autoportrét
nevytvorené závisťou
ani obdivom k niekomu
menší človek
ani nie veľký
ani malý
milión ťahov štetcom
hodiny
mnohokrát iba potešenie namiesto posadnutosti
mladosť
nádeje platby za správnosť
skutočná
iba tam kde sme odolali pokušeniam
čo o sebe nevieme
lebo nechceme
čo túžime
ale nemá nič spoločné s našou dušou
zamilovania do toľkých rôznych vecí
sami ňou chceme byť
tak ako veľmi chceme byť milovaní
emocionálnu krivdu, ktorú hrá na seba ako dieťa
ktorú hrá na seba ako dospelý
aj keby mal všetky dôvody a pravdy, ktorým uveria
len potrebuje cítiť
nie iba ilúzie a predstavy
ale aj
chceme mať zmysel a hodnotu
dať ju niekam, mimo seba
a zároveň ňou byť
ten menší človek v zrkadle
sedí tam kde sa chceme týčiť
ako netvor, ktorý nič nespravil
neprečinil sa
a práve preto
tisíc druhov slabosti
ktorá je tá jeho?
nerozumie
niektorí letia
iní sa musí a vyčerpať
aby sa vyštverali
len si pestuj nespravodlivosť
ako vôľu k násiliu
veľké sny
a veľké meno
ako nedbať zaprieť vlastné deti
ktoré nazýva sucho – potomstvo
čo o nás nepovedia busty ani obrazy
naše skvostné myšlienky zanechané na papieri
vedia iba iní ľudia
ako sme sa sami sebe spreneverili
a ako nie
prostí, sprostí
aj láskaví
nahnevaný
nevedieť si priznať chybu, v jednu chvíľu
celý život
ako sa jedného dňa zmením
a nebudem mať už ďalej svoje dobro v moci
keď namiesto dávania budem už len ubližovať a brať
tak ako príroda stvorila narcisy
nedostatky
nie celé ľudstvo
iba pár ľudí
v láske je toľko sebectva
…
akt zmierenia
kto som vlastne ja?
…
..
