Sen o satisfakcii voči Husákovi sa mu nikdy nesplnil. Ako sa začalo odchádzanie Alexandra Dubčeka
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Po udalostiach z jari roku 1969 sa Alexander Dubček „stratil z dejín“, aby sa objavil až v novembri 1989. Bol o dvadsať rokov starší, ale stále mal politické ambície, ktoré zosilňoval pocit možnej satisfakcie.
Dubček však rozhodne nezmizol zo štruktúr vtedajších elít štátu v apríli 1969. A nezmizol ani po augustových demonštráciách proti režimu v tom istom roku, keď vyšli do ulíc Prahy, Brna a ďalších miest tisíce ľudí a päť ľudí zomrelo v dôsledku zásahov poriadkových síl.
Ešte tu bola Dubčekova rozpačitá „diplomatická“ kapitolka, ktorú uzavrelo prosté konštatovanie. A potom už nastalo mlčanie.
Pozrime sa teda na „odchádzanie Sašu“, ktoré sa dá ohraničiť aprílom 1969 na jednej strane a novembrom 1970 na druhej strane.
Čakanie na koniec
Napriek tomu, že Alexander Dubček po návrate z Moskvy a po podpise Moskovského protokolu 27. augusta 1968 zostal vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ, situácia nebola politicky pokojná. A bolo zrejme len otázkou, kto sa objaví vo vedení Komunistickej strany Československa namiesto neho.
Aj keď sa často radi pozeráme na dejiny čiernobielo
