Status quo vo Svätej zemi Baziliku Božieho hrobu riadi päť cirkví, pravidlá určil sultán

Najdôležitejším pútnickým miestom takmer všetkých kresťanov je bezpochyby Svätá zem, teda územie, ktoré je späté nielen s verejným pôsobením Ježiša Krista, ale aj s jeho narodením, umučením a zmŕtvychvstaním.

O túto oblasť a kontrolu nad ňou sa kresťania škriepili po stáročia a mnohé posvätné miesta ovládali aj moslimovia. Jednotlivé kresťanské cirkvi sa snažili získať kontrolu nad najposvätnejšími miestami kresťanstva. Kto a aké miesta kontroloval, to sa v priebehu storočí menilo.

Ako vysvetľuje vo svojom článku Chad F. Emmett z Institute for Palestine Studies, vplyv na to mali križiacke výpravy aj bojové výpravy Byzantíncov, moslimovia, peniaze aj Osmani.

Dav pravoslávnych veriacich so zažatými sviecami v Bazilike Svätého hrobu v Jeruzaleme. Foto: TASR/AP

Napríklad asýrski kresťania stratili práva na niekoľko miest vo Svätej zemi len preto, že nezvládali platiť dane Osmanskej ríši, ktorá ovládala Palestínu.

Z tejto straty profitovali katolíci, ako aj gréckopravoslávni kresťania Jeruzalemského patriarchátu, ktorí boli dotovaní zo zahraničia. Ovládanie svätých miest sa teda často menilo.

Kontrolu nad Kalváriou, miestom, kde zomrel Ježiš, si od roku 1400 do roku 1430 vymenili gruzínski gréckopravoslávni kresťania a pravoslávni kresťania Jeruzalemského arménskeho patriarchátu vplyvom rôznych okolností až päť ráz.

Počas križiackych výprav zasa sväté miesta ovládala najmä západná, teda latinská cirkev a počas nadvlády Osmanov dominovali gréckopravoslávni kresťania Jeruzalemského patriarchátu a pravoslávni kresťania Jeruzalemského arménskeho patriarchátu, ktorí boli poddanými sultána.

O väčšie práva pre katolíkov sa zasa bili Francúzi, ktorí ich získavali vďaka rôznym kapituláciám sultána, Rusko bolo zasa úspešné pri presadzovaní nárokov pre gréckopravoslávnych kresťanov.

Status quo ukončilo spory 

Na pozadí tohto všetkého sa v snahe vyriešiť spory, ktoré mali aj medzinárodné dôsledky, rozhodol v roku 1852 osmanský sultán Abdul Majid II. urobiť vo veciach poriadok. Panovník vychádzal z vtedajšej reality a bol presvedčený, že by bolo náročné vyriešiť stáročia trvajúce spory a rôzne protichodné nariadenia.

Zároveň nechcel uraziť pravoslávne Rusko a ani katolícky Západ ďalšími zmenami. Preto sa rozhodol držať aktuálnej reality a ustanoviť existujúci stav ako zákon.

Odvtedy existuje vo Svätej zemi status quo, ktoré určuje, ktorá kresťanská cirkev aké miesta a časti chrámov ovláda a kontroluje.

Sultánov dekrét udelil kresťanským komunitám spoločné práva na sväté miesta a vymedzil oblasti, o ktoré sa majú deliť viaceré cirkvi.

Procesia na Palmovú nedeľu v Bazilike Božieho hrobu na čele s kardinálom Pizzaballom. Sprievod prechádza okolo kaplnky, v ktorej je Ježišov hrob. Foto: TASR/AP

Status quo sa vzťahovalo nielen na Baziliku Božieho hrobu, ale napríklad aj na Svätyňu nanebovstúpenia na Olivovej hore, hrobku Panny Márie v Getsemani a na Baziliku narodenia v Betleheme.

Neskôr sa do status quo zaradil aj Múr nárekov, Chrámová hora, Večeradlo na Sione či Ráchelina hrobka v Betleheme.

Status quo získalo ďalšiu legitimitu začlenením do Parížskej mierovej zmluvy v roku 1856, do Berlínskej mierovej zmluvy v roku 1878 aj do Versaillskej mierovej zmluvy z roku 1919, ako aj do nariadenia britskej vlády z roku 1922 o Palestínskej rade.

Ako funguje status quo v praxi

Ako príklad poslúži Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme, ktorý zahŕňa kalváriu a Ježišov hrob. V určitých časoch sa o chrám delilo až desať kresťanských spoločenstiev.

Od vydania status quo sa o chrám delí päť kresťanských spoločenstiev: Jeruzalemský gréckopravoslávny patriarchát, Jeruzalemský arménsky patriarchát, Latinský patriarchát Jeruzalema, Koptská pravoslávna cirkev, Sýrskopravoslávna cirkev a isté práva na strechu chrámu má aj Etiópska pravoslávna tewahedo cirkev.

Najväčší podiel na chráme majú gréckopravoslávni kresťania a rozhodujúce slovo majú aj katolíci a arménskopravoslávni kresťania. Sýrskopravoslávna a Koptská pravoslávna cirkev majú v chráme len vymedzené časti, ktoré patria im.

Františkán Athanasius Macora z Kustódie vo Svätej zemi pre CNA hovorí, že status quo nie je žiaden dekrét alebo kniha pravidiel, ako si niektorí myslia, ale určuje, že v zaužívaných pravidlách a vlastníckych vzťahoch sa nemôžu robiť žiadne zmeny. Prirovnáva ho k dohode o prímerí medzi cirkvami.

Páter Athanasius vysvetľuje, že na každej zmene, ktorá sa má vykonať v Bazilike Božieho hrobu, sa musia dohodnúť katolíci, gréckopravoslávni a arménskopravoslávni kresťania. To platí aj pri neočakávaných zmenách a udalostiach.

Medzi spoločné priestory katolíkov, gréckopravoslávnych a arménskopravoslávnych kresťanov patrí vstupné nádvorie, vchod, od ktorého má kľúče moslimská rodina, potom edikula, v ktorej sa nachádza hrob Krista a kameň, na ktorom bolo pomazané Ježišovo telo.

Na týchto miestach má každá komunita vymedzený priestor na sviece a časy na bohoslužby a liturgie. Akékoľvek zmeny v týchto častiach chrámu sú možné len so súhlasom všetkých troch cirkví.

Bazilika Svätého hrobuSkala pod Kalváriou sa stále chveje, v bazilike prekvapí hluk a chaos

Pavol Hudák

Kalvária je rozdelená na gréckopravoslávnu a katolícku kaplnku. Arménskopravoslávni kresťania zasa vlastnia Kaplnku sv. Heleny. A takto by sme mohli prejsť celý chrám, kde každú jeho časť ovláda niektorá cirkev.

V chráme sa nachádzajú aj časti, ktoré nestanovilo status quo a o ktoré sa vedú spory. Samozrejme, návštevník si nič nevšimne, keďže v chráme nie sú žiadne demarkačné čiary.

Pútnici aj kňazi všetkých cirkví sa môžu po chráme pohybovať voľne. No počas sviatočných dní platia v chráme špecifické zložité rozvrhy, kto, kde a kedy sa môže modliť. A pravidlá pre liturgie, procesie a modlitby platia aj vo všedné dni.

Františkán Macora, ktorý je už 25 rokov členom komisie, ktorá dozerá na status quo v Bazilike Božieho hrobu, pre CNA vysvetľuje, že pri riešení rôznych situácií sa pozerajú nielen do starých vyhlášok a tradícií, ale musia viesť aj dialóg, aby sa posunuli vpred.

Príkladom sú rôzne stavebné reštaurátorské práce, ktoré zažil chrám v posledných desaťročiach, vrátane tých, ktoré v súčasnosti prebiehajú a zahŕňajú celé poschodie baziliky.

Rebrík, ktorý nemá kto odniesť

Františkánsky rehoľník dodáva, že v súvislosti s rekonštrukčnými prácami v bazilike museli urobiť nejaké zmeny aj františkáni, napríklad musia vchádzať a vychádzať z baziliky ináč, ako to majú vo zvyku, a museli použiť aj iné schodisko.

„To všetko sú veci, o ktorých treba diskutovať. Za normálnych okolností by zmeny trasy neboli povolené. Hovoril som o tom s ostatnými a nie je to problém. Pochopili... Všetci sme spolu – len si musíte dávať pozor, aby ste neurobili niečo, keď je vyhradený čas pre inú komunitu,“ hovorí rehoľník s tým, že základný princíp je rešpekt.

„Všeobecne každá komunita trvá na svojich právach, takže niekedy môžu byť vzťahy zložité a niektoré problémy sa objavia v priebehu času. Celkovo sú však naše vzťahy pozitívne. Veľa závisí od osobností hláv cirkví a ich vedenia,“ pokračuje Macora.

V marci pred dvoma rokmi sa začala v Bazilike Božieho hrobu rekonštrukcia podlahy, ktorú financuje františkánska Kustódia vo Svätej zemi. Táto rehoľa totiž spravuje v mene katolíckej cirkvi najposvätnejšie miesta pre kresťanov.

Reštaurovanie dlažby v priestore baziliky nadväzuje na predchádzajúcu obnovu objektu Kristovho hrobu vnútri baziliky (Rotunda Anastasis), o ktorú sa pred šiestimi rokmi postaral zasa Jeruzalemský gréckopravoslávny patriarchát.

Vo všetkých prípadoch však platí, že s rekonštrukčnými prácami museli súhlasiť katolícki, gréckopravoslávni a arménskopravoslávni cirkevní predstavitelia. 

Náčrt Baziliky Svätého hrobu. Foto: wikimedia

Náročný bude budúci rok, keď katolíci aj pravoslávni budú sláviť veľkonočné sviatky v rovnaký dátum, to znamená, že tisíce pútnikov a každá cirkev sa budú chcieť v chráme modliť.

Status quo prináša aj nečakané problémy. Napríklad pred niekoľkými rokmi sa cirkvi nevedeli dohodnúť, kto pozbiera sviece, ktoré pútnici zapaľovali okolo edikuly s Ježišovým hrobom. Záležitosť napokon vyriešili reštaurátorské práce, kvôli ktorým sa postavilo lešenie, a na sviečky už nebol priestor.

Zaujímavosťou je aj opretý rebrík o stenu v samotnom chráme. „Rebrík patrí arménskej cirkvi a ukazuje, že táto časť fasády je ich vlastníctvom, aj keď dôvod, prečo sa tam nachádza, je v histórii akosi stratený,“ povedal Macora.

Rebrík by sa mohol odstrániť veľmi jednoducho, no musela by súhlasiť predstavitelia Jeruzalemského arménskeho patriarchátu. 

Františkán má najsilnejšiu spomienku na návštevu Jána Pavla II. v Chráme Božieho hrobu. Bolo to náročné, pretože chrám sa musel kvôli bezpečnosti zatvoriť, púšťali sa dnu ľudia len na vstupenku a bolo to v nedeľu, keď v chráme majú liturgie aj ostatné spoločenstvá. Aj keď to nebolo ľahké, podľa rehoľníka ostatné kresťanské komunity veľmi spolupracovali.