Ako skončí nemocnica milosrdných bratov Veriaci spisujú petíciu proti Agelu a posielajú pohľadnice, definitívne rozhodnutie ešte nepadlo

„Hrozí nám, že prídeme o nemocnicu milosrdných bratov. Urobme spolu niečo pre jej záchranu.“ Takto sa začína výzva, ktorá na sociálnej sieti Facebook radí ľuďom, aby písali pohľadnice generálnemu predstavenému Hospitálskej rehole svätého Jána z Boha do Ríma.

Výzva obsahuje aj text v rôznych jazykoch, ktorý možno na pohľadnicu napísať, a adresu, kam ju poslať. Organizátori píšu, že veria, že takto dokážu prispieť k zachovaniu zariadenia ako katolíckej nemocnice.

Okrem pohľadníc sa ľudia podpisujú aj pod petíciu iniciatívy CitizenGo Zachráňte UNsP Milosrdní bratia, ktorá má už takmer 9000 signatárov. Je to viac ako v prípade petície proti zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry.

„Ako Cirkev na Slovensku si uvedomujeme vlastný diel zodpovednosti za UNsP Milosrdní bratia a pevne veríme, že sa spoločným úsilím podarí nájsť alternatívne riešenie akýkoľvek problémov, ktoré viedli k rozhodnutiu odovzdať vedenie nemocnice spoločnosti AGEL,“ píše sa v petícii.

Realita je totiž taká, že nemocnica milosrdných bratov v centre Bratislavy je jedno z posledných cirkevných zdravotníckych zariadení všeobecného typu, ktoré na Slovensku funguje. Pred niekoľkými týždňami však vedenie rehole zamestnancom v liste oznámilo, že rokuje so spoločnosťou Agel o prevzatí jej vedenia.

Rozhovory sú podľa listu v počiatočnej fáze a nedá sa odhadnúť, kedy sa obe strany dohodnú. Spolupráca by však mala predbežne trvať tri roky.

„Naše úsilie smeruje k tomu, aby bol v nemocnici zabezpečený prechod do istej budúcnosti s cieľom zachovať rozsah poskytovaných služieb a s nimi súvisiacich pracovných miest,“ informuje list podpísaný provinciálom bratom Sajim Mullankuzhym.

Z vyjadrení spoločnosti Agel však vyplýva, že chce nemocnicu skôr kúpiť než len prevádzkovať.

Obavy o katolícky profil nemocnice pokladá Agel za špekuláciu

Hneď po zverejnení tejto informácie vznikli obavy o budúcnosť hodnotového smerovania nemocnice. Spoločnosť Agel napríklad na svojej sociálnej sieti pred časom promovala knihu s názvom Reprodukčné a sexuálne práva, čo naznačuje iný hodnotový svet možného nového prevádzkovateľa. Viaceré z nemocníc Agelu robia aj umelé potraty na požiadanie.

Organizátori petície proti prevzatiu nemocnice milosrdných bratov Agelom nazývajú v sprievodnom texte súkromnú sieť „politicky kontroverzným subjektom“ a rakúskej reholi argumentujú práve faktom, že vo svojich zariadeniach podporuje vykonávanie umelých potratov.

„To všetko je v rozpore s katolíckym učením o ochrane života už od počatia a so sociálnou náukou Katolíckej cirkvi,“ adresujú signatári petície rakúskej reholi, ktorá ja vlastníkom nemocnice.

Hovorkyňa siete Agelu Eva Peterová sa pre Postoj ohradila voči tvrdeniam o „konfliktnom nastavení“ zdravotníckych zariadení siete, ako aj proti špekuláciám o strate duchovného rozmeru nemocnice milosrdných bratov po prevzatí.

„Vstupom Agelu UNsP Milosrdní bratia rozhodne nestratí duchovný rozmer a už vôbec nie svoje medicínske kvality,“ uviedla. Podobné tvrdenia už predtým označila za zavádzajúce informácie či účelovú manipuláciu s verejnou mienkou cez lži s cieľom ovplyvniť priebeh rokovaní. Napriek tomu, že viaceré nemocnice Agelu robia potraty, hovorkyňa tvrdí, že ich sieť kladie dôraz na „empatický, individuálny, ľudský a kresťanský prístup“.

Nemocnica milosrdných bratov je prvou cirkevnou nemocnicou na Slovensku a rehoľa sa katolíckeho ducha snaží pretaviť aj do ponúkanej zdravotnej starostlivosti. Nie je to len tým, že v nemocnici pracujú viaceré rehoľné sestry. Zdravotníci nemajú problém uplatniť si ani výhradu vo svedomí.

Agel tvrdí, že bude naďalej podporovať a rozvíjať spoluprácu s „duchovnými osobami“ v nemocnici, ktorých prítomnosť vidí ako veľký prínos pri poskytovaní komplexnej starostlivosti.

Nikdy nedovolíme, aby nemocnica išla proti Bohu, tvrdia milosrdní 

Zástupca rakúskej provincie rehole svätého Jána z Boha, pod ktorú patrí aj slovenská odnož rádu, na margo danej témy pre Postoj hovorí, že rokovania ešte nie sú definitívne ukončené.

„Áno, je pravda, že naša nemocnica je v procese reorganizácie. V súčasnosti rokujeme s možnými budúcimi partnermi o spolupráci. Môžem vás však ubezpečiť, že v tejto chvíli nepadlo žiadne konečné rozhodnutie,“ odpovedal pre Postoj sekretár provinciála milosrdných bratov Dominik Hartig.

K výhradám voči ideologickému nastaveniu súkromného poskytovateľa či garanciám na zachovanie katolíckeho rázu nemocnice sa však nevyjadril.

Slovenskí zástupcovia rehole odmietajú s médiami na túto tému komunikovať. Hoci rozhovor s denníkom Postoj najskôr prisľúbili, nakoniec názor zmenili a vyjadriť sa nateraz odmietli.

Agel však nepriamo potvrdil, že dôvodom prebratia nemocnice je jej súčasná finančná situácia, ktorá sa v posledných rokoch výrazne zhoršila.

„Vďaka veľkosti siete Agel a jej holdingovému riadeniu by bola aj UNsP Milosrdní bratia riadená s väčšou ekonomickou efektivitou,“ povedala pre SME Peterová.

Foto: Stanislav Beňačka

Kým medzi rokmi 2018 až 2020 dosiahla nemocnica podľa údajov Finstatu iba miernu stratu a v roku 2021 dokonca zisk takmer 150-tisíc eur, v roku 2022 sa prepadla do straty takmer 680-tisíc. Vlani sa finančnú situáciu nemocnici podarilo zlepšiť a strata bola znížená na necelých 138-tisíc eur. 

Otázke predaja nemocnice sa venoval jeden z bratov rehole aj počas homílie na bohoslužbe po medializácii jej prevzatia Agelom.

Uviedol, že „rehoľa milosrdných bratov si dobre rozmyslela, s kým chce rokovať“. Dodal zároveň, že rehoľa „nikdy nedovolí, aby sa tu robili nejaké zlé veci, aby sa tu išlo proti Bohu, proti kresťanskej morálke“.

Urobíme všetko pre to, aby nemocnica ostala katolícka, vraví biskup Lach

V nemocnici rádu milosrdných bratov vznikla v roku 2004 aj prvá pro-life gynekologická poradňa s podporou slovenských biskupov. Na nemocnici pred tromi rokmi odhalili organizátori Národného pochodu za život aj tabuľu nenarodeným deťom.

Pomocný biskup bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Milan Lach, ktorý je v Konferencii biskupov Slovenska zodpovedný za zdravotníctvo, pripomína, že KBS nie je vlastníkom ani zriaďovateľom nemocnice milosrdných bratov, ide o samostatný právny subjekt danej rehole, preto majú aj biskupi v súčasnej situácii len obmedzené možnosti.

O pripravovanom manažérskom prevzatí nemocnice spoločnosťou Agel nemala KBS podľa Lacha vopred žiadnu vedomosť.

„Samozrejme, o situáciu sa zaujímame, sledujeme to a budeme robiť všetko pre to, aby sa fakticky jediná všeobecná katolícka nemocnica, ktorá na Slovensku je, zachovala so svojím hodnotovým nastavením,“ hovorí Lach, ktorý je predsedom rady KBS pre zdravotníctvo.

Biskup Milan Lach. Foto: Postoj/Adam Rábara

Tvrdí, že rade na nemocnici záleží, no rovnako dodáva, že ďalší vývoj okolo nemocnice nie je celkom v ich dosahu.

„Môžeme si niečo priať, povzbudzovať ich k niečomu, ale loptička teraz nie je na našej strane,“ dopĺňa biskup Lach s tým, že sa „nevyzlieka zo zodpovednosti“ a rada KBS pre zdravotníctvo podľa neho robí také kroky, aké v danej situácii môže.

Ako predsedovi subkomisie KBS pre bioetiku mu rovnako záleží na tom, aby si nemocnica rádu milosrdných bratov zachovala naďalej tvár katolíckej nemocnice „so všetkým, čo podľa učenia katolíckej cirkvi k tomu patrí“. To, že nemocnicu chce prebrať práve spoločnosť Agel, ktorá umožňuje robiť umelé potraty vo viacerých zo siete svojich nemocníc, však priamo nekomentoval.

Biskup Milan LachNeviem, aké znamenie ešte potrebujeme vidieť, keď nestačí bolesť a smrť

Pavol Rábara

Čo majú v tejto situácii robiť nespokojní veriaci? „Iste, treba sa za to modliť, aj keď len to nestačí. Ak sú rozhorčení a záleží im na tom, aby o katolícku nemocnicu neprišli, môžu to dať nenásilne a slušne najavo formami, ktoré majú k dispozícii,“ hovorí.

Môže cirkev pomôcť nemocnici?

Vladyka Milan na margo budúcnosti zdravotníckych zariadení v rukách cirkví na Slovensku hovorí, že jedna vec je dané organizácie podporovať z pohľadu cirkevnej autority a druhá starať sa o ich prevádzkovanie a financovanie.

„Kto vidí viac do problematiky slovenského zdravotníctva, vie, že to nie je vôbec také jednoduché,“ hovorí.

V normálne fungujúcom zdravotníckom systéme si vie existenciu i prosperitu takýchto zariadení aj na Slovensku predstaviť. 

„Ako ukazujú výborné hodnotenia nemocnice rádu milosrdných bratov v rebríčkoch spokojnosti pacientov, práve o zariadenia, ktorých fungovanie je založené na princípoch kresťanskej morálky, je a bude zo strany pacientov, občanov veľký záujem,“ myslí si. Veriaci by však nemali očakávať, že KBS v reakcii na zlú ekonomickú situáciu nemocnice usporiada zbierku na vyrovnanie jej dlhov.

Pápež František pritom v októbri 2021 založil fond na podporu cirkevného zdravotníctva s názvom Nadácia pre katolícku zdravotnú starostlivosť. Jej cieľom je ponúkať ekonomickú podporu cirkevným zdravotníckym zariadeniam, aby si zachovali charizmu svojich zakladateľov a dobročinný cieľ podľa požiadaviek sociálnej náuky cirkvi.

Motívom pápežovho rozhodnutia je určitá kríza, ktorá postihla viaceré zdravotnícke zariadenia prevádzkované rehoľnými rádmi, ktoré ich často nedokážu ďalej udržiavať a ponúkajú ich na predaj.

Podľa biskupa Lacha sa však podobná pomoc nevzťahuje na nemocnice vo vyspelých krajinách Európy, teda ani na bratislavskú nemocnicu milosrdných bratov. Očakáva sa totiž, že za normálnych, nediskriminačných podmienok budú tieto zariadenia schopné odborne aj ekonomicky prosperovať.  

Krajčí aj Stachura majú z prevzatia Agelom obavy

Čo hovoria na plánované prevzatie cirkevnej nemocnice súkromníkom kresťanskí politici?

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí z Matovičovho hnutia Slovensko sa obáva, či prevzatie nemocnice skupinou Agel bude v prospech pacientov.

„Je to škoda. Vždy som si uvedomoval, že je veľmi dobré, že nemocnicu Milosrdní bratia má v správe katolícka cirkev. Pred pár rokmi to bolo vzorové zariadenie,“ vraví Krajčí a spomína na to, že roky bola nemocnica „ekonomicky zdravá“ a bola tiež dôkazom, že pokiaľ má nemocnica dobrý manažment, dá sa spravovať aj bez toho, aby jej vznikali dlhy.

„Aj na základe tohto príkladu by som si skôr želal, aby cirkevné organizácie spravovali viac zdravotníckej equity na Slovensku,“ hovorí. Posledné dva roky je však nemocnica v strate, hoci sa jej ju darí znižovať.

Manažovanie Agelom podľa Krajčího nie je zárukou zlepšenia hospodárskej situácie nemocnice ani zlepšenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Keď si v minulosti zobral Agel novú nemocnicu do svojho portfólia, neraz to pre pacientov neznamenalo nič,“ tvrdí poslanec Krajčí s tým, že vieme len málo o tom, za akých podmienok Agel nemocnicu prevezme.

Zároveň sa pýta, čo zo straty danej nemocnice bude mať katolícka cirkev.

„Stratí nemocnicu, ktorú viedla veľmi dobre, a myslím si, že aj pacienti boli veľmi spokojní,“ hodnotí exminister a pochybuje, či bude z podobnej akvizície vo výsledku profitovať aj pacient. 

Poslanci Peter Stachura a Marek Krajčí. Foto: Postoj

Aj poslanec a zdravotnícky expert KDH Peter Stachura pokladá nemocnicu Milosrdní bratia v Bratislave za „jedinečný koncept“ nemocnice na Slovensku.

„Historicky je zdravotno-sociálna starostlivosť úzko spätá s cirkevnými inštitúciami, pretože pomoc trpiacim, sprevádzanie umierajúcich, starostlivosť o ťažko postihnutých patria k prejavom kresťanskej lásky k blížnemu,“ hovorí Stachura, ktorého by tiež mrzelo, keby Slovensko o jedinú nemocnicu takéhoto charakteru prišlo.

„Na profit orientované firmy, ktorou skupina Agel nepochybne je, môžu tento charakter nemocnice úplne zmeniť,“ dodáva politik KDH, ktorý v minulosti s Agelom spolupracoval na projekte „bezbolestnej nemocnice“.

Agel podobné tvrdenia odmieta. Hovorkyňa Peterová tvrdí, že po prevzatí nemocnice plánujú „významné“ investície zamerané na zvyšovanie kvality a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, a to „s garanciou zachovania jedinečnosti zariadenia vyplývajúcej z duchovného rázu nemocnice a zásad personálu“. Dokonca chcú vraj rozsah ponúkanej starostlivosti rozšíriť so zachovaním lôžkovej aj ambulantnej časti.

Agel sa doťahuje na Pentu, jedno cirkevné zariadenie už prevzal

Spoločnosť Agel, ktorá patrí českému miliardárovi slovenského pôvodu Tomášovi Chrenekovi, na Slovensku prevádzkuje 14 nemocníc, v Bratislave má však iba jednu kliniku zameranú na ochorenia pohybového ústrojenstva.

Ak by prevzala aj nemocnicu milosrdných bratov, neposilnila by len svoje postavenie v hlavnom meste, kde v súkromnom zdravotnom sektore dominuje Penta, ale celoslovensky by sa vyrovnala aj jej sieti nemocníc Svet zdravia.

Agel len pred rokom prevzal viaceré nemocnice zo Sveta zdravia na strednom Slovensku vrátane nemocnice v Žiari nad Hronom a Banskej Štiavnici. Agel to v tom čase opisoval ako historicky jednu z najväčších transakcií v zdravotníctve.

V rámci transakcie, ktorej výšku spoločnosti nezverejnili, získal Agel aj Mammacentrum svätej Agáty v Banskej Bystrici, ktoré sa špecializuje na liečbu nádorových ochorení prsníka. 

Pri jeho výstavbe sa angažovala aj Banskobystrická diecéza. Tá však musela centrum dotovať stovkami tisíc eur.

Nakoniec ho v decembri 2010 predala Pente za 1,5 milióna eur, pričom Banskobystrická diecéza len do výstavby a vybavenia investovala podľa agentúry SITA zhruba 8,6 milióna eur. Vybavenie centra stálo ďalších zhruba 1,5 milióna eur.

Po 13 rokoch prešlo zariadenie pod Agel.

Lengvarského obnova nemocníc z plánu obnovyNezrovnalosti, svojvôľa, konflikt záujmov. Európska prokuratúra má čo vyšetrovať

Lukáš KekelákKristína Votrubová

Agel bol mimoriadne úspešný aj vo výzve na modernizáciu nemocníc z plánu obnovy, ktorú od minulého roka prešetruje Európska prokuratúra. Nemocniciam Agelu priklepli väčšinu peňazí. Chrenekova sieť je zároveň najväčším poskytovateľom dopravnej zdravotnej služby.

Cirkevné nemocnice nie sú všade na ústupe

Ešte aj dnes množstvo zariadení nesie mená svätých, v Bratislave je to Nemocnica svätého Michala (pod ministerstvom vnútra), rovnomenná nemocnica je aj v Košiciach, v Bardejove zas Nemocnica svätého Jakuba či v Galante Nemocnica svätého Lukáša finančnej skupiny Penta. Nejde však o cirkevné zariadenia.

Prechod nemocnice milosrdných bratov pod súkromnú sieť bude tak znamenať veľké oslabenie pôsobenia cirkvi v slovenskom zdravotníctve. V tomto sektore bola kedysi jedným z hlavných hráčov, keďže mnohé rehole majú ošetrovanie núdznych zakotvené aj vo svojom poslaní.

Ak sa však pozrieme na to, akým zdravotníckym činnostiam sa venujú slovenské rehole, veľa toho nenájdeme.

Zo zoznamu 24 projektov Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku je zrejmé, že v súčasnosti sa sústreďujú skôr na sociálnu činnosť, akou je prevádzka sociálnych domov či hospicov. Pôsobenie rehoľníkov v zdravotníctve išlo do úzadia.

Výnimkou je okrem Milosrdných bratov ešte Onkologický ústav svätej Alžbety v Bratislave patriaci Reholi sv. Alžbety, ktorému sa dlhodobo darí veľmi dobre. Jeho zisk vlani dosiahol viac ako dva milióny eur. V rakúskom Linzi napríklad dve nemocnice patriace týmto dvom reholiam úzko spolupracujú.

Cirkevné nemocnice sú vo svete neraz zárukou kvality a poskytujú špičkovú zdravotnú starostlivosť na svetovej úrovni. Detská nemocnica Bambino Gesù v Ríme (svätého Jezuliatka, pozn. red.), ktorá spadá pod Svätú stolicu, je napríklad najväčšou v Európe.

V niektorých častiach katolícka cirkev portfólio svojich nemocníc dokonca rozširuje. Deje sa tak napríklad v Juhovýchodnej Ázii, najmä v Južnej Kórei, na Taiwane, v Singapure či Japonsku, ale aj v Spojených štátoch amerických a Kanade. V Amerike sú dané nemocnice vnímané aj ako priestor odolný voči progresívnej ideológii v zdravotníctve.  

Samotná Hospitálska rehoľa svätého Jána z Boha naďalej prevádzkuje sieť približne 20 nemocníc v Austrálii i na Novom Zélande.

V pôvodnom článku sme nesprávne uviedli údaj o finančných výsledkoch UNsP Milosrdní bratia. Stratu za rok 2022 sme chybne označili za výsledok z roku 2023. Nemocnici aj čitateľom sa za túto neúmyselnú chybu ospravedlňujeme.