Od Masaryka po Čaputovú Na známkach sa vystriedalo už pätnásť slovenských prezidentov

Zobrazovanie hlavy štátu na známkach je vo svete skôr monarchistická tradícia – podobne ako znázorňovanie panovníka na minciach či bankovkách. Prezidenti sa, samozrejme, na známkach zobrazujú v rôznych krajinách sveta, no spravidla až po tom, čo odídu z úradu, respektíve až po ich úmrtí.

Slovensko je jednou z mála krajín s tradíciou vydávania známok s úradujúcim prezidentom. Táto tradícia siaha do prvej Československej republiky s prezidentom Masarykom, ktorý vyšiel na desiatkach druhov známok. No už tieto známky nadviazali na tradíciu započatú v roku 1858, keď sa na rakúskych známkach objavil cisár František Jozef I. a po jeho smrti aj jeho nasledovník Karol I.

V tradícii prezidentských známok sa pokračovalo aj počas vojny – hoci ako uvedieme neskôr, s malou výnimkou – i počas vlády komunistickej strany. Po rozdelení Československa sa na Slovensku tradícia zachovala a naposledy vyšla prezidentská známka so Zuzanou Čaputovou v roku 2019, teda 99 rokov od prvej známky s jej predchodcom Tomášom Garriguom Masarykom.

Tomáš Garrigue Masaryk

Výber známok s prezidentom Masarykom. Foto: infofila.cz a filaso.cz

Prvá známka s portrétom československého prezidenta bola vydaná 7. marca 1920, keď Tomáš Garrigue Masaryk oslávil sedemdesiate narodeniny. Práve tomuto jubileu boli známky venované a vyšli pôvodne v dvoch farebných variantoch a nominálnych hodnotách 500 a 1000 halierov, teda päť a desať korún, čo boli veľmi vysoké nominálne hodnoty, keďže zaslanie pohľadnice v tom čase stálo pätnásť halierov.

Autorom grafického návrhu bol český maliar Max Švabinský, ktorý navrhol niekoľko ďalších známok s Masarykom. Ďalšie, na ktorých sa objavil, vyšli pri príležitosti piateho výročia republiky v roku 1923 a potom opäť k narodeninám prezidenta, tentoraz sedemdesiatym piatym v roku 1925.

V tomto roku boli zároveň vydané stovky miliónov štandardných výplatných známok s portrétom prezidenta v rôznych farbách a nominálnych hodnotách až po päť korún. Známky s Masarykom sa stali pri poštovej korešpondencii úplne bežnými.

Masaryk sa naďalej objavoval aj na výročných známkach pri príležitosti svojich narodenín (osemdesiatych i osemdesiatych piatych) a napokon, keď prezident zakladateľ v roku 1937 zomrel, vyšli aj dve smútočné čierne.

Po Masarykovej smrti sa jeho portrét na známkach objavoval naďalej, napríklad na známkach s nápisom Měj úctu k duši dítěte, kde je zobrazený, držiac dieťa v náručí, pričom tieto známky sa predávali s príplatkom v prospech detí.

Naposledy pred vojnou sa Masaryk na známke objavil v apríli 1939, teda už za Protektorátu Čechy a Morava, hoci s nápisom Česko-Slovensko.

Známky s Masarykom vychádzali aj v krátkom povojnovom období ešte pred komunistickým prevratom a potom až v roku 1990. Odvtedy u nás známka s podobizňou prezidenta zakladateľa a po otcovi Slováka nevyšla.

Edvard Beneš

Výber známok s prezidentom Benešom. Foto: infofila.cz a filaso.cz

Druhý československý prezident Edvard Beneš bol do funkcie zvolený koncom roku 1935, na známke sa však objavil až v ďalšom roku, a to na zelenej päťdesiathalierovej známke s portrétom spredu. V nasledujúcom roku sa objavila ďalšia takmer totožná, iba s portrétom z profilu.

Počas vojny sa Beneš na známkach, pochopiteľne, neobjavoval, no vrátil sa na ne v roku 1945, keď bol potvrdený vo funkcii prezidenta a pôsobil v nej do júna 1948. Pár mesiacov nato, v septembri toho roku, Beneš zomrel, načo bola vydaná aj smútočná známka (na fotografii vpravo dole).

Emil Hácha

Známky s prezidentom Háchom. Foto: ceskaposta.cz

Hoci bol známejší ako štátny prezident Protektorátu Čechy a Morava, Emil Hácha bol krátko aj prezidentom druhej Česko-Slovenskej republiky, teda v období medzi Mníchovskou dohodou a vznikom Slovenského štátu a Protektorátu.

Emil Hácha bol tak tri a pol mesiaca – od konca novembra 1938 do polovice marca 1939 – prezidentom aj Slovákov. Na známke sa však za svojho života nikdy neobjavil, a to ani počas Protektorátu.

Zberatelia, ktorým Hácha na známke chýbal, si museli počkať až do roku 2018, keď jeho podobizeň vyšla na českej známke pri príležitosti osemdesiateho výročia jeho zvolenia za prezidenta.

Nešlo však o oficiálne vydanie Českej pošty, lež o takzvanú vlastnú známku, teda komerčnú službu, ktorú Česká pošta ponúka napríklad pre firmy, ktoré si chcú vydať známky s logom, či aj pre záujmové skupiny obyvateľov, ktoré chcú napríklad vzdať hold nejakej osobnosti.

Konkrétne túto vydala Česká pošta v spolupráci v mestom Trhové Sviny, kde sa Hácha narodil. Pre veľký záujem bola v roku 2019 vydaná ďalšia vlastná známka s jeho podobizňou.

Aj keď vydanie známky s Emilom Háchom vyvolalo isté diskusie, historici sa v zásade zhodli na tom, že novodobé zobrazenie tohto prezidenta na známke nie je problematické.

Jozef Tiso

Výber známok s prezidentom Tisom. Foto: colnect.com

Počas existencie Slovenského štátu boli vydané známky s prezidentom Tisom najprv v roku 1939 v troch farebných variantoch a nominálnych hodnotách, pričom jedna z nich bola predávaná s príplatkom 2,50 koruny v prospech detí.

Následne boli ešte v poslednom roku Slovenského štátu vydané známky s podobizňou prezidenta, a to v šiestich farebných variantoch a nominálnych hodnotách od jednej koruny až po desať korún. Boli to jediné známky Slovenského štátu vydané v roku 1945.

Komunistickí prezidenti

Výber známok s prezidentmi Gottwaldom, Zápotockým, Novotným, Svobodom a Husákom. Foto: filaso.cz

S tradíciou vyobrazovania prezidenta na známkach sa pokračovalo aj počas obdobia komunizmu, teda od roku 1948 do 1989, keď sa v prezidentskom úrade vystriedali piati pohlavári. Postupne sa tak na známkach objavili Klement Gottwald, Antonín Zápotocký, Antonín Novotný, Ludvík Svoboda a Gustáv Husák.

Prezident Gottwald sa v roku 1950 objavil na známke pri príležitosti 30. výročia vzniku Komunistickej strany Československa v dvojportréte s Josifom Stalinom či o rok neskôr v sérii Deň Československej armády v uniforme. K jeho úmrtiu v roku 1953 bola vydaná smútočná známka.

Jeho nasledovník Antonín Zápotocký bol zobrazený na známkach po svojom zvolení za prezidenta v dvoch rôznych grafických spracovaniach. V roku 1954 boli vydané známky pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín a v roku 1957, keď zomrel, vyšli smútočné známky. Pri príležitosti stého výročia svojho narodenia v roku 1984 dostal Zápotocký pamätnú známku.

Ďalším prezidentom bol Antonín Novotný, ktorý bol znázornený na známkach od roku 1958. Iné jeho vyobrazenie bolo vydané rok pred jeho koncom vo funkcii, teda v roku 1967, pričom je zaujímavé, že tieto známky vyšli v dvakrát väčšom formáte, než bolo bežné.

Prezident Ludvík Svoboda, ktorý nastúpil po Novotnom, sa na známkach objavil v jednom vyobrazení, zato však v roku 1975 – po svojom odchode z funkcie – dostal pamätný hárček v hodnote 10 korún pri príležitosti osemdesiatych narodenín.

Tento hárček vyvolal medzi filatelistami pozornosť nielen preto, že v danej dobe bolo takéto vydanie vzácne, ale aj pretože sa vedelo, že pôvodne mal byť vydaný aj s prezidentskou štandardou. No keďže bol donútený opustiť svoj úrad ešte pred tým, ako sa tohto jubilea dožil, hárček bol prepracovaný a vydaný Svobodovi ako generálovi.

Posledný komunistický prezident Gustáv Husák bol na známke vyobrazený v roku 1975 v modrom a červenom variante a následne v roku 1983 v inom znázornení aj so štátnym znakom ČSSR. Podobná známka vyšla v roku 1988 pri príležitosti Husákových sedemdesiatych piatych narodenín.

Václav Havel

Známka s prezidentom Havlom. Foto: filaso.cz

Tesne pred koncom roka 1989 bol za československého prezidenta zvolený Václav Havel, ktorý v tejto funkcii bol dva a pol roka. Mimoriadne rýchlo po voľbe – už 9. januára 1990 – bola vydaná známka s deviatym československým prezidentom.

V tejto súvislosti sa ako zaujímavosť spomína nerealizovaný návrh od Josefa Herčíka, ktorý prezidenta zobrazil vo svetri so strapatými vlasmi a s logami Občianskeho fóra po bokoch hlavy. Na realizovanej známke sa však objavil Havel formálne zobrazený v obleku.

Keďže od roku 1993 pôsobil ako český prezident, neskôr sa objavil na českých známkach.

Novodobí slovenskí prezidenti

Známky s prezidentmi Kováčom, Schusterom, Gašparovičom, Kiskom a Čaputovou. Foto: pofis.sk

V tradícii vydávania poštových známok prezidentom sa pokračovalo aj po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Postupne boli takto vyobrazení prezidenti Michal Kováč, Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič, Andrej Kiska a Zuzana Čaputová.

Známky s Michalom Kováčom vyšli v dvoch variantoch v hodnote dvoch a troch korún. Prezident Schuster sa objavil na známke v roku 2000 s hodnotou päť a pol koruny.

Ivan Gašparovič bol zobrazený na najväčšom počte známok – až štyroch druhoch. Najprv vyšla v roku 2004 známka s fotografiou tretieho novodobého slovenského prezidenta a hodnotou osem korún, o rok neskôr už takzvaná rytina – známka vytvorená technikou rotačnej oceľotlače – s hodnotou deväť korún. Jej autorom bol Martin Činovský, ktorý vyhotovil aj známky s Kováčom, so Schusterom a neskôr s Andrejom Kiskom.

V roku 2009, keď Ivan Gašparovič obhájil svoj mandát, vyšiel v deň jeho druhej inaugurácie pamätný hárček so zvláštnou zlatou známkou v hodnote jedného eura.

Keďže v roku 2009 Slovensko prijalo euro a predtým vydané korunové známky s Ivanom Gašparovičom už neboli platné, začiatkom roka 2010 vyšla ďalšia známka s podobizňou prezidenta v hodnote štyridsať centov.

V roku 2014 sa prezidentom stal Andrej Kiska, ktorý taktiež dostal svoju známku. Zvláštnosťou je, že portrét prezidenta bol na tejto známke zobrazený v rámčeku a dokonca bol odrezaný vršok jeho hlavy. Známka vyšla v hodnote 0,45 eura.

O päť rokov neskôr po zvolení prezidentky Zuzany Čaputovej vyšla známka s jej podobizňou, tentoraz aj s trikolórou a s nominálnou hodnotou znázornenou nie v eurách, ale v tarifnej triede bežného listu do 50 gramov. Keďže technika rotačnej oceľotlače sa prestala používať, známka bola vytvorená ofsetovou tlačou.

Táto známka sa odlíšila od dovtedajších prezidentských známok väčším rozmerom, ako aj orientáciou na šírku.

V júni 2024 čaká Slovensko inaugurácia šiesteho novodobého slovenského prezidenta – a teda nášho šestnásteho prezidenta, pokiaľ rátame aj jeho predchodcov od vzniku Československa. Pokiaľ tradícia nebude porušená, dočkáme sa aj ďalšej prezidentskej známky.