Výskumníci vytvorili najväčší archív zachovaných mozgov našich predkov: Niečo také nemalo byť možné
Forenzný vedci už roky predpokladajú, že mozog sa rozloží ako jeden z prvých orgánov v tele. Niekedy to ale neplatí a vedci zisťujú prečo.
V geologickom zázname sa len zriedka dokážu uchovať mäkké tkanivá, ako sú napríklad svaly alebo mozog. Väčšinou sa tak stane buď náhodou alebo úmyselným zásahom, akým je napríklad balzamovanie alebo zamrznutie. No aj napriek tomu sa celé orgány zachovajú len vo veľmi zriedkavých prípadoch.
Výskumníci z University of Oxford vysvetľujú, že v prípade zachovania celého mozgu v prípade absencie akéhokoľvek iného mäkkého tkaniva, sa historicky považoval za prípad jedného z milióna. Aj napriek tomu vo svojej novej štúdii tvrdia, že nervové tkanivá sa dokážu zachovať v oveľa väčšom množstve prípadov, než sa spočiatku predpokladalo. Mozog sa však musí nachádzať v podmienkach, ktoré zabraňujú rozkladu.
Vo svojej novej štúdii spájajú dokopy záznamy viac ako 4-tisíc zachovalých ľudských mozgov z viac ako dvoch stoviek zdrojov a naprieč šiestimi kontinentmi. Veľké množstvo mozgov v štúdii malo vek 12-tisíc rokov a nachádzali sa o nich zmienky v dokumentoch zo 17. Storočia. Autori štúdie vysvetľujú, že išlo o scvrknuté zafarbené tkanivá, ktoré sa našli v celej rade rôznych jedincov, od egyptskej a kórejskej šľachty, až po britských mníchov alebo arktických prieskumníkov.
Autori štúdie prehľadávali historickú literatúru a spovedali historikov po celom svete. Nakoniec odhalili naozaj zarážajúce množstvo archeologických nálezísk, na ktorých sa našli aj zachované ľudské mozgy. Každý objavený mozog následne zladili s dátami o historickom podnebí v oblasti, kde orgán objavili. To odhalilo niekoľko odlišných podmienok, ktoré môžu viesť k prechovaniu ľudského mozgu, napríklad dehydratácii, zamrznutiu, saponifikácii a iných metód.
Výskum prastarých ľudských mozgov
Viac ako 1 300 mozgov boli jedinými mäkkými tkanivami, ktoré sa zachovali. Autori štúdie preto zisťovali, prečo mozog prežil, zatiaľ čo sa iné orgány rozložili. Zaujímavosťou je, že v rámci výskumu objavili autori štúdie aj mozgy, datujúce sa do poslednej ľadovej doby. Ako sa tieto mozgy dokázali zachovať, zatiaľ ostáva záhadou. Autori štúdie sa však domnievajú, že za to môže proces, pri ktorom sa za prítomnosti kovov zlučujú proteíny a lipidy.
Neprehliadnite
“Vo forenzných odboroch sa už dlhodobo vie, že mozog patrí k prvým orgánom, ktoré sa po smrti rozložia. Napriek tomu máme v rukách obrovský archív, ktorý nám ukazuje, že existujú určité okolnosti, za ktorých sa mozog dokáže zachovať. Zatiaľ nevieme aké presné mechanizmy sa za tým ukrývajú. Môže ísť o environmentálne faktory alebo jedinečnú biochémiu mozgu. Nájsť odpovede bude hlavným cieľom našej budúcej práce,” vysvetľuje vedúca štúdie, Alexandra Morton-Hayward.
Výskumníci v starých zachovaných mozgoch nachádzajú prekvapivé množstvo starodávnych biomolekúl. V ďalších štúdiách zároveň preskúmajú aj to, čo im môžu tieto molekuly prezradiť o živote a smrti našich predkov.
Komentáre