Neberte nám kultúru!
Bibiana je medzinárodný dom umenia pre deti, už od roku 1987. Spomínam si ako ma v detstve rodičia brávali na prehliadky biennále ilustrácií a ja som si vždy odtial okrem zážitku odniesla malú kruhovú nálepku Bib-u, ktorú som si potom doma v detskej izbe vložila do priesvitného obalu. Ako dieťa som mala trošku až obsesívnu potrebu šanovať si veci, aby sa neznehodnotili, v tomto prípade napríklad nalepením na skrinku.
Ľudia, ktorí sa dnes celkom náhodne a bez kompetencií, skúseností či patričného vzdelania dostávajú ku kultúrnym inštitúciám však túto potrebu nemajú, ani zlomok z nej.
Umeniu a kultúre nerozumejú. Nemajú na to vnútornú kapacitu pochopiť, že kultúra je slobodná platforma, bezpečný priestor pre každého bez rozdielu farby pleti, orientácie, vierovyznania.., ani to, že jej základným princípom je spájať a nie rozdelovať.
Nerozumejú procesom v kultúre, nechápu dôležitosť vyznať sa v problematike, nepoznajú kontext, súvislosti, dôležité pojmy a mílniky, históriu ani súčasnosť, umenie ich totižto vôbec nezaujíma, nemajú k nemu žiadny vzťah.
Naopak, kultúru a jej ovládnutie vnímajú iba ako skratku k moci a vôbec to neskrývajú.
Vraciame sa rýchlimi krokmi do minulosti. Už teraz z tej nekompetencie a arogancie mrazí. A to je zdá sa, iba začiatok.
Mám roky dva obľúbené knižné tituly, ktoré veľmi odporúčam. Prvým sú Ruské denníky Aly Rachmanovovej, ktoré sa v zdramatizovanej podobe dajú vidieť aktuálne aj na doskách SND a
Moruša od slovensko-dánskej autorky Iboye Wandall-Holm. Obe mrazivo dôkladne vykresľujú pozvolný a nezvratný úpadok kultúrnej spoločnosti, aj to k akým tragédiám až tento úpadok viedol.
