Prílišná byrokracia a neustále sa meniaca legislatíva dlhodobo predstavujú pre podnikateľov najväčšiu záťaž. Ktoré konkrétne zmeny navrhujú urobiť odborníci z praxe, aby sa na Slovensku zlepšila legislatíva pre biznis? Prinášame ich vyjadrenia.

Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska

Mnoho podnikateľov by ocenilo, keby sa nemenilo vôbec nič a do podnikateľského prostredia by sa vniesla väčšia stabilita. Zásadným posunom vpred by bolo tiež dôsledné dodržiavanie a používanie pravidiel, ktoré existujú. Tie je dôležité rešpektovať jednak pri tvorbe novej legislatívy, ako aj pri jej aplikácii v praxi. Bolo by načase konečne skoncovať s hľadaním cestičiek na obchádzanie štandardného legislatívneho procesu vždy, keď sa to hodí.

Zároveň je potrebné pri novelách dôležitých zákonov prestať ignorovať 90 percent pripomienok z praxe a dôsledne aplikovať pravidlá, podľa ktorých sa dôležité zákony majú meniť len k 1. januáru a k 1. júlu. Nová regulačná záťaž má byť spojená s odstránením dvojnásobného množstva tej existujúcej. V praxi zatiaľ tieto nástroje fungujú len na papieri a ich vplyv firmy nepociťujú. Je to najmä preto, lebo sa týkajú iba časti regulácií a zároveň za ich nedodržiavanie neexistujú účinné sankcie.

Rovnako je nevyhnutné zaviesť mechanizmy, ktoré zabránia situáciám, kedy štátne úrady nedodržiavajú zákonné lehoty a nikto za to nenesie zodpovednosť. No a v neposlednom rade je potrebné začať sa pozerať na akúkoľvek pripravovanú zmenu legislatívy optikou konkurencieschopnosti a toho, aký bude jej dôsledok na ekonomickú aktivitu.

Ladislav Vaškovič, predseda Ekonomického výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory

Na Slovensku treba razantne zmeniť spôsob účasti na príprave legislatívy EÚ. Konkrétne, spolupracovať na jej príprave s podnikateľmi už od počiatočnej fázy, keď existuje aspoň teoretická možnosť presadenia pohľadu a záujmov podnikania na Slovensku do jej znenia.

Neúspech doterajšieho prístupu je názorne možné ilustrovať na participácii slovenského podnikateľského stavu pri príprave plánu obnovy. Štandardnou odpoveďou na návrhy ním predkladané, napríklad na pragmatické zahrnutie opatrení, zvyšujúcich konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, bolo – „už sa to nedá, už to nie je možné zahrnúť“.

Je vhodné zaviesť zmenu legislatívnych postupov tak, aby aj poslanecké návrhy prechádzali štandardným pripomienkovým konaním, teda aj so zapojením reprezentantov podnikateľov v prípade, že majú vplyv na podnikateľské prostredie. Cieľom nie je obmedzovať právo poslancov predkladať vlastné návrhy, ale zvýšiť predvídateľnosť prijímania takýchto navrhovaných opatrení a aj zvýšenie ich kvality.

Ivan Gašperec, advokátska kancelária Nomus, člen Podnikateľskej aliancie Slovenska

Pomohlo by zníženie neprimeraného regulačného zaťaženia, vyššia prepojenosť a jasnosť aplikovateľných predpisov platných pre konkrétne podnikateľské odvetvia. Tiež rýchlejšia vymožiteľnosť práva, a to najmä pri drobných sporoch, majúcich priamy vplyv na každodenné fungovanie podnikateľa.

Vhodným opatrením by bolo zníženie odvodovej zaťaženosti zamestnávateľov. Snaha o zvyšovanie životnej úrovne zamestnancov prostredníctvom krokov, ako je zvyšovanie minimálnej mzdy alebo poskytovania benefitov, ktoré nehradí štát ale zamestnávateľ, vedie k neschopnosti firiem zamestnávať nových a v horšom prípade udržať si existujúcich zamestnancov. Sociálnu politiku je potrebné robiť na základe podložených ekonomických dát a ukazovateľov. 

V súvislosti s pracovným prostredím vidíme takisto priestor na úpravu a sflexibilnenie zastaralého a skostrbateného Zákonníka práce.  Privítali by sme zvýšenie digitalizácie verejnej správy na Slovensku, čo by malo pozitívny dosah nielen na financie podnikateľa, ale aj jeho vyššiu výkonnosť a efektivitu, prirodzene spojenú s pozitívnymi ekonomickými efektmi.

Marián Letovanec, riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov Slovak Business Agency

Ako vyplýva aj zo Správy o stave malého a stredného podnikania v SR za rok 2022, máme viacero návrhov na zlepšenie legislatívneho procesu. Dôraz by sa mal klásť na zapojenie podnikateľskej obce v rámci plánovaných zmien, teda zmeny treba konzultovať s dotknutými podnikateľmi, vnímať ich ako rovnocenných partnerov pri tvorbe regulácie.

Odporúčame vyhnúť sa implementácii smerníc EÚ nad ich minimálny rámec, čiže nevytvárať zbytočné rozširujúce povinnosti (tzv. neopodstatnený goldplating). Treba dôsledne dodržiavať pravidlá agendy lepšej regulácie aj v rámci zákonodarnej iniciatívy poslancov a výborov NR SR.

Firmy potrebujú pomôcť prioritne v rôznych oblastiach. Napríklad zreformovať daňovo-odvodový systém (napríklad zrušením minimálnej dane právnickej osoby), posilniť systematický legislatívny proces a znížiť byrokraciu. Dôležité bude prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce. Treba zaviesť modernú pracovnú legislatívu, vzhľadom na technologické zmeny, a podporiť tvorbu nových pracovných miest v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou.

Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu

Podporujeme zmysluplnejšie zapojenie živnostníkov do systému sociálneho zabezpečenia, s cieľom posilnenia ich sociálnej ochrany, napríklad presunom hradenia odvodov z rezervného fondu solidarity  do fondu sociálneho poistenia a otvorením úrazového poistenia aj pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).

Za zásadné považujeme zníženie daňovo-odvodového zaťaženia príjmov zamestnancov z pracovného pomeru – ako súčasť boja s nelegálnou prácou. Privítali by sme zjednotenie limitov obratu SZČO pre registráciu na daň z pridanej hodnoty, pre uplatňovanie režimu mikrodaňovníka a možnosti využívania paušálnych výdavkov.

V neposlednom rade je vhodné posilniť finančné stredné odborné školstvo v oblasti remesiel, napríklad zvýšením normatívov pre technologicky a materiálovo náročné remeslá alebo vyhradením financií na propagáciu remesiel medzi mladými ľuďmi. Tieto opatrenia by prispeli k zlepšeniu stavu s akútnym nedostatkom pracovníkov v stavebníctve a službách.

 Ďalšie dôležité správy

Esg,Environmental,Social,Governance,Policy,For,Modish,Business,To,Set
Neprehliadnite

Firmy majú problém s integráciou umelej inteligencie aj meraním zložky ESG