Depresia môže mať fatálne následky. Toto sledujte u detí

Depresiu nemajú len dospeláci. Čo ju spúšťa u detí?

Spúšťače depresie u detí: Čo ich ovplyvňuje a ako sa brániť?

Karolína Trnovcová

Ako potvrdzujú odborníci z&nbsp;Fakultnej nemocnice s&nbsp;poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, na ich psychiatrickom oddelení sú okrem tínedžerov občas hospitalizované aj maloleté deti. Ako depresia u&nbsp;detí vyzerá a&nbsp;čo jej spúšťačom?

Depresia sa môže prejaviť kedykoľvek, tak u&nbsp;najmenších detí ako aj u tínedžerov. „Literatúra uvádza akýkoľvek vek, u najmenších detí ide o reakciu na separáciu od matky prejavujúcu sa útlmom motoriky, mimiky, odmietaním jedla a sociálnych kontaktov. Hospitalizované u nás na oddelení sú občas aj deti v mladšom školskom veku, častejšie však v období prepuberty až puberty,“ uvádza klinická psychologička Mgr. Beáta Bodnárová.

Nepríjemná diagnóza sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi a&nbsp;veľmi záleží na veku dieťaťa. Rodičia by mali spozornieť aj pri zmene známok v&nbsp;škole, pretože to môže byť práve stav, že sa niečo deje. „Do mladšieho školského veku sú v popredí skôr somatické prejavy ako sú bolesti brucha, hlavy, izolácia od vrstovníkov, nárast agresivity u detí. Neskôr je najvýraznejším ukazovateľom náhle zhoršenie prospechu v škole, nezáujem o mimoškolské aktivity, nesústredenosť, agresivita zameraná voči okoliu i samému sebe. Často psychológ odporučí rodičom návštevu psychiatrickej ambulancie,“ spresnila odborníčka s&nbsp;tým, že záleží na miere odolnosti dieťaťa, do akej miery zvládne vonkajšie vplyvy a traumatizujúce životné udalosti.

Depresia u detí a&nbsp;tínedžerov súvisí práve so životnými okolnosťami a&nbsp;podmienkami v&nbsp;škole. „Často ide o deti so špecifickými poruchami učenia, ale dôležité sú aj podmienky v rodine, neštandardné životné okolnosti, napr. striedavá výchova, prílišný tlak na výkon zo strany rodičov, strata blízkej osoby,“ vysvetlila psychologička a&nbsp;doplnila, že rozdiely v&nbsp;pohlaví detí nie sú.

Depresii a&nbsp;hlavne príčinám jej vzniku sa u detí a&nbsp;tínedžerov dá predchádzať. Dôležitý je záujem, komunikácia a&nbsp;kooperácia. „Ak sú rodičia ochotní spolupracovať s odborníkom, dá sa veľa zmeniť k lepšiemu, ide práve o väčšinu okolností popísaných v predchádzajúcom bode. A ešte predtým, ako tieto okolnosti nastanú, pomôže s dieťaťom veľa rozprávať, zaujímať sa o jeho svet, podporovať jeho zdravé sebavedomie,“ spresnila Beáta Bodnárová a&nbsp;tiež upriamila pozornosť na to, že sa o&nbsp;diagnóze v&nbsp;súčasnosti hovorí častejšie a častejšie sa aj lieči. „V&nbsp;minulosti prejavy depresie neboli často rozpoznané, v súčasnosti sa uvádza, že deti trpia depresiou najmenej tak často ako dospelí a aj jej prejavy sú veľmi podobné.“

Psychologička priblížila dva príbehy s rizikom samovraždy ►►►

Treba sa zamyslieť nad tým, že depresia nie je len slovný zvrat používaný na bežnej báze, ale môže mať aj fatálne následky. Tým najvýznamnejším je riziko samovraždy. „Mali sme 17-ročnú pacientku, ktorá bola u&nbsp;nás hospitalizovaná pre ťažké depresívne stavy a prejavy mentálnej anorexie. Tri roky sa liečila ambulantne u&nbsp;detského psychiatra, ale jej psychický stav sa zhoršil a&nbsp;mala samovražedné sklony. Jej zlé myšlienky sa týkali výzoru, mala strach z kontaktu s inými ľuďmi, bála sa s nimi rozprávať, že povie nejakú hlúposť,“ odhalila odborníčka.

Na oddelení pacientke nasadili farmakologickú liečbu, realizovali psychologické vyšetrenie. „Pracovalo sa s ňou formou individuálnej a skupinovej psychoterapie a realizovali sa rozhovory s rodičmi. Psychologickým vyšetrením sa zistil nadpriemerný intelekt, výrazná úzkosť a napätie z pocitov viny za ublíženie rodičom, ktorí sa kvôli nej trápili, mala obavy zo zlyhania, sebapoškodzovanie až vážne suicidálne prejavy,“ pokračovala psychologička.

Cieľom psychoterapeutickej práce bolo ovplyvniť motívy jej správania, zlepšiť rodinné vzťahy, naučiť sa v rodine otvorenejšie komunikovať. „Podarilo sa jej stav výrazne zlepšiť, darí sa jej zvládať rôzne životné situácie a&nbsp;udalosti a&nbsp;má sa veľmi dobre,“ uzavrela Beáta Bodnárová a&nbsp;uviedla aj druhý príklad, ktorý sa týkal 16-ročnej študentky.

Tá bola privezená na oddelenie po neúspešnom pokuse o&nbsp;samovraždu užitím liekov. „Posledné dva roky sa postupne u nej prehlboval smútok, sociálna izolácia, rôzne formy sebapoškodzovania, ktorými sa trestala za vlastné domnelé neúspechy. Trpela aj kvôli napätým rodinným vzťahom, odmalička vnímala, že je pre každého „druhou voľbou“. V triede bola samotárkou, ťažko nadväzovala kontakty,“ vymenovala odborníčka vážne problémy tínedžerky.

Popri farmakologickej liečbe sa s&nbsp;dievčaťom psychoterapeuticky pracovalo na zmene negatívnych myšlienok a úlohe hľadať svoje miesto vo svete, kde je každý dôležitý. „V súčasnosti sa má pacientka lepšie, našla si aj mimoškolské aktivity a&nbsp;snaží sa zapájať do diania v školskom kolektíve,“ dodala na koniec klinická psychologička.

Depresia môže mať fatálne následky. Toto sledujte u detí

Súvisiace

Výber pre vás

Depresia môže mať fatálne následky. Toto sledujte u detí

Súvisiace

Súvisiace články

Výber pre vás