalášmi.
Aktuálne hrozby sú vážne
Väčšinu výdobytkov, za ktoré naši predchodcovia prelievali krv, už berieme ako samozrejmosť. Namiesto život ohrozujúcich bojov v uliciach kolektívne vyjednávame a vedieme sociálny dialóg. Konflikt sa skultivoval, ale nevymizol. Výzvy a krízy súčasnosti stavajú aj svet práce pred nové problémy a hľadanie riešení, pričom mnohé „staré“ zostávajú nedoriešené. Symbolom Sviatku práce pre súčasnosť môže byť snaha o rovnosť, spravodlivosť a inkluzívne a dôstojné pracovné prostredie.
Rozmach tzv. gig economy generuje čoraz viac nestabilné formy práce, nájomné práce a zníženú istotu zamestnania, čo vyúsťuje aj do prehlbovania rôznych foriem nerovností. Rastie prekariát bez ohľadu na profesiu či odvetvie – robotnícky, akademický, digitálny.
Aktuálne problémy vo svete práce zahŕňajú nerovnováhu medzi prácou a súkromným životom, neisté pracovné miesta, nedostatočné mzdy, zvyšujúcu sa automatizáciu, ktorá môže viesť k strate pracovných miest, nerovnosť príležitostí na trhu práce, nedostatočnú kvalifikáciu pracovnej sily, diskrimináciu a nedostatok ochrany pracovných práv, nekvalitné pracovné prostredie, ako aj environmentálne výzvy súvisiace s pracovnými postupmi a podmienkami.
Technologické trendy spočívajúce najmä v stále vyššej miere automatizácie a digitalizácie, v nástupe umelej inteligencie, ako aj klimatické zmeny či demografický vývoj vytvárajú tlak na samotných pracujúcich a na podobu trhu práce. Nové technológie majú vplyv na kvantitu a kvalitu práce, ale aj jej formu a povahu.
Rozmach tzv. gig economy generuje čoraz viac nestabilné formy práce, nájomné práce a zníženú istotu zamestnania, čo vyúsťuje aj do prehlbovania rôznych foriem nerovností. Posilňovanie flexibilizácie a prekarizácie práce a oslabovanie sociálneho štátu je asi najväčšou hrozbou v súvislosti s technologickým pokrokom a nedostatkom zdrojov financovania sociálnych programov. Rastie prekariát bez ohľadu na profesiu či odvetvie – robotnícky, akademický, digitálny.
Prežijú odbory?
Nové trendy skúšajú aj organizovanú reprezentáciu pracujúcich – odbory. Ich úlohou je formovať zmeny v transformačnom procese sociálne spravodlivým spôsobom. Je to jeden z mála nástrojov pracujúcich, cez ktorý môžu bojovať za svoju ochranu a zachovanie už existujúcich či vydobytie ďalších sociálnych štandardov a opatrení smerujúcich k sociálnej spravodlivosti, zabezpečeniu, solidarite, zachovaniu dôstojnej práce a života.
Profesor Jelle Visser načrtol štyri možné scenáre vývoja odborov v transformujúcom sa svete práce. Postupná marginalizácia odborov nastane, ak budú súčasné trendy v odborovom organizovaní pokračovať bez zmien. S klesajúcou mierou unionizácie budú odbory stále menej relevantné, ich sila sa bude oslabovať a nebudú mať významný vplyv na trh práce a tvorbu politík. V druhom scenári predpokladajúcom dualizáciu odborov a ich politík budú odbory schopné obrániť svoju pozíciu a odolávať len tam, kde sú v súčasnosti silné. Daný scenár predpokladá ostrejšie rozlíšenie a väčšie rozdiely v kvalite zamestnaneckého prostredia medzi firmami s odborovými organizáciami a firmami bez odborov.
V ďalšom scenári vývoja odbory postupne ustúpia iným formám societálneho zastúpenia a pracujúci budú obhajovať svoje záujmy cez rôzne iniciatívy a združenia. Optimistický scenár predpokladá revitalizáciu odborov, keď organizovaní pracujúci nájdu spôsob, ako posilniť svoje pôsobenie a rozšíriť ho nad rámec súčasnej členskej základne a uspieť pri organizovaní „novej nestabilnej pracovnej sily“ v digitálnej ekonomike.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.