EK bude podľa Jourovej žiadať od Bratislavy ďalšie informácie, hoci slovenská strana pri rokovaniach uviedla, že poskytla odpovede na všetky otázky. Jourová tiež upozornila, že navrhovaný slovenský zákon, podľa ktorého mimovládne organizácie financované zo zahraničia majú mať zvláštne označenie, by bol v prípade schválenia v rozpore s európskym právom.
„Komisia nemá záujem peniaze zastavovať. Ale musíme mať garancie, že nebudú zneužívané. Dialóg je intenzívny. Domnievam sa, že si budeme písať aj naďalej, budeme sa pýtať slovenskej strany znovu,“ uviedla Jourová, ktorá je komisárkou pre hodnoty a transparentnosť a dočasne prevzala aj oblasť justície.
Otázky EK sa podľa Jourovej zameriavajú na záruky nezávislosti a profesionálneho výkonu slovenskej prokuratúry v súvislosti s ochranou peňazí z európskych fondov. Slovenská vláda presadila v parlamente napríklad rozpustenie elitného útvaru prokuratúry ÚŠP, ktorý mal na starosti najzávažnejšiu kriminalitu. Len časť prokurátorov ÚŠP prešla na trestný odbor generálnej prokuratúry. Platnosť niektorých ďalších zmien v slovenskom trestnom práve vrátane skrátenia premlčacích dôb trestných činov pozastavil ústavný súd.
Čítajte viac Mimovládne organizácie píšu do Bruselu, chcú nezávislú a slobodnú RTVS
Jourová v Bratislave rokovala tiež s premiérom Robertom Ficom, ktorý o nej v polovici apríla povedal, že terajšiu slovenskú vládu nenávidí. Podpredsedníčka EK k tomu povedala, že osobné útoky nikam nevedú a nikomu nepomáhajú.
Jourová uviedla, že zákon ohľadom označovania slovenských mimovládnych organizácií by bol v rozpore s európskym právom, ak by ho slovenský parlament schválil v navrhnutej podobe. Predloha, o ktorej v prvom čítaní rokuje NR SR, počíta s tým, že mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia, by vo svojom názve až na výnimky museli nanovo používať tiež označenie „organizácia so zahraničnou podporou“. Tento návrh predložili poslanci vládnej SNS, ktorá je najmenšou z troch strán vo Ficovom kabinete.
Jourová tiež povedala, že komisia posúdi po jeho schválení aj zákon o RTVS a že v ňom vidí citlivé záležitosti.
„Komisia bude zákon vyhodnocovať, keď bude schválený. Budeme ho porovnávať s európskym zákonom o slobode médií. Povedala som niekoľko vecí, ktoré vidíme ako citlivé,“ povedala Jourová v Bratislave k svojej schôdzke so slovenskou ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou.
Neskôr na tlačovej konferencii Jourová privítala, že zákon nebude parlament schvaľovať v zrýchlenom režime. Z jej vyjadrení tiež vyplynulo, že EK mala výhrady k zriadeniu programovej rady a k možnosti odvolať budúceho riaditeľa verejnoprávneho rozhlasu a televízie na Slovensku aj bez uvedenia dôvodu, ako pôvodne navrhovalo ministerstvo kultúry. „Som rada, že ten zákon tak, ako bol schválený vládou, už prešiel určitými zmenami,“ povedala Jourová.
Predstavitelia vlády tvrdia, že RTVS nie je objektívna. Podľa opozície aj samotnej RTVS chce vláda túto stanicu ovládnuť.
Čítajte viac Čierny deň RTVS: Zamestnanci a spolupracovníci vyhlásili symbolický protest proti vládnemu zákonu
Pracovníci slovenského verejnoprávneho rozhlasu a televízie (RTVS) a ich sympatizanti vo štvrtok na protest proti vládou schválenému návrhu nového zákona o tejto stanici prišli do práce v čiernom. Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), ktorý kabinet premiéra Roberta Fica podporil v stredu, predpokladá napríklad výmenu terajšieho riaditeľa RTVS.
„Nechceme sa nechať pochovať. Ale ak má byť verejnoprávna a nezávislá RTVS minulosťou, vyhlasujeme na štvrtok, deň po schválení návrhu zákona vládou, za Čierny deň RTVS,“ napísali v stredu nespokojní zamestnanci RTVS.
Postavenie verejnoprávnych inštitúcií treba posilňovať, zhodli sa MK a Jourová
Postavenie verejnoprávnych inštitúcií v Európe treba posilňovať. Ich podpora je dôležitá najmä pre jedinečnosť verejnoprávnych vysielateľov na mediálnom trhu. Zhodli sa na tom zástupcovia Ministerstva kultúry (MK) SR a podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová na štvrtkovom stretnutí, informovala riaditeľka odboru komunikácie MK Petra Bačinská.
Jourová žiadala v rámci rokovania vysvetlenie k viacerým otázkam súvisiacich s novovznikajúcou Slovenskou televíziou a rozhlasom. Zaujímalo ju kreovanie Rady, detaily fungovania Etickej komisie, a aj to, či je za zmenou zákona snaha vymeniť vedenie súčasnej RTVS, priblížila Bačinská. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) eurokomisárku ubezpečila, že všetky zmeny sú v súlade s platnou slovenskou aj európskou legislatívou. „MK SR pri tvorbe finálnej podoby zákona zobralo do úvahy veľké množstvo pripomienok od rôznych subjektov, vrátane opozičných politikov. Celkovo sme ich dostali 327,“ povedala.
Zástupcovia ministerstva vysvetľovali Jourovej aj to, prečo pripravili úplne nový zákon. Štátny tajomník MK SR Tibor Bernaťák poukázal na to, že pri jeho tvorbe vychádzali z programového vyhlásenia vlády a v návrhu pracovali aj s niektorými ustanoveniami Európskeho aktu o slobode médií.
Jourová zástupcov rezortu ubezpečila, že komisia nezasahuje do personálnych výmen na postoch vo verejnoprávnych inštitúciách v členských štátoch Európskej únie. Vyjadrila však obavy v súvislosti s bojom proti dezinformáciám, pretože aj v tejto sfére majú verejnoprávne inštitúcie svoje povinnosti. „Ľudia majú právo sa slobodne a subjektívne vyjadrovať, ale verejnoprávne inštitúcie majú povinnosť subjektívne vyjadrenia korigovať,“ podotkla eurokomisárka.
Spoločne diskutovali aj o Akte o digitálnych službách. Rezortu kultúry ponúkla Jourová svoje odporúčania, ako tento vznikajúci inštitút správne uchopiť.