Sto rokov si likvidujeme krajinu, sto rokov to budeme naprávať, hovorí český vodohospodár
Ak chceme mestá pripraviť na zmenu klímy, treba začať opatreniami vo voľnej krajine, myslí si vodohospodársky inžinier Tomáš Havlíček. Jeho Atelier Fontes sa podieľa na vzniku zelenej nárazníkovej zóny okolo Trnavy.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tento text vyšiel v spolupráci s ctzn.sk – Platformou o ľuďoch a mestách.
Žiadne protipovodňové hrádze a betónové vodné diela – v jeho portfóliu nájdete skôr projekty, ktoré vyzerajú, ako by ich sformovala sama príroda: mokrade, meandrujúce potoky či prírodné parky. Navrhuje ich pre ľudí, a ako hovorí – aj pre „neľudí”, teda pre hmyz, obojživelníky a ďalšie živočíchy.
Hoci sa špecializuje hlavne na projekty vo voľnej krajine, často pracuje na okraji miest alebo priamo v nich. Aktuálne pripravuje dva projekty prírodných parkov pre Trnavu.
S vodohospodárskym projektantom Tomášom Havlíčkom sme sa rozprávali o tom, ako pomôcť mestám, ktoré čoraz viac sužuje zmena klímy: v čase búrok voda nestíha odtekať, počas horúčav sa zase prehrievajú a trpia suchom.
Z rozhovoru sa dozviete:
- prečo pre mikroklímu mestskej štvrte nie je výhrou susediť s kukuričným poľom;
- prečo potrebujeme špongiové mestá, ale aj špongiovú krajinu;
- prečo je zložité opätovne zmeandrovať potok, v minulosti zregulovaný.
Čoraz populárnejší je u nás čínsky koncept špongiového mesta. Jeho súčasťou nie sú iba zelené strechy, ale aj budovanie rozsiahlych parkov či mokradí, ideálne v najnižšie položených častiach miest, ktoré dokážu v čase dažďov vsiaknuť či naakumulovať veľký objem vody a v čase horúčav ochladzovať okolie. Do akej miery je to realizovateľné v našich podmienkach?
Ťažko, ale musíme sa o to snažiť. Musíme skúšať každé jedno opatrenie, hoci sa môže zdať, že má zanedbateľný efekt. Práve v kombinácii rôznych opatrení spočíva účel princípu špongie. V už zastavaných častiach miest je veľmi náročné robiť akékoľvek dodatočné opatrenia, lebo by to znamenalo prekopať celú infraštruktúru. Napríklad dopĺňať retenčné nádrže a zelené strechy do priestoru, ktorý na to nie je nachystaný, je zložité, ale musíme sa o to snažiť.
V Bratislave trpí nízko položená mestská časť Ružinov. Minulý rok sa tam ľudia po silnej búrke člnkovali. Tam, kde by sa hodil „špongiový park”, sú bytovky, parkoviská. Tamojšia nová dažďová záhrada nebola dimenzovaná na taký obrovský nápor. Starosta Martin Chren vtedy hovoril, že na takýto úhrn zrážok sa nedá pripraviť. Bolo by to príliš drahé a treba počkať, kým voda opadne. Súhlasíte?
Myslím si, že pán starosta je múdry človek. Nedá sa s tým príliš nič robiť. Skôr je to vec pokory nás ľudí. Často sme si takto zastavali územia, ktoré sme si zastavať nemali, lebo sa tam napríklad rozlievajú povodňové prietoky a je ťažké to chrániť pred povodňami. Je jedno, či sa to týka záplavových území riek alebo terénnych depresií v údolniciach, ktoré boli nerozumne zastavané.
Ak však vodu necháme opadnúť, strácame vzácny zdroj. Skončí ako odpad v čistiarni spolu so splaškami. Alebo vytečie odľahčovacími komorami do riek, ktorým to škodí. Jedným z riešení je zadržať časť vody v nádržiach. Sú lepšie prírodné nádrže alebo betónové, ktoré sú emisne náročné?
