Mŕtvi nehovoria, ale my o nich môžeme čítať, vraví novinárka Irena Hejdová a vyberá päť českých kníh o temnej histórii

Irena Hejdová je novinárka a oceňovaná scenáristka, ktorá vedie kultúrnu rubriku v českom Deníku N. Požiadali sme ju, aby odporučila päť českých knižiek, ktoré stoja za prečítanie.

Vybrala tituly, ktoré prinášajú príbehy z histórie Česka a Československa, ale také, na ktoré nemôžeme byť hrdí. „Pri ich čítaní má človek pocit nespravodlivosti a bezmocnosti, že sa takéto veci diali a že tí ľudia museli takto žiť,“ vraví v rozhovore.

Mŕtvi nehovoria, za nich môžu hovoriť ich príbehy. „Je veľmi silné, keď takéto príbehy v literatúre nachádzam, pretože niekedy naprávajú historické krivdy alebo vďaka nim vyplávajú na povrch zabudnuté veci,“ vysvetľuje Hejdová.

„Je hrozné, že tie dávne krivdy nikdy nikto nenapravil. Keď o tom píšeme, je to aspoň čiastočná spravodlivosť. Aspoň tí ľudia nebudú nikdy zabudnutí, aj keď zomreli príšerne, nespravodlivo a vinou nás Čechov,“ dodáva.

Hovoríme spolu aj o oceneniach Magnesia Litera, zoznam víťazov je uvedený na konci článku.

Minulý týždeň sa v Česku udeľovali prestížne literárne ceny Magnesia Litera. Ako hodnotíte ich výsledky?

Bola som spokojná. Vyhrali hneď tri knihy, ktoré považujem z tých vlani vydaných za najlepšie – Hella, Nepatrná ztráta osamělosti a Rozložíš paměť. Teší ma aj to, že všetko sú to české debuty. O dvoch z nich sa budeme podrobnejšie baviť nižšie.

Ako ste upozornili vo svojom článku, víťazov v hlavných kategóriách spája, že dej sa odohráva v minulosti a zároveň sú ich diela veľmi súčasné. Čo hovoria o českej minulosti a súčasnosti?

Do minulosti tie knihy hľadia skôr s rozpakmi a so smútkom. Čitateľský zážitok je o to silnejší, že v dvoch prípadoch ide o autofikčné romány, ktoré sa navyše zaoberajú skutočnými príbehmi hrdinov, nie sú teda postavené na fabulácii. Román Eliho Beneša je zase inšpirovaný skutočnými príbehmi obetí holokaustu. Mám tento typ literatúry rada, pretože mám pocit, že by sme na tú našu minulosť nemali zabúdať.

Knižku Hella od Aleny Machoninovej ste ešte pred odovzdávaním literárnych cien označili za najlepší český román minulého roka. Prečo?

Tento román je pôsobivý vo viacerých rovinách – ako text o historickej téme, ale aj ako veľmi osobný text. Alena Machoninová je rusistka a prekladateľka. V knihe píše veľa o sebe, svojej práci a o ruskej kultúre. Mieša sa tam veľa tém a nesmierne ma bavilo, ako sú spojené dohromady. Logicky a sugestívne sa to spája a nemôžete sa od toho odtrhnúť, aj keď je to v niečom pomerne náročný text.

Čítala som recenziu, že to bolo čitateľsky náročné, ale mne to také vôbec neprišlo, pretože som z toho bola úplne odpálená a nemohla som sa od toho odtrhnúť. Akoby som čítala nejakú detektívku. No zároveň hlboko pod tým je príbeh českej intelektuálky Heleny Frischerovej.

Kto bola Helena Frischerová?

Narodila sa v roku 1906 a spolu s manželom emigrovala do Moskvy. Tam bola v zinscenovanom procese odsúdená a desať rokov prežila v stalinistických lágroch. Po prepustení sa rozhodla zostať v Sovietskom zväze, už nikdy sa teda nevrátila do Československa.

Je to tragicky príbeh, ktorý u nás nie je veľmi známy. Alena Machoninová si ho vzala ako základ k uvažovaniu o ruskej duši, kultúre a literatúre.

Veľkou témou knihy je aj