Ako to číta Ivan Mikloš: O potratoch, ekonómii a politike

Autor je bývalý minister financií

V spoločenskej a politickej diskusii (ale niekedy aj vo vede) dochádza pomerne často k zjednodušeniam, omylom, argumentačným faulom a chybným záverom na základe nedostatočného rozlišovania medzi koreláciou a kauzalitou. Po slovensky povedané – medzi súvislosťou a príčinnou súvislosťou. Najčastejším previnením býva vyhlásenie korelácie za kauzalitu.

Ak sa napríklad omnoho viac ľudí utopí v lete ako v zime a zároveň sa v lete zje oveľa viac zmrzliny, tak je to zjavne korelácia, ale nie kauzalita. Takže zmrzlina asi nie, ale napríklad spotreba alkoholu zo strany mladistvých v bufetoch pri jazerách a priehradách by už s počtom utopených mohla mať aj príčinnú súvislosť.

Zaujímavá diskusia na tému hľadania príčinných súvislostí v ekonomickej vede prebehla pred pár dňami na stránkach týždenníka The Economist medzi redakciou a svetovo známymi ekonómami Stevenom Levittom a Johnom Donohuem. Levitt je profesorom ekonómie na Chicagskej univerzite a Donohue profesorom na Stanfordskej škole práva. Najmä meno prvého menovaného vám môže byť povedomé, je to jeden z autorov (spolu so Stephenom Dubnerom) svetových bestsellerov pod názvom Freakonomics a SuperFreakonomics (vyšli aj v slovenčine). Vysvetľujú v nich skryté súvislosti medzi takými na prvý pohľad nepravdepodobnými vecami, ako je Ku-Klux-Klan a realitní makléri, prečo drogoví díleri bývajú často stále so svojimi matkami, či sú nebezpečnejšie zbrane alebo bazény, podľa čoho vyberajú rodičia meno dieťaťa a podobne. Svoje závery pritom podkladajú dátami.

Najväčšiu pozornosť vyvolala kapitola, v ktorej autori odhaľujú príčinnú súvislosť medzi legalizáciou práva na potrat od roku 1973 (rozhodnutie Najvyššieho súdu USA vo veci Roe vs. Wade) a prudkým znížením zločinnosti