Každý z nás má v sebe neandertálsku DNA. Tá ovplyvňuje naše životy viac, než si myslíte
Výskumníci sa v novej štúdii pozreli na neandertálske gény v modernej DNA a zisťovali, aká je ich úloha.
Pred približne 50-tisíc rokmi žili moderní ľudia a Neandertálci na rovnakom území v Európe. Predpokladá sa, že počas tohto obdobia tieto dva príbuzné druhy pomerne často interagovali a mohli sa medzi sebou krížiť.
O možných romantických vzťahoch medzi človekom rozumným a Neandertálcom nasvedčuje aj neandertálska DNA, ktorá sa nachádza v génoch každého z nás. Niektorí jej majú o niečo viac, iní menej, no vo všeobecnosti sa predpokladá, že človek má približne 1 až 4% neandertálskej DNA.
Výskumníci z Cornell University sa vo svojej práci zamýšľali nad tým, ako tieto gény ovplyvňujú život človeka dnes. Vo svojej štúdii vedci spolupracovali s niekoľkými ďalšími vedeckými inštitúciami. Podarilo sa im navrhnúť novú sadu počítačových genetických nástrojov, ktoré pomohli vysvetliť, aký dopad malo na moderného človeka kríženie sa s Neandertálcami.
Ukázalo sa, že neandertálske gény ovplyvňujú niekoľko vlastností moderných ľudí, mimo iné aj niektoré dôležité súčasti, napríklad imunitný systém. Vo všeobecnosti sa však ukázalo aj to, že “ľudské” gény postupom generácií vyhrávajú nad tými neandertálskymi.
“Zaujímavé je, že niekoľko identifikovaných génov v imunitnom, metabolickom a vývojovom systéme mohlo ovplyvniť evolúciu človeka po tom, ako naši predkovia opustili Afriku,” tvrdí jeden z vedúcich štúdie, April Wei.
S pomocou jednej z najväčších genetických databáz, UK Biobank, vedci identifikovali viac ako 235-tisíc genetických variant, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú od Neandertálcov. Z týchto génov charakterizovali viac ako 4-tisíc, ktoré hrajú dôležitú úlohu v moderných ľuďoch a vplývajú až na 47 odlišných genetických vlastností. Tieto gény riadia napríklad to, ako rýchlo niekto spaľuje kalórie, aký silný má imunitný systém a ďalšie.
Neprehliadnite
Vedci otvárajú novú cestu pre výskum našej evolúcie
Nový výskum vylepšuje predchádzajúce štúdie, ktoré nedokázali plne vyčleniť gény od variant moderného človeka. Autori tentokrát zvolili precíznejšie štatistické metódy, aby sa zamerali na tie gény, ktoré pochádzajú od Neandertálcov.
“Naše nálezy dokážu poskytnúť nové vedomosti evolučným biológom, ktorí sa pokúšajú zistiť, aké pozitívne alebo negatívne účinky mohli pre nás tieto gény mať,” vysvetľuje spoluautor štúdie, Sriram Sankararaman.
Ako sme už spomenuli, pre potreby štúdie výskumníci vyvinuli špeciálne počítačové modely. Tie im pomohli presnejšie identifikovať hľadané neandertálske gény. Autori štúdie ale vysvetľujú, že vyvinuté nástroje môžu mať oveľa širšie využite. Veria, že počítačové modely pomôžu v budúcnosti vedcom, ktorí študujú evolúciu človeka a našich predkov. Nástroje by mohli použiť napríklad pri výskume iných veľkých genetických databáz na svete. S ich pomocou dokážu dospieť k novým poznatkom, ktoré nám lepšie pomôžu pochopiť ako sa človek vyvíjal.
Moderné výskumy nám pomáhajú lepšie pochopiť našu evolučnú históriu. V posledných rokoch sa napríklad mení pohľad na Neandertálcov. Na základe nových dôkazov sa vedci domnievajú, že nešlo o primitívnych jedincov, ako sa spočiatku predpokladalo. Dôkazy poukazujú na to, že Neandertálci nám mohli byť podobnejší, než by sme čakali.
Komentáre