Párová terapia Priateľ je zameraný na kariéru, vídame sa len cez víkendy. Dokáže toto vzťah ustáť?

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Dobrý deň, s priateľom sa nám vo vzťahu vynára stále ten istý problém. On je zameraný na kariéru, má pred tridsiatkou, je to teda pochopiteľné, ale neviem, či to ustojí náš vzťah. Máme sa radi, ale cítim, že náš vzťah potrebuje viac času a vedomej pozornosti, aby sme pochopili, či sa skutočne k sebe hodíme. Priateľ trávi v práci veľa času, často až do neskorého večera. Ja takisto pracujem, ale končím v normálnom čase. V praxi to vyzerá tak, že sa vídame len v piatok večer alebo cez víkendy. Dáva mi najavo, že ho to mrzí, ale že to nevie zmeniť, keď chce vo svojej oblasti niečo dokázať. Keď ma to už teraz trápi a opakovane to v našom vzťahu vyvoláva krízu, môžem čakať, že sa to raz zmení? Čo keď budeme mať deti a ja budem stále súťažiť s jeho kariérou o pozornosť? Ďakujem za radu.

S tvrdením, že vzťahu potrebujeme venovať čas a pozornosť, sa dá len súhlasiť. Bez toho môže vzťah ustrnúť a nevyvíjať sa. Či vzťah potrebuje vývoj alebo aj podmienky, aby sa mu dobre darilo, môže byť individuálne odlišné. Odlišné v jednotlivých vzťahoch a aj v jednotlivých životných etapách.

Takže pôsobí to veru tak, že Váš vzťah – a Váš pocit v ňom – to naozaj potrebuje. A to zrejme platí, aj keby to Váš priateľ nevnímal alebo to vnímal odlišne. V zásade sa asi nikto z nás necíti dobre, keď na neho nezostáva síl, času alebo nehy. Nehovoriac o prejavenej láske. Z uvedomenia, že na nás tomu druhému záleží, že nás ten druhý miluje, sa ešte dôležitým a milovaným necítime. Potrebuje to zažiť spôsobom, ktorému naše srdce rozumie.

Pôsobí to teda veru tak, že Váš vzťah ustrnul. Alebo možno sa ani nerozvinul. Na začiatok vzťahu často postačí emocionálne vzplanutie, túžba, náklonnosť atď. Čo môže byť úplne v poriadku, ale ak vzťah zostane v tomto „počiatočnom štádiu“, tak v ňom začneme strádať a hladovať.

Ťažko predpokladať, či sa to zmení u Vášho priateľa, ale neviem ani, či na tom záleží. To, čo teraz nie je, chýba už teraz, a je druhoradé, či to bude chýbať neskôr. Už teraz to chýba.

Kedy by sme mohli predpokladať, že Váš vzťah pre neho bude mať spontánne takú lákavú silu, že si kvôli tomu aktualizuje priority? Zrejme sa to zatiaľ neudialo. To, že svoje pracovné okolnosti nedokáže on za seba zmeniť, môže byť pravda, zároveň môže zmeniť svoj postoj k niečomu, čo je takto zle nastavené. Mimochodom, kedy nastane ten čas, keď už nebude chcieť kariérne postúpiť alebo niečo dokázať? Keď bude CEO korporátu? Vtedy nebude mať čas na vzťah preto, aby tú pozíciu nestratil.

Dá sa, samozrejme, pekne rozvíjať vzťah aj cez víkendy, vtedy však potrebujeme mať dobré nastavenie na kvalitu, nie na kvantitu. No tak či tak, pre Vás to zrejme nie sú dobré vyhliadky na vzťahové žitie v diáde manželov, ale ani v rodine.

No rozhodnutie je na Vás. Či to nejako postavíte na hranu a dáte ultimátum alebo si v sebe určíte časovú hranicu s dostatočným prejavením toho, ako sa v tom cítite, alebo budete dúfať, že sa to zmení, bude Vaše slobodné rozhodnutie. Ale v hre je Váš životný čas. Asi komodita s najvyššou hodnotou.

Prajem Vám v rozhodovaní múdrosť, zohľadňujúcu seba i vzťah, slobodu, umožňujúcu voľnosť rozhodnúť sa akokoľvek, a silu uniesť možnú stratu cenného za získanie ešte cennejšieho.

S pozdravom Zoltán Mátyus