Hoci je Miroslav Ihnačák (62) rodákom z Popradu, v play off drží palce „oceliarom“.
„Sledoval som ich sériu so Slovanom. Ten mal rozpačitú sezónu. Úspech pre neho bol, že sa dostal do štvrťfinále, v ktorom boli Košice výrazne lepšie,“ vraví.
Počas vašej hráčskej kariéry ste zažili vypäté zápasy Košíc proti Slovanu. Nechýbali vám vo štvrťfinále väčšie emócie?
Určite áno. Keď sme hrali zápasy ešte vo federálnej lige proti Slovanu či Trenčínu, vždy to malo veľký náboj. Brali sme to ako derby. Zdá sa, že teraz je to už o niečom inom.
Môže za to príliš veľa legionárov v oboch tímoch?
Niekedy boli v mužstvách len slovenskí hráči. Netvrdím, že legionári sú pre ligu na škodu. Práve od nich sa môžu Slováci niečo naučiť. V tomto smere to vnímam pozitívne.
Po základnej časti sa do najlepšej tridsiatky hráčov v rámci produktivity dostali iba traja Slováci. Otvorila sa téma zníženia kvót pre legionárov. Je to správna cesta?
Momentálne sú kvóty nastavené na sedem cudzincov pre jedno mužstvo. Za mňa je to postačujúce. Mladí slovenskí chlapci musia viac drieť, aby sa uplatnili. Pre trénerov je ťažké dávať im viac priestoru, pretože každý od vás čaká výsledky.
Čítajte viac Slovenský talent žiari v Kanade, výkonmi sa pýta na MS v Česku. Zahrá si so Slafkovským?
Keď sa nedarí, prvý to schytá vždy tréner. Vždy je to len na hráčovi, či si svojimi výkonmi zaslúži šancu. Keď nebude rovnako dobrý ako cudzinec, priestor nedostane. Tréner stavia hráčov, ktorí mu pomôžu dosiahnuť dobré výsledky.
Podobne je to aj v zahraničí, kde musia Slováci dokázať, že sú lepší ako domáci hráči. Vy ste zažili tlak v Toronte. Dá sa porovnať s tým, čo zažíva Juraj Slafkovský v Montreale?
Myslím si, že to je podobné. Cítil som sa pod tlakom, pretože Toronto veľmi túžilo získať po dlhých rokoch Stanleyho pohár.
Viem sa vžiť do Jurajovej situácie. Bol navyše jednotka draftu. V Toronte a Montreale je hokej športom číslo jedna. Rieši sa na každom kroku. Hráčov tam rozoberajú do absolútnych detailov.
Minulú sezónu mal smolu, keď sa v jej polovici zranil. Ako na vás momentálne pôsobí?
Začalo mu to sypať. Prajem si, aby mu to vydržalo čo najdlhšie. Konečne ho dali medzi dobrých hokejistov. V prvej formácii mu to svedčí. Zažil som, keď vás tréneri dajú do tretieho či štvrtého útoku.
Na ľad idete v zápase na 5 až 10 minút. Je to veľmi málo. Vtedy sa body zbierajú ťažko. Nie je to príjemná situácia. Navyše, keď hráte s kvalitnými hráčmi, ktorí vám vedia prihrať, je to úplne o niečom inom. Aj na Jurajovi je vidno, že jeho sebavedomie výrazne stúplo.
Inú situáciu zažil v NHL Erik Černák. Ten nečelil hneď na začiatku kariéry tlaku ako Slafkovský…
To je pravda, ale Erika poznám ako veľmi ctižiadostivého a cieľavedomého chlapca. Je veľký pracant. Miesto v NHL si vybojoval. Tampa je výborné mužstvo a Erikovi patrí všetka česť, že sa dokázal v takom kvalitnom tíme presadiť.
Foto: twitter.com/CanadiensMTL
Tréner Jon Cooper mu dal šancu a zaradil ho do zostavy. Videl v Erikovi, že poctivo pracuje na každom tréningu. Keby bol flákač, určite tam nie je.
Máte za sebou bohatú kariéru. Čo považujete za váš najväčší úspech?
Získal som tituly s Košicami, či už na federálnej alebo extraligovej úrovni. Pomáhal som postúpiť z B-skupiny MS do elitnej kategórie. Teší ma, že som v Kanade vyhral Calderov pohár v AHL.
Každý hokejista sníva o tom, aby si zahral aspoň jeden zápas v NHL. Mne sa to podarilo a navyše v kolíske hokeja – v Toronte.
Hoci ste rodákom z Popradu, v Košiciach ste prežili väčšinu života. Cítite sa viac ako Košičan?
V Košiciach mám rodinu i kamarátov. Žijem tu dlhé roky. Sú mojím domovom a stále budú.
Čítajte viac Keď ste veľký a silný ako on... Ovečkin najlepším strelcom všetkých čias? Do pekla s tým, nie je to v poriadku
Blížia sa MS v Česku. Aké šance dávate Slovákom?
Páči sa mi, že v reprezentácii dostávajú šancu aj mladí hráči. Majú priestor, aby zaujali a neskôr sa presadili vo svete. Z tohto pohľadu robí vedenie reprezentácie skvelú prácu.
Pevne verím, že hráči, ktorí teraz prídu na MS, zúročia skúsenosti z top líg a vybojujú pre Slovensko čo najlepšie umiestnenie.
