Denník N

Novinár Dobšinský: Prežijeme Fica aj jeho ľudí. My tu budeme stále, oni odídu. Nikam nás nevyženú, lebo my sme tu doma

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Hovorí sa, že typický narcis má veľké ego, hoci je to naopak – má ho krehké. Ľahko ho urazíš, spochybníš, a tak si ho potrebuje nahrádzať pompéznymi symbolmi. Keď teda Andrej Danko zosmiešňuje Šimečkovo vzdelanie, v skutočnosti ide o komplex, o závisť, o jeho krehké ego, hovorí dlhoročný novinár.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Braňo Dobšinský (1970) pracuje ako novinár 30 rokov, dlhé roky strávil vo verejnoprávnom rozhlase a televízii. Aktuálne pripravuje a moderuje podcasty pre aktuality.sk.

S respondentom si v rozhovore tykáme, keďže sme dlhoroční známi.

Novinára robíš už 30 rokov. Platí, že politici sú dnes k novinárom drzejší a arogantnejší než kedykoľvek v minulosti alebo to tak bolo vždy a ide len o náš subjektívny pocit?

Nejde o pocit, ale o objektívne preukázateľnú realitu. Aj v 90. rokoch sa do politiky dostávali ľudia s hrošou kožou a zo sfér, kde museli preukazovať mocenskú prevahu dosť drsným spôsobom. K novinárom si však ani zďaleka nemohli dovoliť to čo teraz. Spomínam si na poslanca SDK Petra Ďuračku, ktorého v roku 1999, teda krátko po nástupe do parlamentu, zastavili policajti. Poslanci vtedy mali imunitu prakticky na všetko, a tak Ďuračka policajtov vulgárne niekam poslal. Citovať ho nebudem, nie je to dôležité…

Vraj im povedal, že mu môžu vyfajčiť jeho ctený poslanecký k****. A bol z toho obrovský škandál.

Presne tak. Zároveň sa odmietal vzdať mandátu. Vyvolalo to takú búrku nevôle, že predseda vlády Mikuláš Dzurinda stiahol do parlamentu štátneho tajomníka, len aby sa zbavil Ďuračku, ktorý bol poslaneckým náhradníkom.

Tým chcem povedať, že aj v minulosti boli rôzni politici arogantní, ale niektoré veci si fakt nemohli dovoliť. Platí tu totiž rovnica, že na jednej strane sú novinári, na druhej čitatelia, diváci, poslucháči. A politici si k novinárom dovolia len toľko, koľko akceptujú práve konzumenti médií. Ak dajú hlasno najavo, že politici niečo prehnali, tí to prestanú robiť. Ak to však akceptujú, politikov to len posmelí.

Pred chvíľou som videl video, v ktorom Robert Fico hovorí, že rež a rúbaj po Šimečkovej kotrbe. To je jasná narážka na neslávne známu pesničku Tisovho režimu a Šaňa Macha, v ktorej sa spieva rež a rúbaj do krve po židovskej, prípadne českej kotrbe. Spievali si ju gardisti nakladajúci Židov do transportov. Fico sa k tomu hlási a nevyvoláva to žiadnu búrku? On je teraz akože hrdina, mačo, svalovec? To fakt? Aj preto hovorím, že dnes je to oveľa horšie ako kedysi.

Fico preráža dno, ale Vladimír Mečiar schmatol pod krk novinára Ľuboslava Choluja a vyhrážal sa mu, že ak sa ešte raz opýta na Elektru, teda na jeho honosné bývanie, na ktoré si nemohol oficiálne zarobiť, tak mu takú j***e, že sa nespamätá. Štefana Hríba fyzicky napadli babky demokratky na mítingu HZDS na Pasienkoch. Ivan Lexa v centre Bratislavy burcoval dav, ktorý napadol Hríba aj novinárku Ľubu Lesnú. Na pohrebe Jána Duckého Mečiar fyzicky napadol novinára Vladimíra Mišauera. Poslanec SNS Víťazoslav Moric napadol novinára Františka Meliša. Fico je síce vulgárny, manipuluje a klame, ale nikoho fyzicky nenapadol.

Áno, 90. roky boli divoké, Moric dokonca kade-tade chodil s pištoľou. Míting HZDS na Pasienkoch som ako reportér Rádia Twist zažil aj ja. Kolega Karol Lovaš mi vtedy poradil, aby som si pre istotu zoškrabal logo rádia z nahrávacieho zariadenia, inak tam dostanem „preplesk“. Mám vraj tvrdiť, že si to nahrávam pre svoju babku, ktorá miluje Mečiara, ale nemôže chodiť. No a potom som bol svedkom, ako babky s francúzskymi barlami mlátili moje mladšie 18- až 19-ročné kolegyne. Jasné, že nájdeš mnoho konkrétnych príkladov z minulosti aj zo súčasnosti, ale vtedy sa proti tomu verejnosť búrila a novinárov bránila.

Navyše nemusí ísť len o fyzické násilie. Ide totiž o princíp. Vďaka Ficovi sa tu vyliala vlna obrovskej vulgárnosti. Ďalším príkladom je Ľuboš Blaha. Niekto si povie, že je špecifickým politikom, ale všetci vidíme, že je mimoriadne populárny, že dosahuje skvelé čísla na sociálnych sieťach, hoci z jeho strany ide len o permanentné urážanie a dehonestáciu na úrovni rádia, ktoré vo Rwande štvalo Hutuov proti Tutsiom, až to viedlo ku genocíde. Opakovane napádal napríklad výzor Márie Kolíkovej, že vyzerá ako dozorkyňa v Dachau a tak ďalej…

Z prezidentky robil americkú agentku a burcoval dav, aby kričal, že je k****.

Cieľavedome a dlhodobo napáda svojich oponentov, dehonestuje ich, až to dospelo do stavu, že oba tábory si tu nasadzujú psie hlavy, ľuďom praskajú nervy a vznikajú už aj ostré konflikty. Na oboch stranách. Pamätám si diskusie medzi Ivanom Miklošom a Petrom Kažimírom, keď sa sporili, ako má vyzerať správny daňový systém, vyčítali si aj korupciu a krádeže, ale nikdy tam o oponentoch nepadali slová ako vlastizradcovia a podobne. Také zlé ako dnes to fakt nikdy nebolo.

V 90. rokoch na ulici zbili Františka Mikloška, uniesli prezidentovho syna, zavraždili Róberta Remiáša. Mečiarova tajná služba sa vlámala do centrály KDH v Prešove v snahe získať zoznam jeho členov na diskreditáciu, na míting hnutia nastražila bombu, na opozičnú diskusiu podstrčila drogy a výbušniny, sledovala množstvo novinárov… Navyše vtedajšia vláda aj SIS otvorene spolupracovali s mafiou. V roku 2018 tu zavraždili novinára Jána Kuciaka a jeho priateľku Martinu Kušnírovú.

Napriek tomu si myslím, že dnes je to horšie. Nemerajme to len tým, či niekto niekomu strelí facku alebo či sa stane taká strašná tragédia ako vražda novinára a jeho partnerky. Zažil som 90. roky, keď sa zneužívala SIS, keď sa odpočúvali jej vysielačky, keď sa Eugen Korda dozvedel, že sledujú jeho deti. Boli to excesy doby, ale prišiel rok 1998 a veľká časť spoločnosti si povedala: Dosť, toto už naozaj nie.

Hoci tu teda vždy boli skupiny obyvateľstva, ktoré to nechceli vidieť, ktoré ani v 40. rokoch nevideli, ako Židov nakladajú do vagónov, v istom bode sa to vždy zlomilo. Dnes však mám pocit, že ľudia sa doslova zbláznili, že naša spoločnosť zošalela, že dnes už možno povedať fakt čokoľvek. Hocijaká hlúposť je tu vydávaná za názor, dokonca sa hlása, že všetky názory vrátane urážok a klamstiev sú rovnocenné s pravdou, že na ne má každý právo.

Čo bolo základom Pellegriniho prezidentskej kampane? Lži predkladané ako fakty plus totálny alibizmus. Tam niekde sa začína to, že nejaká pani si na konšpiračnej stránke prečíta čosi o očkovaní a nadobudne pocit, že do toho môže kecať odborníkovi, ktorý to vyštudoval, má štyri tituly a desiatky rokov praxe. To si tu fakt chceme sami pilotovať dopravné lietadlá, stavať mosty, operovať srdcia? Lebo sme si o tom prečítali na internete?

Hovorí sa, že Fico v posledných mesiacoch výrazne zhrubol, ale veď on už pred rokmi vykrikoval o špinavých protislovenských prostitútkach, nadával novinárom do idiotov, odmietal im odpovedať na otázky, a ak to aj urobil, tak urážlivým spôsobom. Koniec koncov, pamätám si, ako v Sobotných dialógoch urážal aj teba.

Arpád Soltész povedal, že Fico je dnes slobodný v tom, že môže byť autentický. Áno, Fico urážal aj mňa, konkrétne po tom, čo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ficova vláda

Robert Fico

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie