Z okna fary Ruda Smotera Dospelý človek a detské oblečenie

Rudolf Smoter
Rudolf Smoter

Dnešná kultúra nevyznáva kresťanské hodnoty, ponúka len náboženskú slobodu. Nesprávnou odpoveďou by bola nostalgia ako znamenie geriatrickej fázy.

Dnešná kultúra nevyznáva kresťanské hodnoty, ponúka len náboženskú slobodu. Nesprávnou odpoveďou by bola nostalgia ako znamenie geriatrickej fázy.

Rudolf Smoter

Rudolf Smoter

Dospelý človek a detské oblečenie
Ilustračné foto: autor

V talianskej diecéze Rovigo sa pred viac ako tridsiatimi rokmi silný vzdušný vír vzniesol na jeden dedinský kostol. Našťastie, ľudia z neho odišli už skôr. Keď sa miestny kňaz don Luigi spamätal a počkal na opadnutie prachu, zostal v nemom úžase: bola zničená celá zvonica, ktorá spadla na strechu kostola.

Po dvanástich rokoch sa ľuďom podarilo opraviť len kostol. Zostal bez zvonice. Kvôli nedostatku peňazí. Zvony v dedinách dlho ohlasovali rôzne významné udalosti, cirkevné i svetské. Kostol bol prirodzeným centrom života v oblasti. Dnes je už len väčšou stavbou medzi ostatnými.

Toto by mohol byť aj obraz prítomnosti veriacich v spoločnosti. Prechádzame od sociologického kresťanstva, ktoré bolo aktívne, dostatočne viditeľné a počuteľné, k misijnému, podobajúcemu sa na stavbu bez vysokých veží a zvonov. Pápež František to nazval „pastoračnou konverziou“, keď sa autoreferenciálna (do seba zahľadená) cirkev stáva extrovertnou, otvorenou pre impulzy zvonka.

Vzájomné prepojenie medzi civilným a náboženským, medzi farnosťou a spoločnosťou fungovalo na základe záujmu ľudí a pastoračných ponúk. Dnes toto spojenie nefunguje. Svedčia o tom čísla vo farských matrikách aj vzdialenie sa mladých od pastoračných aktivít, zvlášť po pandémii. Tradičné kresťanstvo je na ústupe. Vidíme to aj v Poľsku či na Malte.

Možno povedať, že na konečnej zastávke nie je viera, ale istá jej sociologická forma, kde sa nedalo nebyť kresťanom. Bola v tom povinnosť a istá nútenosť. Dnes sme ponorení do kultúrneho a náboženského pluralizmu. V ňom sa kresťania nerodia automaticky, ale sa nimi stávajú, ako to veľmi dávno pripomínal Tertulián. Lebo dnešná kultúra nevyznáva kresťanské hodnoty, len ponúka náboženskú slobodu.

Byť o krok vpred znamená spájať evanjeliovú horlivosť a pastoračnú energiu do budúcej tváre kresťanstva.

Nesprávnou odpoveďou by bola nostalgia ako znamenie geriatrickej fázy. Vtedy sa mladým ponúka svetlá budúcnosť a dôchodcom svetlá minulosť... Toto však nie je reč Ducha. On bol a je v cirkvi vždy tým, ktorý istým spôsobom pripravuje ľudí na budúcnosť. Kresťania boli v spoločnosti istým spôsobom „futurológovia“. Kto pozná históriu, vidí tieto stopy v školstve, zdravotníctve i charite.

Byť o krok vpred dnes znamená spájať evanjeliovú horlivosť a pastoračnú energiu do budúcej tváre kresťanstva. Prechádzame od viery zvykovej a nanútenej k viere poznačenej slobodou a mentalitou daru. Komu je tesná detská viera a vyrástol z toho, aby ho niekto vodil za ruku ako žiaka prvej triedy, treba mu len pogratulovať, že premýšľa o novom oblečení, ktoré mu sadne ako uliate na jeho život, otázky a výzvy.

Staronovou inšpiráciou k misijnej konverzii je príbeh, ktorého časť sme mohli počuť v tomto týždni. Stretnutie Filipa a eunucha v Skutkoch apoštolov je paralelným textom k stretnutiu učeníkov z Emauz s Ježišom. Filip sa nachádza mimo Jeruzalema, mimo chrámu a jeho svätého jazyka, na opustenej ceste v obyčajnom meste.

Toto miesto akoby ukazovalo na dnešné profánne lokácie, na históriu a kultúru, kde už nenájdeme zvykový náboženský matrix. Filipovo stopovanie je pozvaním, aby sme radi žili v dnešných časoch a vnímali súčasnú kultúru ako „náš čas“ a nedali sa premôcť nostalgiou minulých čias.

Takto sa prechádza z logiky dedičstva k logike ponuky. Toto je nová tvár viery pre tých, čo opustili príliš detské formy viery, i tých, čo sa s ňou vo svojom živote nestretli.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia
Diskusia