Macronov príhovor na Sorbone Varoval pred úmrtím Európy a vyzval na veľké investície. Nevyvolal však veľkú pozornosť

„Prišiel som sa s vami rozprávať o Európe. ‚Znovu,‘ povedia niektorí. Budú si musieť zvyknúť, pretože budem pokračovať. Pretože tam [v Európe] je náš boj, naša história, naša identita, náš horizont, [Európa] je tým, čo nás chráni a čo nám dáva budúcnosť.“

Týmito silnými slovami začal francúzsky prezident Emmanuel Macron svoj príhovor o budúcnosti Európy v roku 2017, ktorý predniesol pred plnou sálou na univerzite Sorbone v Paríži. Sotva pol roka po svojom zvolení ním zadefinoval svoju hlavnú víziu Európy a jej budúcnosti, ktorá má byť zakotvená v čoraz väčšej integrácii a federalizácii.

Vo štvrtok 25. apríla sa Macron na Sorbonu vrátil, aby znovu predniesol prejav o budúcnosti, tentoraz už vo svojom druhom volebnom období, bez väčšiny v parlamente a v oveľa ťažších geopolitických súvislostiach. Ako sa jeho vízia za tých sedem rokov zmenila?

Prezident reformátor

Macron ako absolvent najprestížnejších francúzskych škôl vo filozofii a verejnej politike vždy chápal silu symbolov a predstavovania veľkých vízií. Od začiatku jeho kampane v roku 2017 obsahovali všetky jeho prejavy odkazy na francúzsku históriu, národné kultúrne bohatstvo či filozofiu. 

Navyše si vždy dal záležať, aby tie najdôležitejšie prejavy boli prednesené na miestach, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v predstavách Francúzov. Preto krátko po svojom zvolení kráčal osamotený cez celé námestie pri múzeu Louvre a preto si vybral aj Sorbonu ako miesto svojho definujúceho prejavu o Európe.

V príhovore z roku 2017 hovoril o Európe ako o myšlienke, ktorá presahuje každodenné praktické problémy. Týmto prejavom zadefinoval svoju najkľúčovejšiu ideu – strategickú autonómiu. Európa podľa neho už nemala byť viac plne závislá od Spojených štátov, ale mala by získať „autonómiu“ a stať sa sama aktérom medzinárodných vzťahov. Macron v tomto smere navrhol vytvorenie spoločnej európskej armády („NATO je v stave mozgovej smrti“), rozpočtu a spoločných európskych daní.

Jeho hlavným partnerom malo byť Nemecko, ktorému ponúkal „nové partnerstvo“. Francúzsko a Nemecko ako tandem mali spoločne potiahnuť Európu k svetlejšej budúcnosti, ktorá bude znamenať väčšiu silu, jednotu a federalizáciu. K jeho návrhu patrilo aj zavedenie dvojrýchlostnej EÚ, kde by krajiny, ktoré mali záujem o hlbšiu integráciu, nemuseli čakať na zvyšok a obmedzovať sa právom veta. 

Možný koniec výhrady vo svedomíMacron chce zaviesť eutanáziu. Smrť bude dostupnejšia než liečba, tvrdia kritici

Ján Cipár 

Za tieto návrhy si v danom čase vyslúžil silnú dávku kritiky od menších členských štátov, ktoré by tak boli na druhej koľaji. Macronovým cieľom bolo tiež naštartovať čoraz užšie vzťahy s Afrikou a regiónom okolo Stredozemného mora.

Jeho prejav, zhrnutý v hesle „Európa zjednotená, suverénna a demokratická“, sršal optimizmom a vierou v silnejšiu Európu vďaka integrácii. Macron sa týmto prejavom stal ešte väčším miláčikom zástancov federalizácie a ukázal, že na rozdiel od Angely Merkelovej či Marka Rutteho je v otázke Európskej únie idealistom, nie pragmatikom.

Čo sa z Macronových vízií naplnilo?

Dnes vyzerá Európa inak ako pred siedmimi rokmi. Postihla ju pandémia covidu-19 a následne vojna na Ukrajine, ktoré predefinovali hlavné európske priority. Viaceré z cieľov, o ktorých Macron hovoril, sa naplnili, mnohé, naopak, zostávajú vzdialenou budúcnosťou alebo nemajú žiadnu šancu na úspech.

Pandémia zasadila kľúčovú ranu globalizácii a prinútila oveľa viac európskych lídrov postaviť sa za myšlienku väčšej európskej sebestačnosti. Chýbajúce rúška, ktoré sa pre neexistujúce európske výrobné kapacity museli dovážať z Číny, znamenali v boji proti pandémii kľúčový problém. Mnoho politikov teda namiesto síce ekonomicky výhodnejších, ale nebezpečnejších globálnych dodávateľských sietí začalo radšej uprednostňovať produkciu doma.

Program NextGen EU, inak nazývaný aj plán obnovy, znamenal zase väčší posun k spoločnému európskemu rozpočtu. Aj keď stále nejde o klasický rozpočet, Macron s ďalšími lídrami dokázali presvedčiť „šetrné“ krajiny na čele s Nemeckom, že EÚ si musí požičať peniaze na spoločný dlh, čo bolo dovtedy nemysliteľné.

Víziu o väčšej sebestačnosti Európy posilnil aj Trumpov tlak na domácu výrobu v USA a následné pokračovanie zo strany Bidenovej vlády v podobe masívnej domácej priemyselnej podpory, čo ohrozuje konkurencieschopnosť európskych podnikov.

Ako protiklad navrhuje nedávno zverejnená správa bývalého talianskeho premiéra Enrica Lettu podporu európskeho priemyslu zo spoločného rozpočtu a vytvorenie európskych priemyselných gigantov. To ide presne v línii Macronových predstáv o európskej strategickej autonómii.

Ako riešiť zaostávanie EÚ podľa socialistovNedostatky Green Dealu má napraviť nový „deal“ a federalizácia Únie

Erik Potocký

Mnohé z Macronových vízií sú však dnes veľmi ďaleko od reality. Spoločná európska armáda nevyzerá reálne a aj v prípade jej vytvorenia by bola EÚ pri súčasnej úrovni zbrojenia plne závislá od Spojených štátov.

Spoločné zdanenie a jeho harmonizáciu nepodporuje prakticky nikto. Integrácia v ďalších oblastiach, ako je zahraničná politika, je dnes rovnako vzdialenou možnosťou ako pred siedmimi rokmi.

Spolupráca medzi Nemeckom a Francúzskom je dnes najhoršia za posledné desaťročie bez vyhliadky na skoré zlepšenie. Francúzsko muselo počas posledných rokov potupne odísť hneď z niekoľkých afrických krajín, v mnohých prípadoch bolo nahradené ruskými jednotkami.

Navyše pocit veľkého optimizmu vystriedal vo veľkej miere pocit ohrozenia, ako ukazuje Macronov štvrtkový prejav.

Od optimizmu k Európe, ktorá je smrteľná

Macronov štvrtkový prejav sa niesol v oveľa pochmúrnejšej atmosfére. Na rozdiel od roku 2017, keď bola sála naplnená do posledného miesta, tentoraz zívala takmer spolovice prázdnotou. Macron už nevyznieval ako nový líder, ktorý má zachrániť Európu, ale skôr ako končiaci prezident, ktorý už nemá vo vlastnej krajine väčšinu, čelí obrovskej nepopularite a ktorému hrozí v európskych voľbách výrazná prehra.

Svoj prejav začal zhodnotením posledných siedmich rokov a dosiahnutých cieľov v oblasti plánu obnovy, migrácie či zvládnutia pandémie. Tým sa však optimizmus z veľkej časti vytratil.

Prečo francúzsky prezident pritvrdzuje proti RuskuMacron štartuje eurokampaň, v ktorej chce spojiť Le Penovú s Putinom 

Ján Cipár 

Asi najpamätnejšie slová, s pochmúrnou predpoveďou, prišli hneď po vymenovaní splnených cieľov: „Moja dnešná správa je jednoduchá. Paul Valéry povedal na konci prvej svetovej vojny, že teraz vieme, že naše civilizácie sú smrteľné. Musíme mať jasno v tom, že naša dnešná Európa je smrteľná. Môže zomrieť. Môže zomrieť a závisí to len od našich rozhodnutí. Ale tieto rozhodnutia musia byť urobené teraz.“

Podľa Macrona je dnes Európa absolútne nedostatočne chránená, či už voči Rusku, alebo ďalším rastúcim veľmociam. Čo je však podľa neho ešte horšie, je fakt, že „Spojené štáty americké majú dve priority. Najprv Spojené štáty americké, čo je legitímne, a potom otázku Číny. A európska otázka nie je (pre ne) geopolitickou prioritou pre nadchádzajúce roky a desaťročia“.  

Podobné ohrozenie vidí Macron aj v úpadku európskej ekonomickej sily, ktorá klesá a stáva sa nekonkurencieschopnou voči ostatným svetovým mocnostiam.

EÚ ako svetová mocnosť. Centralizovaná s omnoho vyššími nákladmi

Ako riešenie vidí vytvorenie EÚ ako svetovej mocnosti, ktorá sa bude v zmysle strategickej autonómie čoraz viac zjednocovať a spoliehať sa na seba. Macron navrhuje masívnu industriálnu politiku, ktorá má prostredníctvom spoločného dlhu financovať 5 kľúčových oblastí: umelú inteligenciu, kvantové informácie, vesmír, biotechnológie a nové zdroje (zelenej) energie. 

Rovnako má výrazne posilniť zbrojný priemysel a priblížiť sa v tejto oblasti k nezávislosti od Spojených štátov.

Problémom jeho prejavu však bolo, že opäť ponúka množstvo cieľov, avšak málo praktických riešení, zdrojov financovania a dôkazov o uskutočniteľnosti.

Dva mesiace pred eurovoľbamiJe nádej na pravicovejší europarlament. Ľudí znechucuje Green Deal, témou sa stáva bezpečnosť

Ján Cipár 

Investície na projekty, ktoré Macron v prejave predstavil, by znamenali obrovské zásahy EÚ, ale aj jednotlivých štátov do ekonomiky a vyžiadali by si bilióny eur. Tieto peniaze, ako Macron naznačuje, by museli byť z veľkej časti požičané alebo by EÚ musela získať právomoc vybrať ich na daniach. To by si vyžiadalo ďalšie prenesenie kompetencií z členských štátov na úroveň EÚ.

Navyše Macron v prejave predstavil aj víziu novej monetárnej politiky. Podľa neho by sa už Európska centrálna banka nemala sústreďovať iba na kontrolovanie inflácie, ale aktívne podporovať rast. O „efektívnosti“ podobných snáh by veľa vedeli rozprávať mnohé krajiny Latinskej Ameriky na čele s Argentínou, ktoré vďaka expanzívnej monetárnej politike zažívajú infláciu v desiatkach percent.

Macronov príhovor si tentoraz nevyžiadal takú pozornosť svetových médií ako v roku 2017. Jeho prejav, aj keď smerovaný na európske publikum, mal predovšetkým posilniť trápiacu sa líderku jeho strany v eurovoľbách Valérie Hayerovú. Veľkú zmenu však pravdepodobne neprinesie.

Líder socialistov Raphaël Glucksmann predniesol konkurečný prejav a líder kandidátky Marine Le Penovej Jordan Bardella sa rozhodol naschvál predstaviť svoj program pár hodín po Macronovom prejave.

Macronovi hrozí, že v najbližších mesiacoch, v ktorých aj v jeho vlastnom tábore začne boj o jeho nástupníctvo, sa z neho stane tzv. lame-duck. Teda prezident, ktorý už čaká len na svoj koniec.