Topenie ľadovcov vplýva aj na globálny čas. Pred sebou tlačíme nový problém, ktorý budeme musieť vyriešiť
Výskumníci ukazujú, ako globálne otepľovanie vplýva na naše merania času.
Z globálneho otepľovania sa už stala hrozba, ktorú by sme nemali ďalej ignorovať. Viaceré štúdie poukazujú na to, že ak s ním nespravíme nič, hrozí nám kolaps množstva dôležitých ekosystémov.
Väčšina má aspoň ako-takú predstavu o tom, ako globálne otepľovanie ovplyvňuje tvár našej planéty. Nedávno sa ale objavila štúdia, ktorá nám ukazuje, že táto kríza má vplyv aj na to, čo by ste s najväčšou pravdepodobnosťou neuhádli. Vedci z University of San Diego tvrdia, že globálne otepľovanie ovplyvňuje aj naše meranie a udržiavanie času.
Vďaka udržiavaniu času máme rôzne systémy, ktoré nám ukazujú presný čas kdekoľvek na svete, či už sa pozeráme na smartfón, počítač, kostolné hodiny alebo hocičo iné. V meraní a udržiavaní času existuje takzvaná prestupná sekunda, ktorá sa raz za čas objaví a vďaka nej jedna konkrétna minúta trvá 61 sekúnd.
Ešte keď sme si museli prestavovať hodiny manuálne, ak ste zabudli na letný alebo zimný čas, určite si pamätáte na zmätenie, keď sa váš čas líšil hodinu od času všetkých ostatných. V prípade prestupnej sekundy je to rovnaké, no tá mätie hlavne počítače. Ak zariadenie nevie o prestupnej sekunde, stáva sa nesynchronizovaným oproti ostatným zariadeniam. To spôsobuje napríklad to, že online obchod nedokáže správne komunikovať s bankou.
Výskumníci v novej práci naznačujú, že niekedy v období nasledujúcich desiatich rokov budeme musieť pridať negatívnu prestupovú sekundu. Ide o rovnaký koncept, no namiesto toho by mala jedna minúta len 59 sekúnd. Zatiaľ sa takéto niečo ešte nestalo, preto nie je isté, či to zariadenia zvládnu a či nevzniknú globálne problémy.
Neprehliadnite
Globálne otepľovanie vplýva aj na náš čas
Autori výskumu zároveň zistili, že ak by nebolo globálneho otepľovania, negatívna prestupová sekunda by prišla o niečo skôr. Dnes meriame čas pomocou atómových hodín, ktoré merajú čas počítaním špecifického typu vibrácií atómov cézia. Tieto hodiny produkujú “skutočný čas” no v praxi používame niečo, čo sa volá koordinovaný univerzálny čas, resp. UTC. Ide o kombináciu času z atómových hodín a času, ako sme ho definovali pred vynálezom atómových hodín.
Predtým sa čas počítal podľa toho, koľko sekúnd Zemi trvá otočiť sa okolo svojej osi. Problém je, že rýchlosť rotácie planéty sa líši. Napríklad deň v roku 1972 bol o 0,00025 sekundy dlhší ako deň definovaný atómovými hodinami. Za rok sa tento rozdiel vyšplhal na takmer jednu sekundu. Výskumníci preto vymysleli prestupnú sekundu, aby zabránili väčším rozdielom.
Globálne otepľovanie ovplyvňuje rotáciu našej planéty rozpúšťaním ľadu v polárnych oblastiach. Voda sa presúva z polárnych oblastí do rovníku, čím sa ovplyvňuje rotácia planéty.
„Roztopená voda ide do oceánu a zvyšuje hladinu mora nad väčšinou oceánu. To znamená presun hmoty od pólov smerom k rovníku, čo spomaľuje rýchlosť rotácie Zeme. Merania zemskej gravitácie ukazujú, že pred rokom 1990 sa gravitácia zmenila tak, že Zem sa priblížila ku gule a rýchlejšie rotovala. Od roku 1990 sa ale tento trend obrátil a Zem postupne rotuje pomalšie.“, vysvetľujú výskumníci.
Inými slovami, globálne otepľovanie spôsobuje presun vody z pólov k rovníku, čo ovplyvňuje ako rýchlo sa točí Zem. Samozrejme, že to nie je všetko. Rotáciu ovplyvňuje aj vonkajšie tekuté jadro Zeme, no výskumníci o ňom zatiaľ nevedia povedať veľa.
Komentáre