Koncert Štátnej filharmónie Košice dňa 18. apríla 2024 bol venovaný 200. výročiu narodenia Bedřicha Smetanu ako súčasť Roku českej hudby 2024. Uskutočnil sa s podporou Českého spolku v Košiciach a Českého centra v Bratislave. Nad koncerte bol prítomný aj veľvyslanec Českej republiky na Slovensku pán Rudolf Jindrák, ktorý nad ním prevzal záštitu.
Cyklus symfonických básní Bedřicha Smetanu Má vlast je nielen kompozičným vrcholom Smetanovej symfonickej tvorby, ale patrí aj k reprezentatívnej vzorke českej hudby 19. storočia. Zároveň je v celosvetovej hudobnej literatúre realizáciou jedinečnej a zmysluplnej koncepcie skladateľa vytvoriť cyklus šiestich symfonických básní, programovo zameraných na historické udalosti a prírodnú krásu českej krajiny a nerozlučne spojených do celku, ktorého program B. Smetana jasne formuloval aj v písomnej podobe.
Príbeh vzniku tohto výnimočného diela je zároveň aj tragickým príbehom skladateľa. V rokoch 1874 – 1879, kedy B. Smetana cyklus pomerne rýchlo napísal, strácal sluch už pri komponovaní prvej symfonickej básne Vyšehrad. Stratu sluchu sprevádzali veľmi nepríjemné pocity, keď jedným uchom počul tóny inak ako druhým a nastúpil aj nepríjemný piskot v ľavom uchu, čo sa postupne zintenzívnilo a viedlo k absolútnej hluchote.
Prečítajte si tiež:
Bedřich Smetana a jeho „boj“ s rodným jazykom
Každá symfonická báseň bola uvedená hneď po svojom dokončení. (Vyšehrad 18. 11. 1874, Vltava 8. 12. 1874, Šárka 17. 3. 1877, Z českých luhů a hájů 18. 10. 1875, Tábor 13. 12. 1878, Blaník 9. 3. 1879).
Prvé súborné uvedenie všetkých šiestich častí B. Smetana venoval Prahe a uskutočnilo sa 5. novembra 1882 na Žofíne. Tým šťastným dirigentom, ktorý ich uviedol ako celok, bol Adolf Čech. Na tomto koncerte (dva roky pred smrťou) bol prítomný aj skladateľ a zažíval neobyčajne vrelé prijatie svojho diela. Toto uvedenie bolo pre Smetanu prvým a zároveň aj posledným. Počas jeho života už viackrát symfonické básne nezazneli.
K znovuuvedeniu diela došlo až po založení Českej filharmónie r. 1896. Cyklus Má vlast sa však po Európe rýchlo rozšíril. Okrem českých miest sa čoskoro ocitol na koncertných pódiách v Nemecku aj vo Veľkej Británii. Ani gramofónový priemysel nedal na seba dlho čakať. Hneď ako to bolo možné, cyklus v roku 1929 nahrala v Rudolfíne spoločnosť His Mater’s Voice s Českou filharmóniou (bola to zároveň vôbec prvá gramofónová nahrávka slávneho orchestra) a dirigentom Václavom Talichom.
Šéfdirigent Štátnej filharmónie Robert Jindra tentoraz uviedol svoju koncepciu kompozície, obľúbenej naprieč všetkými generáciami, ktoré ju počúvali od svetovej premiéry až po súčasnosť. R. Jindra si dal v prvej symfonickej básni Vyšehrad záležať na impozantnom nástupe úvodného motívu, ktorý „prenasledoval“ B. Smetanu celý deň, ktorý bol kritický v jeho rýchlo sa šíriacej chorobe – hluchote. Tento motív sa napokon stal základom hlavnej témy Vyšehradu, zreteľne vystupujúci a dominujúci v interpretácii orchestra a dirigenta.
Vltava, predstavujúca rondový typ skladby je skladateľovou transformáciou renesančnej ľudovej piesne Mantovana. Na začiatku však zaznie pútavá téma dvoch pramienkov mohutnejúcej rieky. Symfonickú báseň zložil už celkom hluchý za 19 dní. Podobná melódia tejto vracajúcej sa témy je veľmi vtipne zakomponovaná do záveru v podobe českej ľudovej piesne Kočka leze dírou. V interpretácii orchestra a koncepcii R. Jindru získala Vltava úchvatnú decentnú hravosť a milotu tónového materiálu.
Symfonickej básni Šárka dirigent prisúdil očakávanú kontrastnosť k predchádzajúcej a nasledujúcej básni. Na skladateľom vymedzenej ploche jej dokázal vtlačiť a interpretačne rozvinúť známu tému lásky (skvelé sólo klarinetu) a následne prejsť na dramatickú pôdu a polohu neuveriteľnej tragédie, skladateľom majstrovsky zapísanej do partitúry.
V Tábore, napísanom s istým časovým odstupom, je zaujímavý kompozičný postup pri spracovaní husitského chorálu Kdož jsú boží bojovníci, ktorý sa obopínajúco vinie celou skladbou, avšak jeho štiepením na motívy akoby skladateľ vytváral hudobnú fantáziu na vojnový husitský spev. K záveru skladby motívy spája do poznateľného a zmysluplného celku. R. Jindra si dal záležať na jednoliatosti interpretácie a navodení pochmúrnej atmosféry vojen husitov, sústredených v meste Tábor, ktoré založili r. 1420 ako svoje hlavné stanovište.
Podkladom pre symfonickú báseň Blaník je legenda o stredočeskom vrchu Blaník, kde podľa českej povesti spí vojsko na čele so sv. Václavom a pomôže českému národu, keď mu bude najhoršie. R Jindra vo svojej koncepcii a interpretácii s orchestrom ŠF postupne zreteľne vystúpil z temnej atmosféry predchádzajúcej básne Tábor a s rešpektom a ohľadom na inštrumentáciu Blaníka a literárny kontext ju presvetlil do oslavnej záverečnej témy, až hymny v podobe slávnostného defilé.
Koncepcia dirigenta R. Jindru bola hudobne (forma, obsah, program) akceptabilná, nevnucovala sa, a predsa sa rozžiarila do interpretačne hudobného jemnocitu.
Koncert sa nahrával a touto nahrávkou sa naplnil prvý crowdfundingový projekt, navrhnutý umeleckým tandemom Štátnej filharmónie, spočívajúci vo vydaní limitovaného počtu 200 kusov dvojalbumov vinylových platní s nahrávkou cyklu symfonických básní B. Smetanu Má vlast s orchestrom Štátnej filharmónie Košice a dirigentom Robertom Jindrom. Projekt sa zrealizoval za výdatnej pomoci podporovateľov, čo umožnilo vyzbierať stanovenú cieľovú čiastku.
Autor: Dita Marenčinová
písané z koncertu 18. 4. 2024
B. Smetana: Má vlast
Koncert pri príležitosti 200. výročia narodenia Bedřicha Smetanu
Nad podujatím prevzal záštitu veľvyslanec Českej republiky na Slovensku pán Rudolf Jindrák.
Dom umenia Košice
18. apríla 2024
Štátna filharmónia Košice
Robert Jindra, dirigent
Bedřich Smetana: Má vlast, cyklus symfonických básní
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.