Veľké vládne šetrenie Ficov kabinet potrebuje získať 1,4 miliardy, odvážne opatrenia však zatiaľ chýbajú

Zdá sa, že časy vládnej štedrosti, počas ktorej prišlo k zvyšovaniu dôchodkov, zavádzaniu hypotekárnej pomoci či štedrému dotovaniu cien za energie, sa skončili. Robert Fico totiž na tlačovej konferencii s ministrom financií Ladislavom Kamenickým oznámil, že „konsolidácia sa stáva nosnou témou tejto vlády“.

Vláda nemá na výber. Ako v posledných mesiacoch upozorňujú ekonómovia aj rôzne inštitúcie, verejné financie Slovenska sú v Európskej únii v najhoršom stave. Ukázala to aj posledná prognóza Európskej komisie, podľa ktorej má mať Slovensko v tomto aj v budúcom roku najväčší deficit spomedzi členských krajín.

Trhy na seba nenechali dlho čakať a zareagovali zvyšovaním rizikovej prirážky. A kým pred niekoľkými rokmi slovenské dlhopisy patrili k najmenej rizikovým, dnes sú na opačnom konci rebríčka. Predbehli sme tak aj krajiny s chronicky vysokým dlhom ako Španielsko, Taliansko či Grécko.

Ako povedal Fico, aj v snahe upokojiť trhy chce vláda každoročne konsolidovať verejné financie vo výške jedného percenta HDP. To znamená, že napríklad na budúci rok musí nájsť 1,4 miliardy eur. Tie môže získať buď z dodatočných príjmov, alebo ušetriť. Ani jedna cesta nebude bezbolestná.

Tridsaťpercentný rez

Vláda by sa podľa premiérových slov vydala radšej cestou šetrenia, no bez toho, aby sa to dotklo štedrých sociálnych opatrení. Či sa mu takto podarí získať takmer jeden a pol miliardy, je otázne.

Hneď po prezidentských voľbách začali ministri predstavovať prvé náčrty konsolidačných opatrení, ide však skôr o malé opatrenia, na výraznejšie zatiaľ neexistuje politická dohoda.

Jedným z nich je aj masívne prepúšťanie v štátnej správe. „Na úrade vlády sme podali slušný výkon, pokiaľ išlo o znižovanie stavov za pár mesiacov, ale vidím tam ešte pomerne výrazný priestor. Možno teraz vyplaším zamestnancov ústrednej štátnej správy, ale myslím si, že tridsaťpercentný rez by absolútne nebol viditeľný,“ povedal.

Medzi orgány ústrednej štátnej správy patria hlavne ministerstvá a rôzne úrady ako Úrad pre verejné obstarávanie, štatistický úrad či protimonopolný úrad. Takmer tretinové zníženie stavu zamestnancov by podľa Fica nemalo vplyv na ich fungovanie.

Ako však priznal, je to iba jeho politické presvedčenie a „rozhodnutie nepadlo“.

Novinka z dielne ministerstva práceMinimálna mzda bude rásť rýchlejšie, čoskoro dosiahne takmer tisíc eur

Kristína Votrubová

Drahšie sladené nápoje a tabak

Žiadne ďalšie významné opatrenia predstavené neboli, okrem toho, že Kamenický na tlačovej konferencii ohlásil novú spotrebnú daň a rozšírenie spotrebnej dane z tabaku. No tie štátnej kase zásadne nepomôžu.

Na Slovensko tak prichádza daň zo sladených nápojov, ktorá už funguje v mnohých iných krajinách, a to aj v susednom Poľsku a Maďarsku. Dôvodom na jej zavedenie zvyčajne býva snaha znížiť konzumáciu tohto typu nápojov s cieľom prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva. 

Štúdie totiž dokazujú, že zavedenie dane prispieva k zníženiu spotreby, ako však jedným dychom dodáva napríklad INESS, vzťah k znižovaniu obezity je už menej jasný.

Ako však priznal Kamenický, najväčším motivátorom ministerstva financií je konsolidácia. Až druhotným dôvodom je to, že Slovensko patrí ku krajinám s najväčšou mierou obezity.

Daň sa bude týkať nealkoholických nápojov s obsahom cukru, ale aj umelých sladidiel. Platiť ju bude výrobca, prípadne dovozca, no je jasné, že táto daň sa z veľkej časti prenesie do konečnej ceny pre spotrebiteľa.

Sadzby by mali dosiahnuť 15 centov za liter sladeného nápoja, pri energetických nápojoch by to malo byť 30 centov. V prípade sirupov by daň mala dosiahnuť 1,05 eura za liter a pri práškových či iných tuhých koncentrátoch 4,3 eura za kilogram.

Ďalšou predstavenou zmenou je zavedenie spotrebnej dane z tabaku a na rôzne tabakové výrobky, najmä vaporizéry. Za náplne do elektronických cigariet si fajčiari priplatia 0,2 eura za mililiter. Mnoho z náplní má 10 mililitrov, ich cena tak stúpne o dve eurá.

To sa nepáči predajcom, podľa ktorých ide o najvýraznejšie zdaňovanie náplní do e-cigariet v Európskej únii. Kamenický to však obhajuje tým, že doteraz tento typ fajčenia nepodliehal žiadnemu typu zdanenia.

Kompenzácia vyšších cien energií sa skončí

Obe tieto opatrenia však štátnej kase prinesú relatívne malý zárobok. Daň zo sladených nápojov prinesie v prvom roku asi 85 miliónov, v roku 2026 117 miliónov. Spolu s rozšírenou spotrebnou daňou z tabakových výrobkov by malo v budúcom roku do štátnej kasy pribudnúť sto miliónov eur.

Kamenický tak potrebuje zohnať ďalšiu 1,3 miliardy eur.

Zdá sa, že určitú sumu by štát mohol ušetriť ukončením plošnej pomoci s cenami energií. Momentálne sme totiž jednou z posledných krajín, ak nie jedinou, ktorá ceny ešte kompenzuje. Ministerka hospodárstva Denisa Saková už oznámila, že v budúcom roku s tým už nepočítajú.

Potvrdil to aj Kamenický. „Budeme robiť všetko pre to, aby žiadna kompenzácia nebola, ale ak by bola nutná, môžeme sa zaoberať maximálne nejakou cielenou kompenzáciou pre veľmi úzke skupiny,“ uviedol.

Z úspory na tejto položke by vláda mohla získať niekoľko sto miliónov eur, i keď veľká časť energetickej pomoci bola hradená z európskych fondov.

Ako sa darilo hospodárstvuVlani ekonomika stagnovala, tento rok jej pomôže aj rast platov

Kristína Votrubová

Zvýšenie DPH by prinieslo stovky miliónov

Ficova vláda tak nevyhnutne bude musieť prísť s ďalšími opatreniami.

Poslanci z SaS nedávno prišli s tvrdením, že vláda plánuje zdvihnúť DPH o dva až tri percentuálne body, čo by štátnej kase razom prinieslo stovky miliónov. Dvojpercentné zvýšenie by podľa simulačného modelu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Simtask prinieslo 730 miliónov.

V Európskej únii pritom patríme medzi krajiny s nižšou DPH. Všetky ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky majú vyššie sadzby ako my. Kým u nás je jej základná sadzba na úrovni 20 percent, v Česku je to 21 percent, v Poľsku 23 percent a v Maďarsku dokonca 27 percent.

Fico však na tlačovej konferencii s ministrom financií Kamenickým uviedol, že je proti navyšovaniu DPH.

Ďalšou oblasťou na ušetrenie stoviek miliónov sú dôchodky, je však málo pravdepodobné, že by sa ich vláda dotkla.

Podľa Kamenického sa pri konsolidácii budú snažiť, „aby sa ľuďom čo najmenej znižoval sociálny štandard a aby sa udržal“. 

Šetriť bez toho, aby to ľudia pocítili, je však takmer nemožné. Podľa poslednej prognózy Národnej banky Slovenska práve konsolidácia predstavuje najväčšie riziko pre ekonomiku. Ambicióznejšie ciele šetrenia by podľa jej odborníkov znížili rast HDP približne o 0,5 percentuálneho bodu.

Ako však prognóza hneď dodáva, „bolo by to zvládnuteľné a zastabilizovali by sme si výšku verejného dlhu na terajšej úrovni“. To by malo byť teraz jednou z priorít vlády – ak totiž čo najskôr neskrotí deficit, dlh začne nekontrolovateľne rásť.

A to by malo pre ekonomiku horšie následky ako dočasné skresanie hospodárskeho rastu. Ficova vláda sa však zatiaľ k reálnym riešeniam alarmujúceho stavu verejných financií neodhodlala.