Párová terapia Manžela som pre alkohol opustila. Chcela som mu dať druhú šancu, on už však randí

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.  

Dobrý deň, rada by som sa opýtala, ako v sebe spracovať rozpad manželstva za nasledujúcich okolností. Svojho muža som opustila po trinástich rokoch manželstva, lebo nebol ochotný spolupracovať pri svojich psychických problémoch (OCD) a problémoch s alkoholom. Oba veľmi vážne vplývali na deti a celú rodinu. Hľadala som pre neho pomoc u odborníkov, rodičov i priateľov, vždy som z toho vyšla ako dôvod, prečo pije. Vzťah s takýmto človekom je psychicky veľmi náročný, dá sa povedať, že rokmi a negatívnymi zážitkami môj vzťah k nemu ochladol.

Stále ho však vidím ako otca našich detí, ktoré ho ľúbia. On chce začať nový život, po troch mesiacoch začal randiť s inou ženou... Ja som si chcela nechať čas na upokojenie po toľkých rokoch stresu, ale chcela som tomu ešte dať šancu a čas. Neviem, ako ďalej. Brali sme sa pred Bohom. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Zuzana 

Milá Zuzana, ďakujem Vám za Vašu dôveru vyjadriť svoje prežívanie. Ako som už viackrát napísala, s akýmkoľvek partnerom si do manželstva berieme istú paletu neriešiteľných problémov. Otázkou však stále ostáva, do akej miery môžeme a sme schopní tieto ťažkosti uniesť.

Je prirodzené, že vplyvom nahromadených ťažkostí počas spoločne prežitých rokov medzi manželmi môže zavládnuť emočný odstup, ktorý vedie stále k slabšej ochote podieľať sa na záchrane manželstva. Manželstvo, kde navyše automaticky očakávame, že dôjde k boju, sa stáva utrpením, ktorého sa potom skôr chceme zbaviť.

Je možné budovať a udržať manželstvo, kde sú naše snahy o zlepšenia často neefektívne, ba dokonca až kontraproduktívne či ubližujúce vzhľadom na psychické ochorenie partnera? Je to vždy veľmi individuálne a závisí to od povahy problému.

Všeobecným pravidlom na zváženie rozchodu páru v psychologických poradniach je, ak sú vo vzťahu prílišné konflikty, pri ktorých sú účastné aj deti, na ktoré toto prostredie z dlhodobého hľadiska nevplýva zdravo, a zároveň ak v páre aspoň u jedného z partnerov nie je prítomná ochota alebo schopnosť na nápravu vzhľadom na stanovenú diagnózu.

Z Vášho listu vnímam istú dávku neistoty vo Vašom rozhodnutí pre rozchod či možno výčitky, ktoré Vás sprevádzajú pri premýšľaní nad Vašou aktuálnou situáciou. Pre čerstvosť novej situácie a neuzavretie Vášho vzťahu z Vašej strany vstupujú do Vášho prežívania prirodzene emócie, ktoré Vám môžu skresľovať racionálne vyhodnotenie Vašich dôvodov na rozhodnutie. Možno sa skúste s niekým blízkym, komu dôverujete a o kom viete, že premýšľa o Vašom manželovi aj o Vás v dobrom, zdôveriť so svojimi pochybnosťami. Zosumarizujte si v takomto dialógu objektívne okolnosti aj Vaše subjektívne prežívanie, ktoré viedli k Vášmu rozhodnutiu, a následne si doprajte od tohto premýšľania istý odstup. Dovoľte si akýsi luxus chvíľu nepremýšľať a čas na „vytriezvenie“ z akútnych emócií.

To, že ste sa odhodlali k tomu rozhodnutiu, malo určite svoje dôvody. V istej chvíli ste vzhľadom na subjektívnu neúnosnosť situácie zvolili obranu a nastavili ste vlastné hranice.

Ak vo svojom živote nie ste navyše zvyknutá konať takto rozhodne, je prirodzené, že sa vynárajú pochybnosti, ktoré aktivujú Vaše staré vzorce správania. Prostredníctvom pocitov viny sa dostávame do kontaktu s vnútornými hodnotami. Odrádzajú nás od toho, aby sme ubližovali druhým, čím si vzťahy udržujú istú stabilitu.

Treba však rozlišovať, kedy nás trápia falošné pocity viny. Dobrým ukazovateľom by mohlo byť zodpovedanie otázky, či konáme niečo zavrhnutiahodné úplne zámerne alebo zo sebeckých dôvodov.

Veľmi múdro ste vyjadrili svoju potrebu odstupu so zámerom dať manželovi šancu a čas. Ak sa aj tento čas aktuálne nedeje podľa Vašich očakávaní, s vedomím svojich dôvodov na rozchod skúste prihliadnuť na manžela cez výstižný citát od Helen Kellerovej: „Miluj ma najviac práve vtedy, keď si to najmenej zaslúžim, pretože práve vtedy to najnutnejšie potrebujem.“

Jeho psychické zaťaženie totiž bez jeho ochoty k zmene či liečbe bude naďalej ovplyvňovať to Vaše a zároveň bude presakovať aj do jeho ďalších vzťahov. Vy však vo svojom čase ostávate vo vedomí, že ste matkou Vašich spoločných detí a manželkou, ktorá pozná jeho okolnosti najlepšie. A tak sa pokúste pristupovať k nemu a byť láskavá k sebe.

Prajem Vám veľa pokoja a síl.

Martina Šadláková