Ako sa uzdraviť

Peter Röhr je známy predovšetkým ako psychoterapeut. Dlhé roky píše knihy o rôznych poruchách a duševných problémoch a čerpá pritom často z múdrosti v podobe rozprávok. Môže to znieť zvláštne, ale príbeh obsiahnutý v rozprávke pomáha pochopiť. A dokáže liečiť. Terapia príbehom, to je hagioterapia. Ale vráťme sa k rozprávke. Hoci ide o rozprávku, obsahuje poučenie a múdrosť. A myslím si, že práve kontakt s múdrosťou “v pozadí”, nakoniec Röhra priviedol k napísaniu knihy, ktorú si priblížime dnes – Jak se vyléčit.

Je veľmi cenné, ale aj vzácne, keď sa psychológ a terapeut rozhodne vykročiť na miesto, kde nemá pevnú pôdu pod nohami. Röhr sa totiž zaoberá v knihe vierou, ktorá uzdravuje.

Nevníma ju ako protiklad. Preto hneď v úvode píše, že v prípade zdravotných problémov treba vyhľadať pomoc… treba začať liečbu… pokračovať v terapií… brať lieky… Viera ktorá uzdravuje, nie je v rozpore so západnou medicínou. A nie je ani jej doplnkom. Je inou “rovinou” uzdravovania…

Ako je to možné, že placebo funguje? Účinná látka tam predsa nie je. A predsa funguje. V tomto prípade je viera tým, čo uzdravuje. Podobne je to aj v prípade homeopatie. Tá látka je tam tak rozriedená, že tam v podstate nie je. A opäť, viera uzdravuje. Prečo by modlitba nemohla uzdravovať? Niet pochýb o tom, že aj modlitba uzdravuje. Viera. Ale v mene koho? Je to “len” viera, alebo aj viera v neho?

Podľa Röhra je najväčšou silou v človeku viera. Frankl so zmyslom by nesúhlasili. Ale je viera v rozpore so zmyslom? Nie je. Röhr však nezabúda pripomenúť, že viera môže aj škodiť. Može uzdraviť, ale aj viesť k chorobe. Viera, ktorá je škodlivá…

Tým sa dotýkame hodnôt, presvedčenia, ale aj myšlienok. Všetko čo prijímame a čomu veríme. To všetko má na nás vplyv. To bude viera v niečo… ale ešte máme vieru v niekoho. Tá škodlivá nie je. Sama o sebe. Dobro nemôže škodiť… To čo je na vrchole, z pohľadu metafyziky je dobré, ale aj pravdivé, či krásne. Pozdravujeme pána Aristotela do Grécka.

Mnohí hľadajú rýchle riešenie. A hlavne, bez námahy. Ale liečba spravidla stojí na námahe. Neuzdravíme sa len tak. A niečo treba zmeniť. Spravidla ochorenie prišlo, alebo podiel na ňom malo prostredie, náš život a životospráva. Potrebujeme niečo zmeniť, aby sa to nezopakovalo. Alebo aspoň zvýšiť šancu. Ale aj samotný proces vyžaduje aktivitu. Potrebujeme sa do toho vložiť. A Röhr hovorí, že môžeme naštartovať v sebe proces uzdravenia.

Mnohé, nie všetky! Ale mnohé ochorenia sú ovplyvnené naším vkladom. Niektoré sme “spustili”. Čo ak choroba hovorí niečo dôležité o nás, o našom živote? Čo ak je choroba volaním duše o pomoc?

Táto Röhrova kniha v podstate stojí na koncepcií psychosomatiky – prepojenia duše a tela. To čo sa dotýka tela, dotýka aj duše. Ak vnútorne trpíme, prejavuje sa to aj navonok. A v neposlednom rade, ak nežijeme dobre, škodíme sami sebe. Tu niekde začíname chápať podnázov knihy – oslobodiť sa od viny. Pocit viny ničí našu hodnotu. Keď sa cítime vinní, necítime sa dobre. Vlastne cítime sa zle. A môžeme mať zdravotné problémy. Ako veľmi na nás vplýva to, ako žijeme…

A teraz si vezmite nedostatok spánku… stres… úzkosť, strach… perfekcionizmus… ako oslabujeme svoju silu. Ako oslabujeme svoj imunitný systém. Koľké ochorenia si nesieme so sebou a prihlásia sa k slovu len preto, lebo sme unavení, alebo sme unavili náš imunitný systém…

Vina a viera. Viera ťa uzdravila. Nepochybujem, že on tam bol. Ale potrebná bola aj viera človeka. Napriek tomu, to nefunguje vždy. Ak by to fungovalo vždy a niekto by sa neuzdravil, potom by si vyčítal, že malo veril. A pritom Boh dokáže uzdraviť aj tam, kde je viera malá. Ale to je milosť. Nie samozrejmosť. Pohybujeme sa na tenkom ľade.

Pokiaľ lekár povie pacientovi, že sa uzdraví, akoby zosilnil účinok liekov. Ale môže to povedať, ak v to neverí? Ak v to nie je presvedčený? Nemôže. Ale slová majú váhu. Keď sme pri slovách, ako sa nám uľaví, keď sa vyrozprávame. Aj to je istá podoba liečby.

Viera môže uzdraviť, ale aj zabiť. Röhr spomína príbeh muža, ktorý uviazol v chladiacom boxe auta. Na druhý deň ho tam našli. Mŕtveho. Mal znaky podchladenia. Ale chladenie nebolo pustené. Uveril, že zomrie na chlad. A zomrel.

Ako často si niečo vsugerujeme? Myšlienky, emócie, predstavy, projekcie… uveríme im. Prijmeme ich za svoje, aj keď klamú. A ovplyvnia náš život…

Ako často sme uverili tomu, že sme zlí, neschopní… bezcenní… náš organizmus nemohol následne reagovať inak, ako frustráciou – negativizmom. To negatívne, nás poznačilo. A mohli sme ochorieť. A mnohí aj ochoreli…

Koľkí ľudia vyhrali boj nad rakovinou. Bol to dlhý a namáhavý proces. Mohlo ubehnúť pár rokov. Ak sa rakovina vrátila, mnoho z nich veľmi rýchlo podľahnú. Už neveria. Nemajú silu. Pochybujú o sebe. Bude to stačiť? Podarí sa to znova? Bude to posledné KO?

Nechápte má zle. Nič z vyššie uvedeného, nie je výčitkou jedincovi. Uzdravenie nie je samozrejmosťou. Ako sa hovorí, vždy sa nájde človek, ktorý napriek všetkým prognózam umrie a naopak. Bez pochýb je stále veľa vecí, ktorým nerozumieme. Máme však k dispozícií silu, ktorá nám môže pomôcť v boji za zdravie a život…

Tvoja viera ťa uzdravila. Tvoje hriechy sú ti odpustené. Choď a viac nehreš… rozmeňme si to na drobné. Viera v seba, v Boha. Láska k sebe, ale aj k iným. Otvorenosť a dôvera. Hriech proti sebe, proti zdraviu a životospráve. Všetko to, čo v našom živote nám škodí. S tým je spojený pocit viny. Ochorenie ako dôsledok. Ak to zanecháš – už nemusíš mať pocit viny. Choď a viac nehreš, je výzva k obráteniu. Uzdravil si sa, tak prečo chceš žiť rovnako, ako predtým?

Nielen viera, ale aj zmena. Premena. Obrat vedie k zmene a k uzdraveniu. Mnohí to poznajú. Niečo zmenili a začali sa cítiť lepšie. Nemuseli mať takú ambíciu. Nebol to plán. A podarilo sa. Začali zdravšie jesť a schudli. Začali sa viac hýbať a lepšie spať. Menej sa stresujú a majú nižší krvný tlak… a dalo by sa dlho pokračovať…

Často si škodíme, ale vieme si aj pomôcť. „Sprostredkovať“ si uzdravenie.

Vo všeobecnosti – v náboženstvách nachádzame to, čo nás presahuje a lieči. Ak ide o pravé náboženstva, z pohľadu religionistiky “to” je spoločné. Ten istý Boh.

Ak viera je nástrojom uzdravenia, potom je ním aj modlitba. Prečo modlitba? Privádza nás pred toho, ktorý uzdravuje. Ale aj do nášho vnútra, kde „on“ prebýva. Už je tomu 16 rokov a stále si spomínam na prednášku Anselma Grüna a slová o tom, ako je v nás miesto, ktoré je chrámom a ktoré nie je vinou či hriechom dotknuté. Miesto, z ktorého môže prísť impulz k uzdraveniu. Röhr spomína aj optimizmus. Ten je prameňom nádeje a tá stále generuje silu. Ďalším nástrojom uzdravenia je vďačnosť. Ak sme vďační, potom zistíme, že sa máme lepšie, než sme si mysleli a premôže nás optimizmus. A to je zdroj sily.

Vráťme sa ešte k vine. Pocit viny nás uzatvára pred sebou… pred svetom… ale aj pred Bohom. Necítime sa dobre. A to má vplyv aj na náš zdravotný stav… Cesta k uzdraveniu sa preto nedotýka len toho, ako žijeme, ale aj nášho vzťahu k sebe.

A sme na konci. Ako sa uzdraviť. Je to proces na ktorého konci je choroba. Ak tento proces spoznáme, vieme ho zmeniť, či zvrátiť. Ale aj keď ho nepoznáme, vieme zabojovať. Ak máme silu. Ak máme zmysel. Ak máme vieru…

Kniha pána Röhra prináša svieži vánok do témy uzdravovania. V niečom je provokujúca, ale predovšetkým, hovorí o tom, čo môžeme my sami urobiť preto, aby sme sa uzdravili…

Tomáš Hupka

Heinz Peter Röhr pôvodne vyštudoval pedagogiku a sociálnu prácu, aby nakoniec začal s ľuďmi pracovať ako terapeut a stal sa výraznou osobnosťou v tejto oblasti. Pôsobí na odbornej klinike v nemeckom Fredeburgu. Dnes sme si priblížili jeho knihu Jak se vyléčit.

Zdroj fotografie:

www. healthfitnessrevolution. com