Chvála odpočinku… alebo ako odpočívať a prečo…

Rozmýšľal som, ako predstaviť dnešnú knihu, ktorú sa pokúsim priblížiť. Je z pera Maximiliana Le Fébure du Busa – francúzskeho mnícha a volá sa Chvála odpočinku.

Pre pochopenie tej knihy je dôležité zmeniť postoj a náš pohľad. Hoci si to neuvedomujeme, často premýšľame v rovine protikladov. To je dualizmus – dva protikladné princípy. Takýchto dvojíc môže byť veľmi veľa. Často nás vedú k postoju – buď, alebo. Čiernobiely svet. Toto videnie je často dôsledkom výchovy. Vnímame veci buď ako dobré, alebo ako zlé. A to vedie k dvom problémom. Jednak, nevidíme to celé spektrum, celú tu škálu. A v živote si pritom často vyberáme dobro, ktoré je menšie ako ideálne, ale v tej chvíli reálne… a často si volíme menšie zlo, lebo dobro nie je v ponuke… Okrem toho. Dobro a zlo nie sú rovnocenné. Preto nie sú protikladmi. Zlo, je nedostatkom dobra.

Tento úvod je dôležitý, pretože odpočinok často vnímame ako protiklad k práci. Buď pracujeme, alebo odpočívame. Ale tak to nie je. Práca a aj odpočinok sú rovnako dôležité. A obidva tvoria náš čas. A pre efektívne naloženie s časom, ktorý nám bol zverený je potrebné, aby sme pracovali a aj odpočívali.

Okrem zmeny pohľadu na princípy, v ktorých sa odohráva náš život, je dôležité zmeniť pohľad aj na čas a jeho prežívanie. Čas ktorý plynie a ktorý môžeme merať – to je chronos. Nikdy sa nezastaví. Je mu jedno, čo robíme. On si plynie. Je znakom pominuteľnosti. V gréckom svete bol bohom (pominuteľnosti). Okrem neho však v gréckej tradícií a mytológií nachádzame aj druhého boha času – Kairosa. Ten kladie dôraz na oddych, zamyslenie a vychutnávanie. Je znakom plnosti. Život má plynúť, ale jeho žitie má mať chuť! A tým sa posúvame k rímskemu Carpe diem!, ktoré sa spája s Horáciom a vyzýva, aby sme prežili deň naplno. Doslova, žiť pre okamih. To čo robím teraz, je dôležité. Či to je práca, alebo odpočinok (alebo jedenie, pozeranie, čítanie, milovanie…). Okamih. Odtiaľ je blízko k Memento mori!, ktoré u Horácia znamená dôraz na dôležitosť okamihu. Si smrteľný a preto dobre nalož s časom, ktorý ti bol zverený. A spomenúť treba aj Vanitas – dôraz na hodnoty a zmysel. Premysli si, čím naplníš ten čas. Naplno prežiť, ale ako?

A netreba zabúdať, že čas je relatívny. Naše životné tempo ovplyvňuje jeho plynutie. Ale aj naše prežívanie. Ak žijeme rýchlo, potom aj čas plynie rýchlo. Nestíhame ho sledovať. Preto máme pocit, že doslova beží. Ale jeho prežívanie je spojené aj s tým, ako príjemné je to, čo ho napĺňa. Poznáme to zo života, ako rýchlo beží čas doma a ako pomaly plynie v práci. Receptom na spomalenie, je kontemplácia a všímavosť. Spomaliť.

Ale dosť bolo filozofovania a premýšľania nad konceptami z iných kníh, ktoré sa dotýkajú dnešnej témy a poďme ku knihe Chvála odpočinku.

Autora knihy choroba pritlačila a doslova prinútila odpočívať. A tak začal hľadať cestu k odpočinku. A nakoniec dospel / dozrel v myšlienku: odpočiňte si trochu… Sú to Ježišove slová určené učeníkom. Odpočívaj! Autor knihy to dokáže bez hanby a pocitu viny…

Podľa Pascala príčinou ľudského nešťastia je, že človek nie je schopný zostať v pokoji. Zotrvať v pokoji. A odpočívať. Ak by dokázal… ak by pravidelne zotrval v pokoji, potom by načerpal silu a inak sa pozeral na svet, ale aj na svoje problémy a ťažkosti. Viac by uniesol a mnohé veci by videl inak…

Slovo odpočívať vnímame ako nehybnosť a teda stav. A ak k nemu pridáme „si“ – teda odpočinúť si, zmení sa na aktivitu – na nečinnosť. Ale už nie je nehybnosťou, ale niečím o čo sa treba snažiť a čo je aktivitou, aj keď inou (ako práca). A preto odpočinok môže mať podobu aktivity, ako je spánok, čítanie, maľovanie, sledovanie filmu, túra, či dokonca modlitba…

Pre zdravie a zachovanie zdravia je odpočinok nutný. Nie je to prepych, či luxus.

Veľmi často sa odpočinok vníma v kontexte práce. Ako jej protiklad. A keďže od práce často odvádzame svoju hodnotu a na prácu sa kladie dôraz skrze efektivitu, vnímame odpočinok ako neefektívne využitý čas, ktorý je neefektívny preto, lebo nepracujeme… Akoby sme zabudli, že práca, je len časť nášho života. A rovnako dôležitú úlohu v ňom má aj odpočinok…

Práca človeka oslobodzuje. Vďaka práci získava slobodu. Ak mu práca neumožňuje dosiahnuť tento stav, potom sa niekde stala chyba. Človek ktorý pracuje, by sa nemal trápiť o to, či bude mať kde spať, čo jesť a z čoho platiť účty. Vďaka práci by mal mať človek vhodné zázemie preto, aby mohol napredovať a rozvíjať svoje dary a schopnosti. Práca by človeka mala pretvárať. Aby sa viac stával človekom. Práci by mal dať svoj rukopis. Ak je to naopak, potom práca robí z človeka stroj.

Podľa Plutarcha celá ľudská existencia spočíva v striedaní práce a odpočinku. Ak prestaneme odpočívať, naša výkonnosť pôjde dole. Ak nebudeme pracovať, nebudeme mať čo jesť a kde bývať. Ale aj naše možnosti odpočinku budú obmedzené. Ale hlavne, nebudeme mať pokoj, potrebný pre odpočinok. Stále budeme riešiť, kde zoženieme peniaze, aby sme poplatili, čo treba. Preto práca má človeka oslobodiť – aby mal poriešené takéto „prízemné“ veci a jeho duch mohol vystrieť krídla a povzniesť človeka k niečomu duchovnejšiemu, než platenie účtov… Práca je dôležitá! Ale aj dobré pracovné podmienky…

Podľa Aristotela je blaženosť spojená s odpočinkom. Pracujem, aby som oddychoval. Ťažisko nie je v práci, ale v odpočinku. Práca je nástrojom, cestou k odpočinku. Vytvára zázemie pre odpočinok. Nie naopak!

Ak to s prácou preháňame, objaví sa únava, napätie, nechuť, depresia, či syndróm vyhorenia… Práca bez odpočinku nemá význam / zmysel.

Pri čase kladieme dôraz na efektivitu. A to je dôraz na výkon. Efektívne využitie času, aby sme toho stihli čo najviac… A výsledok… spíme čoraz menej (menej ako 8 hodín). Stále sa niekam ponáhľame… Žijeme v strese, sme nervózni, podráždení a v neposlednom rade robíme chyby…

Zo života sa vytráca zmysel pre odpočinok. Odpočinok vnímame ako mrhanie časom.

Podľa Exupéryho – to že sa stále ponáhľame, vedie k vnútornému nepokoju. Okrem toho, nemáme čas si klásť otázky.

Najväčšou výzvou doby je podľa autora knihy mať čas žiť, dopriať si čas na život, byť prítomný pre ľudí naokolo, mať čas milovať a tvoriť… A ovocím? Ovocím takého života je vnútorný pokoj, spokojnosť a schopnosť žasnúť.

Dnešný človek má tendencie nie byť, ale skôr konať a vlastniť.

Náš čas / priestor pre pokoj zabrala elektronika. Veľmi veľa nášho času zabrala elektronika. Pozeranie Tv, hranie hier, sociálne siete, internet, mobilné telefóny…

Zmysel voľného času? Nejde o to, že nemusíme do práce. Je to čas, kedy sa máme uvoľniť.

Odpočinok nie je leňošenie. Často je to výkon. A výkon nemusí byť fyzický!

Jedno francúzske príslovie hovorí o troch liekoch na dlhý, spokojný a šťastný život: radostné srdce, odpočinok a zdravá strava…

Exupéry vo svojom diele vnímal odpočinok ako nový vznešený stav. Doslova ako blaženosť, telesné upokojenie a rozkoš. Odpočinok formuje naše túžby. Môžeme povedať – odpočívam a teda som!

Túžba po odpočinku je vpísaná do našej duši, i nášho tela. Odpočinok je dôležitý pre dušu, i pre telo. Odpočívať, znamená zanechať prácu. Odpočinok, to je aktivita, iná ako práca. Nečinnosť, ale nie úplne, pretože sme živým organizmom, úplná nečinnosť, to je spánok.

Keď odpočívam, prežívam niečo, čo ma napĺňa, premieňa a posilňuje.

Veľa ochorení je dôsledkom toho, že človek prehliadal varovné signály.

Odpočinok zahŕňa aj zábavu a uvoľnenosť. Ako dobre nám padne, raz za čas ísť na zábavu, oslavu, alebo si niekam vyraziť!

Podľa Tomáša Akvinského je liek na únavu duše rovnaký, ako liek na únavu tela. A ako odpočíva duša? Tým čo jej pôsobí potechu.

Dôležitou súčasťou odpočinku je smiech, humor, ale aj hry. Odpočívať môžeme rôznym spôsobom.

Aj v odpočinku, tak ako v živote treba hľadať zlatú strednú cestu – rovnováhu. Táto umiernenosť, je cnosťou.

Aj podľa Augustína múdry človek raz za čas uvoľní svojho ducha. Dopraje mu pokoj a voľnosť.Je pravda, že nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe. Ale nie je dôvod tento okamih unáhliť tým, že neodpočívame a že sa prepracujeme… kým žijeme, máme zodpovedne pristupovať k času, ktorý nám bol zverený…

Ako som už vyššie spomenul Maximilien je francúzskym mníchom. A preto jeho koncepcia odpočinku, je aj duchovná. Má oporu v kresťanstve. Je však obohatením aj pre bežného človeka. Posúďte sami. Maximilián vymenúva konkrétne miesta z Písma ktoré hovoria o tom, že aj Ježiš odpočíval. Kána Galilejská – tam bol okrem iného na svadbe. Nevyhýbal sa zábave a oslave života. Navštevoval Petrovu rodinu v Kafarnaume, ale aj v Betánií. Často navštevoval Lazara a jeho rodinu… Spal na lodi počas plavby. Stretnutie so Samaritánkou pri studni sa odohralo v čase, kedy bol unavený z cesty. Daj sa mi napiť! To bolo také ľudské! Maximilian dospieva k presvedčeniu, že odpočinok je prejavom milosti. Súcitu. Prejav milosrdenstva, ktorý máme sami so sebou. Dopriať si… odpočinok.

Ježiš prežíval únavu a nemal problém si odpočinúť. Tak prečo máme pocity viny, keď odpočívame? Ježiš k tomu viedol aj učeníkov. Vrátili sa z ciest, plný dojmov a on ich poslal odpočinúť si. Načerpať silu. Bolo to pred zázračným rozmnožením chleba. A keď sa Ježiš utiahol do samoty pred ľuďmi? Ak chceme dávať, potrebujeme my sami načerpať. Inak vyhoríme.

Odísť stranou. Vzdialiť sa. Získať odstup. Vidieť veci inak. To nám môže pomôcť posunúť sa. Nájsť riešenie. Ale aj získať silu a ak treba, tak aj zanechať… k mnohým veciam máme majetnícky vzťah. Vďaka odstupu sa vieme odosobniť a tak spoznať okamih, kedy je dobré sa posunúť ďalej. Inak môžeme stagnovať. Naša túžba vlastniť sa nám stane väzením. A nakoniec o to, čoho sme sa držali zubami nechtami, môžeme prísť. Prestali sme rásť…

Pre kresťanov je nedeľa dňom odpočinku, ale aj Pána. Naše sestry a bratia Židia to majú podobné so sobotou. Jedno z posolstiev tohto času hovorí – dovoľ si len tak byť. Stačí byť. Nič nemusíš. Keď odpočívame, prijímame svoje limity. Spoznávame svoje hranice. Učíme sa pokore.

Odpočinok je spojený s tichom. Naozaj kvalitný odpočinok požaduje ticho. Je veľa druhov odpočinku. V čom je význam ticha? Prečo práve ticho? Je cestou do vnútra, do hĺbky.

.

Kto by to bol povedal, že o odpočinku sa dá toľko toho napísať. A toľko zaujímavých myšlienok! A to sme si priblížili len niečo z celej knihy, ktorá čaká na svojho čitateľa. Chvála odpočinku, je oslavou života, ktorý ma chuť. A preto – vychutnávajme!

Tomáš Hupka

Maximilian Le Fébure du Bus je kňazom a mníchom – členom augustiánskych kanovníkov – rehola ktorá žije podľa reguly sv. Augustína. Žije v opátstve Lagrasse v malej dedinke na juhu Francúzska. Dejiny tohto opátstva siahajú do 7 storočia po Kristovi.

Zdroj fotografie:

www. exclusiveitalyweddings. com