Velikán progresívneho textu Michal Havran Je z neho taký slovenský patriot, že už pred ním musím brániť Čechov

Havran sa od iných takisto dobrých liberálnych autorov odlišuje tým, že je doma hneď vo viacerých žánroch: taký Marián Kuffa vie dosvedčiť, že Havranovi ide hanopis, inokedy prichádza s pútavými a faktmi nasýtenými analýzami, no a potom sú tu texty, ktoré vie široko-ďaleko písať iba on: spomalenú baladu o tichej beznádeji na francúzskom vidieku alebo voňavé ponorenie sa do letného vysedávania s limonádou v dielach ruskej literatúry.

Dokáže štýlovo a obsahovo prekvapiť, ide mu rap aj meditácia.

Je možné, že ako osoba trpí istými charakterovými nedostatkami, no aj tak je jedným z najlepších žijúcich slovenských autorov.

Ak ste si to nevšimli, dnes chcem upozorniť na to, že sa z vášho veľhanopisca stal slovenský vlastenec. 

Zatiaľ čo iní progresívni intelektuáli odpovedali na návrat Fica zatrpknutou emigráciou – v prípade Arpáda Soltésza až do Prahy –, Havran sa obrátil.

Konvertoval k slovenskému národu.

Dátum obrátenia sa dá presne určiť: 30. september 2023. V deň, keď okrajová postpohlavná partaj získala naozaj neuveriteľný výsledok 18 percent a stala sa vedúcou silou prozápadného tábora.

Čitateľ by očakával, že štvrtá Ficova vláda, ktorá dosiahla prvé, ale určite nie posledné vyvrcholenie svojej spirituality, keď tieňový minister životného prostredia Rudolf Huliak fúkal v Národnej rade Slovenskej republiky cigarový dym do rastlín v sklenenej nádobe, poskytne Havranovi námetov neúrekom.

Ale nie.

Patrične síce karhá vyčíňanie Šimkovičovej kamarily, ale teraz už naplnený historicko-deterministickým presvedčením, ktorému dal 18. októbra takýto nadpis: „Súdruhovia, končíte!“

Verí, že toto je ich „záverečné kolo“ – a nastanú svetlé slovenské zajtrajšky.

Apokalypsa podľa Havrana je zrušená.

Minulý týždeň už začal Slovákov vyslovene hájiť.

K samotnej téme povedal náš polyhistor Lukáš Krivošík už všetko potrebné.

Pavel KosatíkČeský publicista tvrdí, že Slovensko historicky nepatrilo k Západu. Mýli sa

Lukáš Krivošík

Slovami Havrana ide o novodobé české vnímanie, že Slovensko „vždy bolo kryptoľudácke a vždy bolo ruské, vždy to bol nebezpečný Východ...“

Táto „neznalosť“ Havrana hnevá. „Neznalosť krajiny, ktorá je niekde medzi tatranskou búdou s haluškami, medveďmi a ešte stále populárnymi pahistorickými halucináciami o byzantskom dedičstve a blízkosti k Rusku, čoho dôkazom má byť spoločná hranica s Ukrajinou.“

Oprávnene sa rozčuľuje nad „selektívnym chápaním dejín, že Slovensko je napriek Štefánikovi, Gabčíkovi, Viestovi, Golianovi iba neukotveným štátikom patriacim do ruskej sféry vplyvu a Česká republika so svojím Babišom, Zemanom, s Háchom, Jakešom a Gottwaldom je pevným pilierom západného demokratického liberalizmu“.

Havran tvrdí, že Slovensko sa vedomou voľbou najhoršej ficovlády, akú ste kedy mali, nijako nevymyká z medzinárodného trendu. Pred podobnými voľbami budú stáť aj Česi, aj americkí, aj všetci európski voliči.

Ide však ešte ďalej.

Tvrdí, že Slovensko sa vedomou voľbou najhoršej ficovlády, akú ste kedy mali, nijako nevymyká z medzinárodného trendu.

Tvrdí, „že pred podobnými voľbami budú stáť aj oni, aj americkí, aj všetci európski voliči“.

Kým nevieme, aké vlády vzniknú na základe európskych, rakúskych, amerických a českých volieb, je to odvážne tvrdenie.

Zvlášť keď berieme do úvahy, že o voľbe Pellegriniho za prezidenta spolurozhodlo to najnižšie, čo sa v európskej politike východne od Minska vyskytuje.

Samotní harabinovci to aspoň tak vidia.

Jeden po Pellegriniho voľbe jasal: „ROZHODLI SME MY, HARABINOVCI – INTELIGENTNÁ ČASŤ NÁRODA!!! Nesmierne ĎAKUJEM!!! Mladým sme zachránili rite pred povolávacími rozkazmi a odvelením na Ukrajinu!!! Že im to nedochádza??? Raz v tom zostanú sami, keď my starší a múdrejší tu nebudeme:))“

Havrana však ani po prezidentských voľbách neopustil slovenský patriotizmus.

Aby som to dokázal, musím citovať dlhú, preňho nezvyčajne kostrbatú vetu.

„Nepoctivosť, šlendriánstvo a zároveň systematické odmietanie akýchkoľvek historických i súčasných príkladov toho, že Slovensko dokáže robiť a robí veľké a správne rozhodnutia, neschopnosť usadiť v českej kolektívnej predstavivosti napríklad Slovenské národné povstanie ako vrcholné dielo československého zahraničného odboja za obnovenie spoločnej republiky, do istej miery odhalili mieru českého nepochopenia vzájomných dejín a autentickej česko-slovenskej vzájomnosti vystavanej na tradícii reformácie, štúrovskej generácie a jej vzťahom s českými spolupútnikmi a neschopnosť priznať, že Slovensko je dnes modernou európskou krajinou, ktorá sa vo voľbách správa podobne a porovnateľne so všetkým, čo sa v časoch oslabovania étosu demokracie a slobody deje.“

Videli ste to?

Nazval Slovensko modernou európskou krajinou.

A podpísal to plným menom: Michal Havran.

Medzi nástupníckymi štátmi habsburskej monarchie je Slovensko podľa mňa ten najzaujímavejší.

Máme v okolí národy so silnou tradíciou tragického hrdinstva, Poliakov, Maďarov, Chorvátov, a máme antihrdinskú švejkovskú kultúru, ktorú vyznávajú Rakúšania a tradične aj Česi.

Videli ste to? Nazval Slovensko modernou európskou krajinou. A podpísal to plným menom: Michal Havran.

Slováci sú v tom nepochopiteľní, rozporuplní, záhadní.

Na jednej strane ich historická stratégia prežitia spočívala v tom, aby sa schovávali na lazoch a prispôsobovali sa podľa motta: „Nejako bolo za tých, tak nejako bude aj za týchto.“

Na druhej strane poskytli Slovenským národným povstaním dôkaz o hrdinskej povahe slovenského národa.

Česi a Rakúšania vyčkávali, kým ich krvou svojich synov oslobodili iné národy, Slováci masovo išli do neistého boja.

Bol to štátotvorný, statočný a krásny čin, z perspektívy osobného prospechu však partizáni konali nerozumne.

Mohli tiež vyčkať, kým to celé prejde, Hitler by vojnu aj bez ich odporu prehral.

Mohli žiť.

Keď naša generácia 24. februára 2022 zažila začiatok veľkej vojny našich čias, reakcie štátov a ľudí v našom okolí boli priezračné.

Maďari, ktorí sa už v oboch svetových vojnách dali na zlú stranu, neváhali dlho. 

Mnohí Rakúšania a Nemci, ktorí do 23. februára pestovali dobré vzťahy s Ruskou federáciou, zmenili počnúc prezidentmi oboch krajín svoj názor. Rakúšania menej ako Nemci, kšeftárstvo pokračuje, ruská pobočka rakúskej banky Raiffeisen dokonca hľadá tisícku nových zamestnancov.

Môj najväčší rešpekt si vyslúžili Česi. Reagovali s germánskou racionalitou a so slovanskou srdečnosťou.

Prorusky naladení ľudia nezmizli, ale ich podiel prudko klesol.

Hviezdny spevák Daniel Landa, ktorý ako iniciátor protilockdownového protestsongu vyzeral byť predurčený na rolu vodcu alternatívnych proruských síl, urobil presný opak – zverejnil pieseň proti ruskej invázii na Ukrajinu.

A k nikomu som sa 24. februára necítil tak blízko ako k vtedajšiemu prezidentovi Českej republiky, starému cynickému proruskému ožranovi Milošovi Zemanovi. Smerom k Putinovi povedal: „Šílence je třeba izolovat.“

Neviem ani o jednom významnom Slovákovi, ktorý 24. februára takto prehodnotil svoj postoj.

Asi potrebujem ešte dlhší čas, kým si zvyknem, že od úspechov Progresívneho Slovenska váš hanopisec háji slovenskú česť. Dúfam iba, že to nebude nedorozumenie.

V Česku nezostalo len pri slovách, Česi aj konajú.

V Európskej únii podľa aktuálnych čísiel Eurostatu nie je krajina, ktorá vzhľadom na počet obyvateľov poskytla ubytovanie pre viac ukrajinských utečencov ako Česko. A česká vláda svojou muničnou iniciatívou významne pomáha Ukrajine.

Asi potrebujem ešte dlhší čas, kým si zvyknem, že od úspechov Progresívneho Slovenska váš hanopisec háji slovenskú česť.

Havran udelil Slovákom milosť.

Dúfam iba, že to nebude nedorozumenie.

Z historického pohľadu má pravdu: kým slovenská história posledných storočí bola buď mikroskopická, alebo gigantická, Česi v tom istom období dôvod na nadpriemernú hrdosť nenájdu.

Veď ako jediný národ v okolí si v demokratických voľbách zvolili komunizmus.

V posledných rokoch sa však niečo zmenilo.

Milí Rakúšania a milí Slováci, nehnevajte sa, v tejto historickej chvíli na Čechov nemáme.

Som rád, že sú v našom susedstve.

Nie sú hlúpi.