Pri zaspávaní si mozog dokáže predstaviť divokejšie veci než cez deň, hovorí autorka knihy o prekonávaní úzkosti

„Ľudia v strese sa často obávajú aj toho, že sa spotia. Na dôležitej porade je to, samozrejme, nepríjemné, ale z evolučného hľadiska sa potíme, pretože naša pokožka je potom šmykľavá a dravec alebo útočník nás ťažšie uchytí. Takže mnohé symptómy úzkosti sú navrhnuté tak, aby zlepšili našu schopnosť vyrovnať sa so stresovými situáciami, v ktorých treba utekať alebo útočiť,“ hovorí klinická psychologička Kirren Schnack.

Autorka knihy Prekonajte úzkosť v rozhovore radí, ako reagovať na falošné poplachy nášho vnútorného alarmu v dobe, keď na nás už dravce zväčša neútočia; ako naučiť mozog, aby nám neposielal zbytočne znepokojivé myšlienky a ako získať odstup od predstáv, v ktorých sa človek strápni pred publikom.

Kniha Prekonajte úzkosť vyšla v apríli 2024 vo vydavateľstve Denníka N.

V rozhovore sa dozviete aj:

• prečo máme strach zo smrti a z toho, čo si o nás myslia iní ľudia;
• odkiaľ pochádzajú fyziologické príznaky úzkosti ako bolesť srdca či dýchavičnosť;
• ako si vytrénovať pozornosť, aby sa nesústredila iba na strach;
• čo je strach z pokúšania osudu;
• prečo nám mozog pripomína zlyhania a trápne situácie pri zaspávaní;
• ako „rozpustiť“ hrču v hrdle.

Keď som čakala na náš hovor, mala som znepokojivý pocit, že link, ktorý som vám poslala, nebude fungovať, vypadne mi internet, zabudnem hovoriť po anglicky, alebo nastanú iné nepredvídateľné problémy. Sú to bežné myšlienky, alebo ide už o úzkosť?

Úzkosť je do veľkej miery o tom, že chceme mať kontrolu nad situáciou, ktorá sa ešte nestala. Ak máte takéto pocity v rôznych situáciách často, pravdepodobne pôjde o problém s úzkosťami. Ale ak je to jednorazová záležitosť pred stretnutím, ktoré je pre vás dôležité, tak je normálne, ak máte obavy, či bude spojenie fungovať alebo či naň napríklad nezaspíte. Problém nastáva, keď takéto myšlienky neutíchajú, opakujú sa a ovplyvňujú vo vašom živote aj množstvo iných vecí.

Strach z toho, že nemáme budúcnosť pod kontrolou, je asi pomerne bežný. Kde sa v nás úzkosť vzala evolučne?

V evolučnom zmysle by nám úzkosť mala pomáhať okamžite zlepšiť výkon vo vyhrotených situáciách. Ľudia v minulosti potrebovali byť v strese, keď lovili v divočine a často medzi sebou bojovali. Keď sa vám rozbúši srdce, bežíte rýchlejšie, pretože sa vám do svalov dostane viac kyslíka. Zároveň sa vám vypne tráviaci systém, pretože telo nemá v tom momente žiaden záujem niečo rozkladať. Niektorí ľudia sa v stresových situáciách potrebujú vyprázdniť, pretože telo sa chce zbaviť všetkého, čo mu môže prekážať, keď si bude vyberať medzi útekom a útokom.

Ľudia v strese sa často obávajú aj toho, že sa spotia. Na dôležitej porade je to, samozrejme, nepríjemné, ale z evolučného hľadiska sa potíme, pretože naša pokožka je potom šmykľavá a dravec alebo útočník nás ťažšie uchytí. Takže mnohé symptómy úzkosti sú navrhnuté tak, aby zlepšili našu schopnosť vyrovnať sa so stresovými situáciami, v ktorých treba utekať alebo útočiť.

V dnešných časoch už máme v stresových situáciách na výber aj iné reakcie…

Dnes sa už, samozrejme, do takýchto situácií bežne nedostávame a aj naša reakcia na „vnútorný alarm“ sa postupom času zmenila. Ale telo má očividne ešte stále fyziologickú kapacitu dostať sa do tohto zalarmovaného stavu, ktorý nepotrebujete. Preto ste pri úzkosti presvedčený, že sa musí stať niečo naozaj hrozné, keďže sa vo svojom vlastnom tele zrazu cítite úplne inak. Takže, ak váš poplašný systém nie je úplne v poriadku, musíte mu v lepšej regulácii trochu pomôcť. Napríklad tým, ako budete na jeho falošné alarmy reagovať.

V čom môže byť úzkosť pre nás užitočná aj v roku 2024?

Určitá miera úzkosti je dobrá, pretože aj v dnešnej dobe vám vie krátkodobo zvýšiť výkon. Napríklad, ak máte pohovor alebo skúšku v škole. V ideálnom prípade by ste pred takýmito situáciami mali byť nervózni. Ak by ste boli úplne uvoľnení a zrelaxovaní, nechcelo by sa vám na ne pripravovať.

Prílišná úzkosť však výkon, naopak, brzdí. Takže ideálne je dostať sa do stavu, keď nám mechanizmus úzkosti pomôže robiť veci, do ktorých sa nám nechce. Napríklad,