Národná rada (NR) SR má na aktuálnej schôdzi prerokovať v druhom a treťom čítaní návrh koaličného zákona o zmene pravidiel, podľa ktorých štát môže skupovať národné kultúrne pamiatky od majiteľov. Skupina poslancov z troch koaličných strán navrhuje, aby štát pri rozhodovaní dostal viac času. Vládne inštitúcie túto možnosť takmer nevyužívajú, dôvodom však nie je časová tieseň, ale chýbajúce peniaze a možnosť sa o pamiatky postarať.
V prípade, že sa na Slovensku predáva národná kultúrna pamiatka, štát má podľa zákona predkupné právo. A tiež lehotu 30 dní, aby rozhodol, či toto právo uplatní. Koaliční poslanci navrhujú túto lehotu predĺžiť na 60 dní. „Dôvodom je potreba náležitého časového priestoru na posúdenie, či nadobudnutie ponúkanej kultúrnej pamiatky má pre štát opodstatnený význam nielen z pohľadu ochrany pamiatkového fondu, ale tiež z pohľadu účelnosti a efektívnosti jej ďalšieho využitia pri plnení úloh štátu,“ argumentujú v materiáli predloženom do parlamentu.
Štát pamiatky nekupuje
Ako vlani informovala Pravda, štát iba zriedka využíva svoje právo bezkonkurenčne získať do vlastníctva pamiatkové objekty. „Štát odkupuje národné kultúrne pamiatky len veľmi výnimočne, pretože pre ne nemá účelové využitie, nevytvára zatiaľ fondy na odkupovanie pamiatok ani na údržbu týchto objektov,” vysvetľovalo v auguste 2023 ministerstvo kultúry, ktoré túto tému zastrešuje na vládnej úrovni. Rezort zároveň pripomenul, že z pohľadu ochrany kultúrneho dedičstva je najdôležitejšia adekvátna starostlivosť.
V registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok je dnes vyše 10-tisíc záznamov. Podľa štatistík Pamiatkového úradu SR v roku 2021 štát vlastnil iba deväť percent nehnuteľných národných pamiatok, pričom podiel postupne klesal niekoľko rokov za sebou. Znamená to teda, že namiesto odkúpenia kultúrneho dedičstva ho štát pomaly predával. Narastal však počet kultúrnych pamiatok, ktoré dostávali do vlastníctva samosprávy. Tie sú majiteľmi takmer tretiny pamiatkových nehnuteľností. Takmer podobný podiel vlastnia aj cirkvi.
Najzásadnejším problémom pri národných kultúrnych pamiatkach je ich stav. Najčerstvejšie dáta úradu naznačujú, že v roku 2021 až pätina z nich bola v narušenom technickom stave, ďalších päť percent bolo podľa pamiatkarov v dezolátnom stave. V obnove sa pritom dlhodobo nachádzajú iba štyri percentá nehnuteľných kultúrnych pamiatok.
Predkupné právo štátu však nebolo do dnešného dňa uplatnené ani raz, odpovedalo ministerstvo kultúry na žiadosť Pravdy o poskytnutie štatistík k tejto téme. Rezort tiež doplnil, že síce nemá v rozpočte peniaze na možnosť kúpy národných kultúrnych pamiatok, v prípade potreby by sa však zdroje našli. „Či už v rámci svojho rozpočtu pri nižších investíciách, alebo v rámci mimoriadnej požiadavky na Ministerstvo financií SR respektíve vládu SR. Súčasné vedenie MK SR považuje za jednu zo svojich priorít, aby významné historické pamiatky jednak nechátrali v správe súkromných vlastníkov a rovnako tak, aby nekončili u zahraničných majiteľov,” uviedlo ministerstvo v stanovisku.
Čítajte viac Nadácia blízka Orbánovi skupuje slovenské národné pamiatky. Maďarsko do nej dolieva milióny na ďalšie nákupy
Hovorkyňa rezortu Petra Bačinská ďalej doplnila, že cieľom je zmeniť celkovú filozofiu ochrany pamiatok a z tohto dôvodu sa pripravuje prioritizácia kultúrnych pamiatok a zmena ich kategorizácie. „Nepovažujeme za správne, aby pamiatkové úrady vyhlasovali takmer každú historickú budovu za národnú kultúrnu pamiatku. Nemôže to naďalej fungovať tak ako doteraz, že chceme ochrániť všetko, ale výsledok je taký, že z kapacitných (finančných aj ľudských) dôvodov nevieme ochrániť takmer nič,” zdôvodnila.
Majetok štátu chátra
Momentálne štát zvažuje šesť ponúk na kúpu pamiatok, vyplýva z informácií na webovej stránke rezortu. Ide napríklad o park v obci Betlanovce v okrese Spišská Nová Ves, meštiansky dom na Námestí SNP v Banskej Bystrici či rušňové depo s areálom v Liptovskej Tepličke. Aj keby ministerstvo kultúry rozhodlo niečo z tohto zoznamu kúpiť, v súčasnosti na tento účel nemá v rozpočte žiadne peniaze. Rezort však podľa zákona nemá byť priamym kupujúcim. Môže na to určiť inú štátnu organizáciu, ktorá do 90 dní odo dňa prijatia ponuky uzavrie s vlastníkom kultúrnej pamiatky kúpnu zmluvu.
Tie kultúrne pamiatky, ktoré dnes vlastni štát, často chátrajú, alebo desaťročia čakajú na obnovu a rekonštrukcie. Jedným z najznámejších príkladov je kaštieľ v bratislavských Rusovciach, ktorý naposledy prešiel obnovou ešte pred druhou svetovou vojnou. Vyše 30 rokov je pritom vo vlastníctve Úradu vlády SR. Rekonštrukciu si vyžadoval ešte pred 20 rokmi, problémom vraj bolo získať financie. Zámer obnovy nakoniec schválila vláda pod vedením Roberta Fica (Smer) v auguste 2012. Návrh však dodnes nebol zrealizovaný.
Čítajte viac Nekonečný príbeh v Rusovciach: Kaštieľ chceli prerobiť za druhej Ficovej vlády, obnovu však nedokončí ani nový kabinet
Štát totiž financuje údržbu či obnovu pamiatok vo svojom vlastníctve primárne z európskych peňazí. Vzhľadom na rozsah a náročnosť prác, ktoré vyžaduje rekonštrukcia jednotlivých objektov, ide o obrovské sumy. Rezort pod vedením Martiny Šimkovičovej len prednedávnom informoval, že na opravu vybraných 24 národných kultúrnych pamiatok pošle viac ako 200 miliónov eur. Na zozname je napríklad požiarom poškodená Galéria Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici, Dom Majstra Pavla v Levoči, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku, Kaštieľ Betliar či Spišský hrad.
„Vyberali sa práve tí najvhodnejší kandidáti aj z pohľadu časového rámcu pripravenosti. Aby to bolo regionálne vyvážené, aby to malo dosah aj na zvyšovanie návštevnosti,“ uviedol generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva rezortu kultúry Radoslav Ragač. Experti dlhodobo skúmali ich stavebno-technický stav aj nevyhnutnosť obnovy. Na obnovu pamiatok vo vlastníctve štátu chce rezort použiť financie z eurofondov v rámci programového obdobia 2021 až 2027.