Európska pôrodnosť Plodnejší je západ a sever. Na východe a juhu obyvateľstva ubúda

Rekordne nízka pôrodnosť, ktorú Slovensko zaznamenalo uplynulý rok, nie je špecificky slovenským problémom a naša krajina nie je v európskom porovnaní ani výnimočná, ani najhoršia.

Menej žien, menej detíPôrodnosť sa na Slovensku prudko prepadla, môže za to inflácia a vojna, no aj demografia

Kristína Votrubová

Trend znižovania pôrodnosti trápi celú Európu a až na pár výnimiek žiadna európska krajina nedosahuje reprodukčné minimum, teda priemer viac než dve deti na jednu ženu. To zjednodušene znamená, že každá žena by mala mať minimálne dve deti a veľká časť aspoň tri deti.

Dokazujú to dáta, ktoré za európske krajiny zhromaždila nemecká spoločnosť Statista, ktorá sa zameriava nielen na demografické, ale aj biznisové štatistiky.

Ak sa pozrieme na priemer za rok 2023, nad hranicu reprodukčného minima sa dostali len dva miništáty – Faerské ostrovy a Monaco. Už samotná veľkosť ich populácie však významnosť tohto údaja skresľuje. Miništáty (Malta, San Marino a Andora) sú aj na opačnom konci rebríčka s najnižším priemerom detí na ženu.

Zdroj: Statista

Priemer celej Európy je 1,5 dieťaťa. Slovensko s priemerom 1,57 je tak mierne nad celoeurópskym číslom.

Pod reprodukčné minimum klesli aj krajiny, ktoré si v Európe aj napriek demografickým trendom posledných desaťročí udržiavali pomerne vysokú pôrodnosť – Francúzsko a Írsko. To by sa na jednej strane dalo pripísať kultúrnemu katolicizmu týchto krajín – Francúzsko si napriek vysokému podielu moslimskej imigrácie udržiavalo vysokú pôrodnosť medzi rodenými Francúzmi.

Kultúrny katolicizmus však nemožno použiť paušálne, keďže na opačnom konci tabuľky spomedzi veľkých krajín sú katolícke krajiny Taliansko a Španielsko.

Všeobecný trend poklesu pôrodnosti dokazuje aj vývoj ročného prírastku obyvateľov v Európe.

Zdroj: Statista

Od roku 1950 vidíme niekoľko prudkých poklesov prírastku obyvateľstva. V 60. rokoch z úrovne 1,01 percenta na 0,54 percenta v roku 1970. Miernejší prepad vidíme medzi rokmi 1971 (0,66 percenta) a rokom 1985 (0,38 percenta).

V tomto období zároveň badať dočasné zastavenie znižovania prírastku v rokoch 1979 a 1980. Tieto roky patria na Slovensku k rekordným z hľadiska pôrodnosti, keď sa u nás narodilo okolo 100-tisíc detí ročne, teda približne dvojnásobok oproti roku 2023.

No a tretí, opäť prudký pokles je medzi rokmi 1987 (0,43 percenta) až po rok 1998, keď bol po prvýkrát v sledovanom období zaznamenaný celkový úbytok (-0,05 percenta).

To súvisí jednak s tým, že stredná a východná Európa po páde totalitných komunistických režimov prechádzala politickou a ekonomickou transformáciou spojenou s nárastom miery neistoty a tým aj so znížením ochoty mať deti. Druhým faktorom tohto prepadu je občianska vojna v bývalej Juhoslávii.

Od roku 1950 vidíme niekoľko prudkých poklesov prírastku obyvateľstva v Európe, až sme sa na konci storočia dostali do stavu, že celkový počet obyvateľov klesol.

Od roku 2001 ročný prírastok opäť stúpal až do roku 2007. V ďalších rokoch opäť mierne klesol, čo možno pripísať ekonomickej kríze, ktorá na Európu doľahla na prelome rokov 2008 a 2009. Ďalej prírastok stagnoval až do roku 2019.

Od roku 2020, keď sa v pôrodnosti začali prejavovať následky pandémie covidu-19 a s tým súvisiacich obmedzení spoločenského aj ekonomického života, sa Európa opäť dostala do pásma úbytku obyvateľstva. Zatiaľ najhorším rokom bol rok 2022, keď sa pokles dostal až na úroveň 0,25 percenta.

No pokles pôrodnosti a klesanie prírastku obyvateľstva na začiatku 20. rokov možno pripísať aj dedičstvu minulosti. Keďže sme sledovali niekoľko vĺn poklesu, v čase, keď sa generácie populačne slabších ročníkov dostávali do plodného veku, pôrodnosť a prírastok obyvateľstva prirodzene ďalej klesali. V súčasnosti tak sledujeme následky menšieho počtu narodených detí v 90. rokoch, ktoré sú momentálne v ideálnom plodnom veku.

V kratšom časovom období od roku 2009 do roku 2022 vidíme aj pokles počtu narodených detí v absolútnych číslach v Európskej únii.

Zdroj: Statista

V roku 2022 prvýkrát klesol počet detí narodených v európskych krajinách pod 4 milióny, hoci už dlhšie nad touto hranicou stagnoval.

Ak si prírastok obyvateľstva za rok 2023 rozmeníme na jednotlivé krajiny, vidíme medzi nimi značné rozdiely.

Zdroj: Statista

V EÚ je plodnejší západ a sever ako východ a juh

Európsky priemer vykazuje pokles. Na ňom sa však podieľajú najmä krajiny východnej a južnej Európy, kým západná a severná Európa stále vykazuje prírastky, hoci mierne.

Veľavravný je aj rebríček samotných krajín. Suverénne najviac obyvateľov ubudlo Moldavsku. Po ňom nasleduje Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Zo západoeurópskych krajín má úbytok len Nemecko.

Naopak, Česko na rozdiel od svojich partnerov z V4 zaznamenalo mierny prírastok. Anomáliou v tomto rebríčku je Ukrajina, ktorá napriek vojne zaznamenala v roku 2023 celkový prírastok obyvateľstva na úrovni 3,68 percenta.

Pokiaľ ide o údaje z krajín Európskej únie, ktoré zhromažďuje Eurostat, môžeme vidieť, že v roku 2022 sa v krajinách, ktoré dnes Úniu tvoria, narodilo takmer dvakrát menej detí ako v roku 1960.

Zdroj: Eurostat

Nasledujúca štatistika ukazuje, ako sa zvyšuje priemerný vek rodičiek a priemerný vek žien v čase, keď majú svoje prvé dieťa.

Zdroj: Eurostat

To zároveň znamená, že na dosiahnutie minimálnej reprodukčnej hodnoty, teda nad dve deti na jednu ženu, už mnohým z nich nezostáva dostatok času v plnom reprodukčnom zdraví, keďže so zvyšujúcim sa vekom klesá pravdepodobnosť úspešného počatia a donosenia dieťaťa. To takisto znižuje celkovú reprodukčnú schopnosť spoločnosti.

No a napokon vidíme, ako v priebehu času (od roku 2001) klesá počet žien, ktoré majú dieťa či deti v mladom veku krátko po dvadsiatke, a naopak, stúpa počet tých, ktoré materstvo odkladajú až ďaleko po tridsiatke.

Epidémia neplodnostiTýka sa každého šiesteho dospelého. Je za tým najmä odklad rodičovstva na neskôr

Alena Potocká

Ak si spojíme fakt, že mladých žien dvadsiatničiek je dnes menej vzhľadom na nízku pôrodnosť v 90. rokoch 20. storočia, s tým, že s vyšším vekom klesá aj plodnosť, dostaneme sa k nelichotivým číslam, ktoré dnes vidíme v populačných štatistikách v Európe.

Zdroj: Eurostat

Zaujímavosťou je aj fakt, že takmer polovica detí narodených v EÚ v roku 2022 sa narodila prvorodičkám, celkovo 46,3 percenta. Druhorodené deti tvorili čosi viac ako tretinu (35 percent). A len 12,5 percenta boli tretie deti. Štvrté či ďalšie v poradí predstavovali iba 6,1 percenta narodených detí v roku 2022. 

V rámci členských štátov EÚ najvyšší podiel na celkovom počte živonarodených štvrtých alebo ďalších detí zaznamenalo Fínsko (9,8 percenta), nasledovalo Slovensko (8,7 percenta) a Írsko (8,5 percenta).