Napriek policajnému násiliu Gruzínci opäť demonštrujú proti ruskému zákonu

Gruzínska vláda chcela zákon o mimovládkach, v krajine prezývaný aj „ruský zákon“, zaviesť už pred rokom, ale od úmyslu dočasne ustúpila, keď podobne ako dnes vyšli do ulíc desaťtisíce demonštrantov. Podľa návrhu zákona by mimovládky, ktoré získavajú viac než 20 % svojich financií zo zahraničia, mali niesť označenie „zahraniční agenti“.

Vláda vtedy tlaku demonštrantov ustúpila, ale teraz chce zákon znovu presadiť. Gruzínsky parlament ho 16. apríla schválil v prvom čítaní.

V Tbilisi a Kutaisi preto do ulíc znovu vyšli desaťtisíce demonštrantov, ktorí sa nedali zastrašiť ani policajným násilím.

O zákone a demonštráciách proti nemu písal Postoj ešte pred rokom.

Gruzínski novinári vtedy varovali, že zákon „je jednoznačne navrhnutý tak, aby démonizoval a zdiskreditoval pulzujúcu občiansku spoločnosť v Gruzínsku“, a upozorňovali, že zákon už v prvom návrhu je prísnejší než ruský zákon o zahraničných agentoch z roku 2012. Ten sa totiž pôvodne ešte nevzťahoval na médiá, ktoré pribudli až v roku 2017.

Odvtedy zákon slúžil ruským úradom na likvidáciu rôznych nepohodlných organizácií, napríklad najstaršej ruskej neziskovky Memorial, ktorá sa zaslúžila o pripomínanie si miliónov občanov zavraždených komunistickým režimom.

Gruzínski demonštranti, ktorí navrhovaný zákon o „zahraničných agentoch“ nazývajú aj „ruským“ zákonom, sa obávajú, že ich krajina by sa mohla vybrať podobnou cestou.

Pre mnohých má „ruský zákon“ nielen praktický, ale aj symbolický význam. „Viem, čo je Rusko. Nechcem okupáciu, nechcem, aby sme boli guberniou,“ hovorí jeden z demonštrantov. „Bývam v regióne Mtianeti a aj moja dedina bola v roku 2008 bombardovaná. Nechcem ruskú armádu vo svojej dedine, nechcem hovoriť po rusky a aby sa moja domovina volala Gruzija miesto Sakartvelo [miestny názov Gruzínska],“ objasňuje jeden z protestujúcich.

V posledných rokoch sa gruzínska vláda odklonila od tradičného prozápadného kurzu a aj v otázke ruskej invázie na Ukrajinu zostala pozoruhodne tichá, a to hoci podľa prieskumov až 77 % Gruzíncov považuje Rusko za najväčšiu hrozbu.

Dôvodom sú podľa kritikov najmä obchodné záujmy oligarchov prepojených na vládnucu stranu Gruzínsky sen (názov sa niekedy prekladá aj ako Gruzínska túžba). Zakladateľ strany Bidzina Ivanišvili zbohatol najmä obchodom s Ruskom a pôvodne patril medzi podporovateľov expremiéra Micheila Saakašviliho.

Po roku 2008 sa však Ivanišvili a Saakašvili rozhádali a Ivanišvili založil vlastnú stranu. Saakašvili neskôr Gruzínsko opustil a po Majdane žil na Ukrajine. Keď sa odtiaľ v roku 2021 vrátil, skončil vo väzení za údajné zneužívanie svojho úradu. Hoci sa ku koncu svojho úradovania skutočne uchyľoval k pochybným praktikám, jeho väznenie za veľmi pochybných podmienok sa javí skôr ako politická pomsta než skutočná spravodlivosť. Expremiér vo väzení schudol asi šesťdesiat kíl a príbuzní hovoria o možnej otrave.

Gruzínsky sen tak kopíruje trend, ktorý je v tamojšej politike už od čias Saakašviliho bežný – víťazná strana demokratických volieb si časom začne ohýbať pravidlá vo svoj prospech.

Ohrozená cesta do EÚ?

Mnohí Gruzínci sa obávajú, že ich krajina by mohla zostať za dverami EÚ práve v momente, keď úvahy o ďalšom rozšírení Únie nabrali druhý dych.

Podobne ako štáty západného Balkánu, ktorým sa nepodarilo dostať do EÚ do roku 2013, aj Gruzínsko by mohlo zostať na mnohé desaťročia mimo EÚ, ak sa mu nepodarí pridružiť sa k ďalšiemu kolu rozšírenia, ktoré bude pravdepodobne nasledovať po konci vojny na Ukrajine.

Aká reálna je táto hrozba, ukázal aj rok 2022. Gruzínsko sa na rozdiel od Ukrajiny a Moldavska v júni 2022 nestalo oficiálnym kandidátom na členstvo v EÚ, a hoci tento status napokon získalo v decembri 2023, plán predsa len prijať „ruský“ zákon by sa Kobachidzeho vláde mohol vypomstiť.

Európsky parlament vo štvrtok odsúdil zákon o zahraničných agentoch, vyzval na zavedenie sankcií proti oligarchovi a zakladateľovi Bidzinovi Ivanišvilovi. Za rezolúciu hlasovalo 425 europoslancov, proti bolo 25, 30 sa zdržalo. Podľa europoslancov je ruský zákon „nezlučiteľný s hodnotami a demokratickými zásadami EÚ, je v rozpore s ambíciami Gruzínska na členstvo v EÚ, poškodzuje medzinárodnú povesť Gruzínska a ohrozuje euroatlantickú integráciu krajiny“.

Aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell označil vývoj v Gruzínsku za „veľmi znepokojujúci“ a vyhlásil, že zákon „nie je v súlade s kľúčovými normami a hodnotami EÚ“.

Prozápadná prezidentka

K protestom sa pripojil aj aktivista Lazar Grigoriadis, ktorého prezidentka Salome Zurabišviliová omilostila po viac než roku vo väzbe. Grigoriadis bol v súvislosti s minuloročnými protestmi odsúdený za údajný útok na policajtov a podpálenie policajného auta.

Podľa Grigoriadisových zástancov bol vtedy ako 22-ročný náhodne zatknutý, pretože svojím výzorom – mladík má dve tetovania na tvári – zodpovedá vládnemu príbehu o „satanistickej“ a „dezorientovanej“ mládeži, ktorá sa zúčastňuje na protestoch. Prípad bol od počiatku spolitizovaný, vtedajší premiér Irakli Gharibašvili tvrdil, že Grigoriadis je vinný, ešte pred vyhlásením rozsudku a rovnako sa vyjadroval aj Gharibašviliho nástupca Irakli Kobachidze.

Grigoriadis si pred svojím odsúdením odsedel až 13 mesiacov vo väzbe, podľa kritikov vlády najmä preto, lebo ho pred procesom prezidentka nemohla omilostiť.

Bývalá diplomatka sa narodila v rodine politických emigrantov v parížskom exile a najskôr pôsobila ako francúzska veľvyslankyňa v Tbilisi, než prijala gruzínske občianstvo a pozíciu gruzínskej ministerky zahraničných vecí. Prezidentkou je od decembra 2018.

Zurabišviliová sa už dlhšie s vládou o zákone o zahraničných agentoch sporí, minulý rok vyhlásila, že ak ho parlament schváli, odmietne ho podpísať. Parlament by ju však mohol prehlasovať. Ešte v septembri sa poslanci Gruzínskeho sna pokúsili prezidentku zosadiť, ale nenašli potrebnú väčšinu.

Napriek tomu Gruzínsky sen našiel spôsob, ako nepohodlnú prezidentku odpíliť, zrušil totiž priamu voľbu prezidenta. Po novom ho budú voliť poslanci. O osude Gruzínska tak s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodnú parlamentné voľby v októbri.