Zatiaľ čo 6. apríl 2024 sa pre väčšinu Slovákov niesol v duchu prezidentských volieb, obyvatelia obce Radošovce v okrese Skalica si ho spojili aj s miestnym referendom. Témou bola výstavba veterného parku v katastri obce, s ktorou mohli vyjadriť súhlas či nesúhlas.

Práve druhú možnosť si vybrala nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov, konkrétne 65,75 percenta hlasujúcich. Väčšina z nich sa podľa dostupných informácií na sociálnych sieťach obávala napríklad hluku a v prípade niektorých vinárov znižovania vlhkosti pôdy.

K súhlasu nepomohlo ani nové usmernenie na posudzovanie hluku a vibrácií pri veterných elektrárňach z dielne Úradu verejného zdravotníctva SR. Stanovilo totiž, že veterné elektrárne s výškou 150 metrov musia byť od obývaných území vzdialené minimálne tri kilometre.

Prieskumy verzus prax

Radošovce pritom nie sú jedinou obcou, v ktorej obyvatelia zmietli výstavbu týchto projektov zo stola. Investori sa s nesúhlasom museli vyrovnať napríklad v Skalici či Uníne. Tieto praktické príklady sú pritom v rozpore s výsledkami tohtoročného prieskumu agentúry IPSOS, pripraveného pre Národnú implementačnú a koordinačnú agentúru (NIKA).

S vybudovaním veterného parku v blízkosti bydliska by podľa neho súhlasilo až 61 percent opýtaných. Až 72 percent z nich takisto uviedlo, že veterné parky považuje za prínosné pre spoločnosť. Člen výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Lacko to považuje najmä za výsledok chýbajúcej skúsenosti verejnosti s prevádzkou veterných elektrární na Slovensku.

V krajine totiž existuje celkovo iba päť veterných turbín. „Sme presvedčení, že po spustení prvých veterných parkov nastane podobná situácia ako v Českej republike, a to klesajúce negatívne nastavenie obyvateľov v lokalitách týchto zariadení,“ dodáva odborník. 

Potvrdzuje to aj výskum v oblasti veterných elektrární, ktorému sa v susednej krajine už od roku 2008 venuje Akadémia vied ČR. Predmetom jej skúmania je štrnásť tamojších lokalít s aktívnymi zariadeniami, pričom okrem pozitívnejšieho vnímania miestnych obyvateľov pozoruje nárast aktívnej podpory veterných elektrární.

Kým v obciach, ktoré priamo susedia s veterným parkom, podporuje podľa spomínaného výskumu českej akadémie vied veternú energetiku až 62 percent ľudí, v obciach danej lokality, ktoré sú o niečo vzdialenejšie, je to len 47 percent. „Paradoxne, na narúšanie krajinného rázu a hlučnosť sa sťažujú viac ľudia, ktorí žijú ďalej od veternej elektrárne, ako tí, ktorých obec je v jej priamom susedstve,“ približuje situáciu člen akadémie Bohumil Frantál.

Ak teda podnikatelia chcú s investičnými projektmi do veterných elektrární uspieť, musia vynaložiť nemalé úsilie na vzdelávanie miestneho obyvateľstva. Stále ešte existuje mnoho mýtov, ktoré stoja za negatívnym stanoviskom Slovákov. Ide predovšetkým o hlučnosť, strach z nedostatočnej bezpečnosti zariadení či dokonca obavy o miestne vtáctvo. Bez ich odstránenia existuje riziko, že situácie s negatívnymi výsledkami miestnych referend sa budú opakovať.

Problémy podnikateľov

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa