A v tomto veľkonočnom čase si kresťania pripomínajú, že tým pevným bodom nie sú materiálne statky, ale duchovné dedičstvo. Že to, čím svet drží pokope, nie je náš rozum, ale cit. Že bez viery niet nádeje.
Problém však je, že Európa už nie je kresťanská a je otázne, či svet drží pokope vďaka židovsko-kresťanskej tradícii. Štatistiky sú jednoznačné. V Európe ubúda ľudí, pre ktorých je v chaose modernity pevným bodom Kristus, a naopak pribúda tých, pre ktorých je pevným bodom Mohamed. Rušia sa kostoly a stavajú mešity. Najpresnejšie však bude charakterizovať dnešnú Európu ako bezbožnú. Tak u kresťanov ako aj u moslimov prevažujú vlažní veriaci. Preto dilema dneška znie: čím drží pokope bezbožný svet? Je alternatívou kostola či mešity, kde sa zvestuje slovo Božie, Európsky parlament? Európska centrálna banka? Centrála NATO? Drží náš svet pokope slovo politika, bankára či generála? Je plnohodnotnou alternatívou za desatoro Lisabonská zmluva, Severoatlantická zmluva či SWIFT? Je pevným bodom v nepokojnom svete na hrane veľkej svetovej vojny euro, respektíve dolár? Nepredstavujú spomínané inštitúcie, deklarácie, eurá a dolár skôr problém, ako riešenie?
Bezbožnú Európu by logicky malo tmeliť akési bezbožné náboženstvo. Zhoda na tom, čo je na bezbožnosti dobré, cenné, šľachetné. Zdá sa, že náboženstvom politických elít je zelený, multikultúrny, demokratický liberalizmus. Nešikovné na tomto náboženstve však je, že sa voči človeku vymedzuje. Európsky parlament sa pasuje za advokáta prírody, ktorú treba brániť pred človekom. Súčasne je advokátom nadnárodných korporácií, ktorých prioritou nie je služba človeku, ale zisk.
Bezbožné náboženstvo je militantné voči neveriacim v bezbožnosť, ale i voči nelojálnym bezbožníkom, dezinformátorom. Je autoritatívne a nemilosrdné. Nespája, ale rozdeľuje. Nepomáha, ale škodí. Nevytvára spoločenstvo, ale ho demontuje. Atomizuje spoločnosť, aby bol jednotlivec jednoducho ovládateľný. Elity, ktoré sa navyše netaja názorom, že sa človek zbytočne premnožil, a „niečo by sa s tým malo robiť“, neveria v Boha. To je dôvod, prečo si necenia človeka.
Keď sa pred časom ktosi vyslovil, že Európa bude buď kresťanská, alebo nebude, mohlo to znieť bezbožníkom ako kresťanská propaganda. Alebo ako prehnaný strach z postupujúcej islamizácie. Dnes už je však zrejmé, že za židovsko-kresťanské dedičstvo nemajú progresívne bezbožné elity v rukáve žiadnu atraktívnu alternatívu.
Možno preto ešte Európsky parlament nepostavil mimo zákona Veľký piatok. Ešte je povolené veriť v život po živote, keď večnosť dáva zmysel časnosti. Ešte nie je trestné veriť, že láska je mocnejšia ako nenávisť a mier vzácnejší než vojna, hoci na mieri ešte nikto nezarobil. Ešte existuje nádej, že Kristus nevstal z mŕtvych zbytočne.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.