BYTČA: Poslanci v Bytči nevyhoveli žiadosti Slovenského dejepisného spolku o kúpu podielu mesta na rodnom dome kňaza a prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa. Spolok vlastní zvyšnú polovicu domu.
Tiso ako vrcholový predstaviteľ režimu kolaborujúceho s nacistickým Nemeckom bol spoluzodpovedný za deportácie desaťtisícov slovenských občanov, najmä židovského pôvodu, do táborov smrti. Po vojne bol odsúdený a popravený za zločiny počas druhej svetovej vojny.
„Ako člen návrhovej komisie som predložil návrh na nevyhovenie žiadosti a poslanci mestského zastupiteľstva sa s ním stotožnili, jeden sa zdržal," potvrdil Aktualitám po utorkovom hlasovaní nezávislý poslanec mesta Branislav Šušolík.
Kúpiť ho chceli opakovane
Slovenský dejepisný spolok ponúkal za polovicu nehnuteľnosti 75-tisíc eur. O získanie celého objektu sa snažil opakovane aj v minulosti, naposledy v roku 2022, keď návrh na poslednú chvíľu stiahol.
Avizoval, že ho chce zrekonštruovať pre potreby „špecializovanej knižnice zameranej na národné dejiny".
Spolok vedie Pavol Demjanič, v súčasnosti pôsobí ako tajomník Slovenského historického ústavu v Ríme a ako tajomník Historického odboru Matice slovenskej. Hlasovanie o ponuke spolku dopadlo podľa neho ako pri minulých pokusoch. „Čo už," poznamenal.
Demjanič v roku 2010 neúspešne kandidoval do parlamentu na kandidátke Kotlebovej ĽS NS, o rok skôr sa zúčastnil protirómskeho pochodu v Šarišských Michaľanoch.
S ďalšími sympatizantmi Tisa si v dome v minulosti pripomínali vznik vojnového Slovenského štátu, neskoršej Slovenskej republiky. Kontakt naňho ako zástupcu spolku sme našli na webovej stránke jozeftiso.sk, ktorá opisuje popraveného politika úplne nekriticky ako „mučeníka viery katolíckej a národa slovenského".
„S touto stránkou nemáme nič spoločné," reagoval pre Aktuality. Tisov rodný dom s pamätnou tabuľou, ktorá o ňom hovorí ako prvom prezidentovi Slovenskej republiky bez ďalšieho historického kontextu, podľa jeho slov slúžil zhruba 25 rokov ako pamätná izba.
Posledných niekoľko rokov tam podľa vlastných slov žiadne väčšie skupiny nevodil, iba občas niekomu „urobil výklad k domu a jeho genéze". Tisa vníma ako „symbol slovenskej štátnosti". Keď sa ho pýtame, či si spolok v minulosti pripomínal alebo v budúcnosti plánuje pripomínať aj protižidovské zákony a masové deportácie do táborov smrti v réžii vojnového štátu, odpovedá: „Momentálne sme nič také komplexné nerobili, máme pár kusov nábytku, v súčasnosti je dom pre verejnosť zatvorený, lebo je v nevyhovujúcom stave, preto sme ho aj chceli kúpiť."
K téme kandidatúry za kotlebovcov a k protirómskemu zhromaždeniu v Šarišských Michaľanoch sa už dnes vracať nechce. „Túto tému som už uzavrel, no určité veci sa zmenili. Týmto aktivitám sa už nevenujem," odpovedá na otázku, či sa k svojej minulosti stále hlási.
(Článok pokračuje pod fotografiou)
Post Bellum: Tiso je zločinec
Viaceré občianske iniciatívy sa v minulosti aj aktuálne postavili proti predaju podielu mesta Slovenskému dejepisnému spolku. Obávajú sa, že pri jednostrannej glorifikácii Jozefa Tisa by sa z domu mohlo stať ‚pútnické miesto‘ neonacistov a extrémistov.
„Žijeme v spoločnosti, ktorá so sebou nesie aj ťarchu chýb minulosti. Pre budúcnosť je kľúčové chyby pomenovať a razantne ich odsúdiť. Nie ponúkať možnosť na propagandu totalitných ideológií a vytváranie pamätných miest zločincom, akým bol Jozef Tiso," napísala deň pred hlasovaním o predaji organizácia Post Bellum, ktorá sa roky venuje dokumentácii príbehov ľudí, ktorí vojnu prežili. Niektorí z pamätníkov pocítili protižidovské zákony, arizácie a holokaust na vlastnej koži.
Post Bellum razí riešenie, podľa ktorého by malo práve mesto odkúpiť časť domu, ktorú dnes vlastní spolok, aby priestor nemohol byť v budúcnosti „zneužitý na popieranie dejín".
Dom potrebuje rekonštrukciu
Rovnaký názor má aj poslanec mestského zastupiteľstva v Bytči Šušolík. Je proti tomu, aby sa k budove ako celku dostal Slovenský dejepisný spolok, je presvedčený, že vlastníkom celého domu by sa naopak malo stať mesto. Zároveň pripomína, že s problémom by mal Bytči pomôcť štát. Mesto aktuálne nemá pre spoluvlastnícky podiel využitie. Potrebovalo by tiež zdroje na investíciu do obnovy.
V budove si vie predstaviť mestské múzeum, alebo sídlo mestskej polície.
Proti odpredaju hlasoval aj poslanec Juraj Babušík (Hlas), bližšie to však komentovať nechcel s tým, že „má poradu".
Dlhoročný poslanec Ľubomír Hrobárik (nezávislý) sa pri hlasovaní ako jediný zdržal. Technický stav domu si podľa neho vyžaduje riešenie, potrebuje rekonštrukciu minimálne za stotisíc eur. „Nie som za odpredaj, ale, myslím si, že s tým už treba konečne niečo robiť. Za tú dobu, čo som poslancom, sme sa o Tisovom dome bavili opakovane, no vždy ostalo len pri rečiach."
Ako hovorí, ide mu o bezpečnosť. „Veď vlastníci, a teda aj mesto, budú zodpovední, keď tam niekomu spadne na hlavu škridla."
Keďže odpredaj podielu mesta v zastupiteľstve neprešiel, chce sa na najbližšom rokovaní zastupiteľstva pýtať, čo s nehnuteľnosťou ďalej. „Nech sa teda mesto so Slovenským dejepisným spolkom spoja a opravia to spolu, hoci neviem, či spoluvlastníci budú mať o takúto spoluprácu záujem."
On sám si tam vie predstaviť mestské múzeum, no jeho náplň špecifikovať nevie.
Na ďalšie plány s nehnuteľnosťou sme sa chceli spýtať aj primátora Bytče Miroslava Minarčíka (Hlas). Jeho služobný mobil nám zodvihla sekretárka, ktorá nás informovala, že bude k dispozícii až budúci pondelok.
Demjanič tvrdí, že rôzne ponuky si so samosprávou dávajú navzájom už dlhšie. „Ja som ponúkal rôzne možnosti, buď že to odkúpime, alebo nech si to rozdelíme s tým, že každý bude využívať svoju časť a zmluvne dohodneme podmienky." O tom, že by sa spolok časti domu úplne vzdal, neuvažuje.
(Článok pokračuje pod fotografiou)
Historik: Ak expozícia, tak bez glorifikácie
Dilemu samosprávy pri aktuálne nastavených vlastníckych vzťahoch si uvedomuje aj historik a riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Marian Uhrin.
Ak by tam v budúcnosti vôbec vznikla expozícia spojená s Jozefom Tisom, nemali by ju podľa jeho názoru mať v rukách sympatizanti prezidenta vojnového štátu.
„Ak vôbec do niečoho takého ísť, určite by nemalo ísť o glorifikáciu a heroizáciu tohto človeka. Expozícia by mala upozorňovať na celkový historický kontext doby a aj na negatívne rozhodnutia a obete režimu, za ktoré bol Jozef Tiso ako hlava slovenského vojnového štátu zodpovedný," povedal Uhrin.
Podobný problém desaťročia riešia aj v susednom Rakúsku. Historický objekt v meste Braunau am Inn, kde sa v roku 1889 narodil Adolf Hitler, rovnako priťahoval a priťahuje neonacistov a pravicových extrémistov, ktorí k nemu vzhliadajú. Štát sa ho v minulosti rozhodol vyvlastniť. Zvažoval jeho asanáciu, no napokon sa rozhodol, že z neho v budúcnosti urobí policajnú stanicu.
Nedávno, pri príležitosti výročia narodenia Hitlera, tam rakúska polícia prichytila štvoricu Nemcov vo veku 20 až 30 rokov. Na mieste sa fotografovali, jedna zo žien hajlovala.
Prečítajte si aj:
Podporte slobodnú žurnalistiku kúpou predplatného Aktuality Navyše s 50 % zľavou na celý rok a získajte knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová - Odvaha k ľudskosti za zvýhodnenú cenu.
 "VIDEO: NBA: Dallas si zabezpečil postup. Orlando poslalo sériu do rozhodujúceho zápasu | Šport.sk")
