Vedci vytvorili „kvantové tornádo“, aby napodobnili čierne diery. Na výskume z Nature robil aj slovenský fyzik
Hlavným autorom nového výskumu je slovenský fyzik Patrik Švančara, ktorý pôsobí na univerzite v Nottinghame.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Keď laik vypúšťa vaňu, vidí len obyčajný vír. No fyzikom ako Patrikovi Švančarovi sa vybavia aj najextrémnejšie objekty v známom vesmíre. „Prúdenie okolo víru vo vani simuluje zakrivený priestoročas rotujúcej čiernej diery,“ vraví fyzik, ktorý pôsobí na univerzite v Nottinghame.
Patrik Švančara a jeho kolegovia vytvorili obdobný vír, aký poznáme z vane, ale na jeho tvorbu využili supratekuté hélium. Výsledkom bolo obrovské kvantové tornádo.
Skúmanie tohto javu umožňuje lepšie pochopiť aj rotujúce čierne diery.
Štúdia o prelomovom experimente vyšla minulý týždeň v top vedeckom časopise Nature. Experimentálny fyzik Patrik Švančara bol hlavným autorom štúdie a jeho podiel na výskume je podstatný.
Hlboké prepojenie
Čierna diera predstavuje formu konečného štádia hviezdy. Súčasná fyzika vie dobre opísať to, čo sa deje v čiernej diere s výnimkou takzvanej singularity, akéhosi maximálne hmotného bodu.
