Migračný pakt Zásadný problém spočíva v tom, čo v ňom nie je

O takzvanom migračnom pakte bolo v posledných týždňoch veľa počuť v súvislosti s hlasovaním v Európskom parlamente.

Ja sám som hlasoval za tie časti paktu, ktoré situáciu oproti dnešku aspoň trochu zlepšujú (napríklad posilnenie skríningu alebo zdieľanie informácií o osobách, ktoré sa dostali do stretu so zákonom), a, naopak, proti tým, ktoré obsahovali takzvanú solidaritu.

O tom, že solidaritou sú tu myslené buď staré známe relokácie, alebo tučné výpalné, sa už napísalo dosť. Zásadný problém paktu však spočíva v tom, čo v ňom nie je.

Pakt nekladie dôraz na politiku návratu ani na to, ako migrantov od cesty do Európy odradiť. To sú v európskom mainstreame stále problematické myšlienky, napriek tomu, ako každý deň pribúda dôkazov, že masová migrácia z globálneho Juhu nepriniesla žiadnej európskej krajine väčšiu prosperitu ani bezpečie a, naopak, dokázala premeniť niektoré notoricky idylické kraje, kde ľudia nemuseli zamykať svoje domy, na krajiny s najväčším počtom úmrtí v dôsledku streľby či výbuchu granátu. Áno, hovorím o Švédsku.

Je zrejmé, že veľký počet migrantov z krajín Blízkeho a Stredného východu, severnej a sahelskej Afriky sa nepodarilo k širšiemu prospechu spoločnosti integrovať nikomu, nehovoriac o tom, že integrácia spočívajúca v tom, že si daný migrant nájde prácu a nebude páchať kriminalitu, stále neznamená, že neodmietne podať ruku úradníčke, pretože je žena, a nebude v uliciach hlavného mesta zvolávať smrť Izraelu. To sa nazýva asimilácia a darí sa jej ešte menej ako už aj tak neúspešnej integrácii.

Migračná politika Európskej úniePakt postavený na piesku

Marian Kechlibar

Chabé výsledky

Európska únia aj jednotlivé štáty sa roky snažia rokovať so zdrojovými krajinami migrácie, ale výsledky sú pozoruhodne chabé. Zdá sa, že tieto krajiny sa svojich populačných prebytkov tiež rady zbavujú (ako je problémom nízka pôrodnosť, tak je aj vysoká pôrodnosť, zvlášť keď pre svojich mladých nemáte potrebné pracovné miesta) a úplne najradšej sa zbavujú tých najproblémovejších.

Neochota zdrojových štátov preberať svojich občanov (napospol po tom, čo v cieľovej krajine spáchali trestný čin a boli vyzvaní na jej opustenie) v kombinácii so spomalenosťou európskych orgánov a nadprácou ľavicových neziskoviek vedú k tomu, že vyhostiť sa nepodarí takmer nikoho. A keď sa to výnimočne podarí, môže sa kedykoľvek vrátiť kyvadlovou dopravou cez Stredozemné more.

Nad týmto stavom časť politického spektra lomí rukami a hovorí, že sa s tým asi nedá nič robiť. Iba prerozdeľovať. Teda neriešiť dieru v streche, ale hromadiť vedierka.

Pritom im uniká, že bohaté ropné kráľovstvá Perzského zálivu problémy s nelegálnou migráciou nemajú, a všetci vedia prečo. Známym prípadom je aj Austrália. Nemusíme však chodiť po rady k šejkom alebo protinožcom, keď aj v Európe máme jeden bohatý štát, ktorý našiel svoj recept.

Neústretové opatrenia

Dánsko si začalo svoje problémy s migráciou uvedomovať pred pár rokmi. A bola to paradoxne socialistická vláda, ktorá sa rozhodla, že riešením je urobiť Dánsko pre tento typ migrácie systematicky nepríťažlivým. Uzavrela dohodu s Rwandou a zaviedla množstvo ďalších opatrení, ktoré zásadne nabúravajú migračný modus operandi.

A výsledok? V roku 2023 v Dánsku požiadalo o azyl 2480 ľudí. V prepočte na stotisíc obyvateľov to bolo dokonca menej ako v Rumunsku, ktoré nie je práve preslávené štedrým sociálnym systémom. V Nemecku to bolo 351-tisíc, v Rakúsku 59-tisíc.

Ak by všetky cieľové krajiny v Európe pristúpili k svojmu údelu, ako to urobilo Dánsko, nebol by s európskou solidaritou žiadny problém.

Robia si z nás sranduBruselský terorista ako ilustrácia európskej migračnej politiky

Alexandr Vondra

Nemali by sme sa takpovediac o čom baviť. Mnohí migranti nastupujú do lodí s vidinou, že svoju cestu pašerákom splatia až z peňazí, ktoré dostanú v Európe. Inak povedané, Európska únia svojmu nelegálnemu migrantovi ešte zaplatí jeho cestu a vypomôže krvavému biznisu k ďalšej existencii.

Už iba zavedenie predplatených kariet, ktoré možno použiť len na jedlo či drogériu, robí migračnému biznisu čiaru cez rozpočet. Kumulácia podobných „neústretových“ opatrení má potom enormný vplyv, ako je zrejmé z dánskeho príkladu.

Nehovoriac o hrozbe umiestnenia v tretej krajine, pričom práve Rwanda je dnes na africké pomery bezpečná a prosperujúca krajina, ale nemecký sociálny štát tam nepraktizujú. Na to všetko je však potrebné jasné rozhodnutie politickej garnitúry: nie, my o tento typ migrácie nestojíme a urobíme všetko pre to, aby sme ju čo najviac obmedzili.

A od toho sú takí Nemci stále poriadne ďaleko. Napriek rastu krajnej pravice, ktorý je výsledkom bezradnosti obyčajných ľudí, ktorých názory a potreby etablované strany okázalo ignorujú. Kým si však „cieľové krajiny“ neurobia svoje domáce úlohy a neprestanú migrantov implicitne pozývať, nemôžu očakávať nadšenú súčinnosť ostatných.

Pôvodný text: Migračný pakt: Zásadní problém spočívá v tom, co v něm není. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.