Susko nesúhlasí s návrhom smernice EÚ v boji proti korupcii. Nepáči sa mu, že odsúdení nesmú kandidovať
Európska Únia pripravuje smernicu k problematike boja proti korupcii. Rezortu spravodlivosti sa nepozdávajú niektoré časti. Informoval o tom portál zastavmekorupciu.sk.
"Korupcia veľmi škodí spoločnosti, našim demokraciám, hospodárstvu a jednotlivcom. Narúša fungovanie inštitúcií, od ktorých sme závislí, a oslabuje ich dôveryhodnosť," píše sa v návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady.
Návrh požaduje vyššie tresty za korupčnú činnosť, vrátane verejných činiteľov, ktorí by po uplatnení smernice dostali stopku vo verejných funkciách. S takýmto návrhom má podľa portálu Zastavme Korupciu slovenská vláda problém.
Smernica prechádza procesom pripomienkového konania členských štátov. Všetkých 27 sa má k návrhu vyjadriť do 23. apríla. V prípade, že by sa smernica prijala, museli by to členské štáty pretaviť do svojich zákonov.
Stanovisko rezortu spravodlivosti
Rezort spravodlivosti zverejnil stanovisko, že Slovensko je za prijatie smernice, ale má pripomienky. Jednou z nich je podľa Nadácie Zastavme korupciu to, že súdy by mali zakázať páchateľom korupcie vykonávať verejnú funkciu. Rezortu spravodlivosti sa nepáči, "že trest odňatia práva byť volený neprimerane nezasahuje do ústavne zakotveného práva byť volený a prístupu k verejným funkciám, a preto navrhujeme jeho vypustenie".
Obžalovaní mocní
V parlamentných voľbách za Smer-SD kandidovali viaceré osoby vyšetrované za korupčnú činnosť. Medzi obžalovanými je napríklad Tibor Gašpar. V kauze Súmrak vyšetrovatelia stále objasňujú skutočnosti, v ktorých je obvinený napríklad premiér Robert Fico a šéf rezortu obrany Robert Kaliňák. Medzi obvinenými figuruje aj podpredseda parlamentu z Hlasu Peter Žiga.
Susko má výhrady
Návrh smernice, ktorý by sa v budúcnosti mohol pretaviť do vnútroštátnych zákonov, hovorí, že ak by vysokopostavený úradník spáchal korupciu, jeho funkcia by bola priťažujúcou okolnosťou a dostal by vyšší trest. Suskov rezort s týmto nesúhlasí.
EÚ navrhuje, aby za trestné činy korupcie vo verejnom sektore bolo možné páchateľa potrestať odňatím slobody s hornou hranicou najmenej šesť rokov. "Navrhované minimálne horné hranice trestných sadzieb v prípade trestu odňatia slobody sú stanovené pomerne prísne," píše sa v stanovisku ministerstva.
Podľa Nadácie Zastavme korupciu je prekvapivé, že Slovensko nemá výhrady k tomu, že smernica prikáže členským štátom EÚ zriadiť špecializované orgány na potláčanie korupcie. Slovensko len nedávno zrušilo Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý riešil aj korupčnú činnosť vo vyšších kruhoch.
Pozrite si archívnu reportáž o tom, aký názor majú na korupciu a úplatky tínedžeri.