Prieskum AKO k eurovoľbám Pokiaľ by progresívci takto triumfovali, Slovensko by sa vymykalo trendom v EÚ

Prieskum agentúry AKO pre televíziu JOJ 24 k voľbám do Európskeho parlamentu (EP) priniesol prekvapujúce výsledky. Víťazom eurovolieb by sa u nás s viac ako 27 percentami stalo Progresívne Slovensko. Znamenalo by to, že z 15 slovenských mandátov by progresívci obsadili päť kresiel.

Až za nimi by skončili Smer a Hlas. Obe vládne strany by obsadili po tri mandáty.

Do europarlamentu by sa ešte dostali KDH, SaS, Aliancia a Republika. Obsadili by po jednom kresle.

Bez kresla by zostali SNS (4,1 percenta), hnutie Igora Matoviča (3,2 percenta) i Demokrati (2,7 percenta)...

Samozrejme, hneď na úvod je nutné upozorniť, že reálne voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia 8. júna, môžu dopadnúť ešte veľmi odlišne. A nie iba preto, že do leta sa môže na slovenskej politickej scéne veľa udiať.

Háčik je v tom, že telefonický prieskum AKO na tisícke respondentov nameral takmer 77-percentnú účasť. To je veľmi nepravdepodobné. Na Slovensku sa totiž voľby do Európskeho parlamentu tešia notoricky nízkemu záujmu voličov. Časť voličov na kreslo europoslanca hľadí len ako na lukratívnu trafiku, ktorá však má na ich život iba malý dosah.

V roku 2019 účasť slovenských voličov na voľbách do EP mierne presiahla 22 percent. Päť rokov predtým bola u nás účasť dokonca len 13-percentná.

Je možné, že účasť v prieskume i výsledky jednotlivých strán ovplyvnila atmosféra po druhom kole prezidentských volieb 6. apríla, keďže zber údajov sa konal od 9. do 16. apríla. Teda len pár dní nato.

Európske trendy sú iné

No skúsme si predstaviť, že júnové eurovoľby predsa len dopadnú nejako podobne ako prieskum agentúry AKO. Z hľadiska súčasných európskych trendov by to z nás zrejme urobilo pozoruhodnú výnimku.

Od začiatku roka totiž zaznievajú predpovede, že Európsky parlament čaká prudký obrat doprava. Predovšetkým náklady európskych zelených politík, ktoré dopadajú na firmy i občanov, majú priniesť nárast pre euroskeptické či „pravicovopopulistické“ strany naprieč Úniou. Naopak, stredoľavé a zelené strany by sa mali triasť, že stratia mnohé zo svojich terajších pozícií.

Možno vo Francúzsku alebo v Nemecku to nejako takto dopadne. No ak má pravdu diskutovaný prieskum, na Slovensku nás čaká európsky triumf progresívcov.

Teda viac zelenej agendy Martina Hojsíka, viac Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej aj s jej cieľom presadiť právo na potrat do Charty základných práv EÚ – to všetko zaštítené jednotkou na kandidátke, expremiérom Ľudovítom Ódorom s pohľadom upretým k svetlým zajtrajškom... Jadrová loby, automobilový priemysel a generické maskulínum, traste sa!

Na tomto mieste by však mohol pozorný čitateľ namietnuť, že tie výsledky sa dajú interpretovať aj inak. Pred piatimi rokmi PS kandidovalo do europarlamentu spolu so stranou Spolu (ktorá sa neskôr pretransformovala na Demokratov). Získali vtedy 20 percent a štyri mandáty. Teda len o jedno kreslo europoslanca menej, než im predpovedá prieskum.

Skutočným víťazom bude Smer či presnejšie „Smerohlas“. Kým v roku 2019 získala vtedy ešte jednotná strana Roberta Fica a Petra Pellegriniho v eurovoľbách 15 percent hlasov a tri kreslá europoslancov, teraz im prieskum predpovedá 15 plus 14 percent, a teda tri plus tri kreslá europoslancov. Človeku by sa až zdalo, že si to rozdelenie na Smer a Hlas dohodli, aby maximalizovali svoj potenciál.

Najmä v Smere už usilovne kampaňujú. Na Súmračnej si zrejme uvedomujú často vznášanú výčitku, že strana iné na Slovensku hovorí, ako v Bruseli robí, a ich poslanci v europarlamente sa ťažko rozoznávajú od tých progresívnych. A tak Monika Beňová v rámci odlišovania sa v posledných dňoch útočí na PS, lebo vraj progresívci na európskej úrovni poškodzujú slovenské záujmy.

Hrozba duopolu starej a novej ľavice

Ak by voľby dopadli ako prieskum AKO, premena slovenskej politiky na duopol starej (Smer a Hlas) a novej (PS) ľavice, pred čím sme varovali ja aj Roman Joch, by bola na úrovni Európskeho parlamentu už realitou. Možno sa hádať, či by sa za týchto okolností vyhlásili za víťazov opoziční progresívci alebo koaliční socialisti.

Porazenými by boli jednoznačne zvyšky slovenskej pravice: hnutie Igora Matoviča by stratilo aj toho jedného europoslanca, ktorého má dnes (je ním Peter Pollák), KDH a SaS by namiesto po dvoch europoslancoch, ktorých získali pred piatimi rokmi, mali v europarlamente už len po jednom zástupcovi.

Povolebný odklon od zeleno-červených politík, ktoré ohrozujú konkurencieschopnosť európskych ekonomík a prispievajú k hospodárskemu zaostávaniu Európskej únie za Spojenými štátmi, sa teda zrejme bude musieť udiať bez prispenia Slovenska.