Po víťazstve v studenej vojne sa Západ domnieval, že dejiny sa skončili a všetky ďalšie problémy sa dajú vyriešiť technokraticky (odborne) a pragmaticky, teda bez ideológie. Putin bol vnímaný ako cynický, ale v konečnom dôsledku Západu blízky politik, s ktorým sa dá dohodnúť. Podľa historika Timothyho Snydera sme si však pri jeho pozornejšom počúvaní mohli všimnúť, že nehovorí o štátoch a ich záujmoch, ale o civilizáciách a ich poslaniach.
Už v roku 2013 hovoril o jednote Ukrajiny a Ruska, ktorá je podľa neho daná Bohom, pretože historické územie, na ktorom sa obe krajiny nachádzali, bolo v 9. storočí pokresťančené. Keď sa Ukrajina rozhodla podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, Putin sa proces snažil zastaviť cez jej prezidenta, čo viedlo k rozsiahlym protestom Ukrajincov známym ako Euromajdan.
Putin na tejto jednote národov trvá, ako sme mohli počuť v jeho nedávnom rozhovore s Tuckerom Carlsonom alebo čítať v eseji, ktorú uverejnil pred útokom na Ukrajinu. Ukrajina je preňho veľmi dôležitá, pretože ak by sa ukázalo, že dokáže prosperovať, Rusko by pri nej vyzeralo horšie a zvýraznilo by to jeho vnútorné problémy. A to by bol nebezpečný príklad predstavujúci ohrozenie jeho moci, ako aj korupčného systému, ktorému vládne.
Ukrajina je pre Putina veľmi dôležitá, pretože ak by sa ukázalo, že dokáže prosperovať, Rusko by pri nej vyzeralo horšie a zvýraznilo by to jeho vnútorné problémy. A to by bol nebezpečný príklad predstavujúci ohrozenie jeho moci, ako aj korupčného systému, ktorému vládne.
Ako poznamenáva Snyder, domáce problémy si Rusko kompenzuje zahraničnou politikou. Tá mu poskytuje akési krovie, v ktorom sa dá ukryť fakt, že zdroje si ulúpila elita, že zákony sú korumpované a že bežní Rusi nemajú takmer žiadnu možnosť zlepšiť svoje životy. Preto tu bola čečenská hrozba, hrozba rozširovania NATO či hrozba skazeného Západu.
Táto stratégia nie je ničím novým. Šachový veľmajster Garri Kasparov už pred dvadsiatimi rokmi varoval, že ak Západ nebude reagovať na obmedzenia slobody a demokracie v Rusku, bude to mať ďalekosiahle dôsledky aj preň. Diktátori nemusia bojovať o priazeň voličov v demokratických voľbách, svoju legitimitu čerpajú z pocitu vlastného vyvolenia (Bohom, dejinami, rodom), takže o svojich plánoch hovoria otvorene.
Putin hovoril o navrátení historických území Rusku. Po tom, čo zabral Krym a videl, že Západ nebránil porušenie medzinárodne garantovaných hraníc, dalo sa podľa Kasparova predpokladať, že bude postupovať obsadením celej Ukrajiny. Agresii Ruska nezabránilo ani pokračovanie budovania plynovodu Nord Stream do Nemecka, naopak, spravilo ju pravdepodobnejšou.
Imperiálne Rusko tak vrátilo manažérskym myslením ovplyvnenú Európu späť do dejín. Putin pestuje kult moci a ľahostajnosti k zákonom. V krajine nie sú žiadne skutočné politické strany a všetky inštitúcie vychádzajú od lídra, ktorý nad nimi stojí. Vláda sa opiera o konšpirácie o snahách Rusko zničiť, pričom štátne kanály vysielajú bojovnú propagandu. Nepriateľ je v nej osočovaný a dehumanizovaný ako „podľudia“, „nacisti“, „satanisti“, pokračuje Snyder.
V roku 1938 mala Británia a Francúzsko príležitosť postaviť sa za Československo, zastaviť Hitlera a znemožniť druhú svetovú vojnu, prípadne aspoň značne zmierniť jej charakter. Dnes má európske Nemecko historickú príležitosť fašizmus zastaviť. Putin sa však spolieha na to, že Nemci sa budú báť tieňa svojej minulosti, nebudú chcieť byť považovaní za agresorov a budú váhať s dostatočnou pomocou Ukrajine.
Situácia však už zašla priďaleko, takže Putinovi nesmie byť dovolené diktovať rámec debaty, a to ani vyhrážaním sa jadrovými zbraňami. Celé ukrajinské mestá boli zničené a na území napadnutého štátu dochádza k nepredstaviteľným krutostiam. Ukrajina potrebuje vydržať ďalšie kolo mobilizácie ruských vojakov s čo najviac západnými zbraňami, aby tak donútilo Rusko čo najrýchlejšie ustúpiť a zachrániť životy na oboch stranách. Tieň, z ktorého má Nemecko strach, dnes totiž vrhá Rusko.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.