Zámerom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), ktorá vznikla v rovnakom roku ako samotná Slovenská republika, bolo priblížiť zahraničnopolitické témy občanom. S týmto cieľom bolo v uplynulých viac ako tridsiatich rokoch zorganizovaných niekoľko stovák podujatí v podobe konferencií, workshopov a diskusií. Zúčastniť sa na nich mohol v drvivej väčšine prípadov ktokoľvek, kto svoju účasť vopred avizoval, respektíve zaregistroval sa.
Hodnotiaca konferencia zahraničnej politiky Slovenskej republiky tiež patrí k takýmto podujatiam, na jej príprave sa rovných 20 ročníkov podieľalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a SFPA. V jednom prípade, konkrétne v roku 2010, sa konali dve paralelné hodnotiace podujatia – jedno pod taktovkou ministerstva a ďalšie v réžii SFPA. Aj v tomto prípade, rovnako ako na všetkých spomínaných dvadsiatich ročníkoch, sa na hodnotiacej konferencii zúčastnil aj minister zahraničných vecí. Bez ohľadu na to, kto tvoril vládnu koalíciu, keďže na hodnotiacich konferenciách vystupovali aj najvyšší predstavitelia štátu – prezidenti, predsedovia parlamentov i premiéri. Zúčastnil sa na nej niekoľkokrát i terajší predseda vlády Robert Fico. Prvý diskusný panel týchto konferencií bol tradične zameraný na najvyšších ústavných činiteľov, ďalšie boli venované tematicky, pričom v nich boli vždy zastúpení experti z vládneho i mimovládneho prostredia.
Cieľom tohtoročnej hodnotiacej konferencie, ktorá sa konala 19. marca v priestoroch jedného z bratislavských hotelov, bolo popri prediskutovaní najdôležitejších otázok zahraničnej politiky (vojna na Ukrajine a reforma Európskej únie) aj pripomenúť si 20. výročie členstva SR v kľúčových integračných zoskupeniach, teda v NATO i EÚ. Keďže aktuálny predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini sa ako kandidát aktívne zúčastňoval volebnej kampane, nebol z pochopiteľných dôvodov na podujatie pozývaný. Predseda vlády Robert Fico svoju neúčasť ospravedlnil inými pracovnými povinnosťami. Z najvyšších ústavných činiteľov tak na konferencii vystúpila iba prezidentka Zuzana Čaputová. Prvý diskusný panel bol teda zameraný na aktérov, ktorí sa na vstupe SR do EÚ a NATO priamo zúčastňovali, respektíve ho pripravovali. Panelistami tak boli bývalý premiér, podpredseda Národnej rady či minister medzinárodných vzťahov SR.
Cieľom tohtoročnej hodnotiacej konferencie, ktorá sa konala 19. marca bolo popri prediskutovaní najdôležitejších otázok zahraničnej politiky (vojna na Ukrajine a reforma EÚ) aj pripomenúť si 20. výročie členstva SR v kľúčových integračných zoskupeniach, teda v NATO i EÚ. Nezodpovedanou otázkou zostáva, prečo sa na konferencii nezúčastnil minister Juraj Blanár a aktívne v žiadnej z panelových diskusií nevystúpil ani jeden zástupca rezortu diplomacie.
Nezodpovedanou otázkou zostáva, prečo sa na konferencii nezúčastnil minister Juraj Blanár a aktívne v žiadnej z panelových diskusií nevystúpil ani jeden zástupca rezortu diplomacie. Záujem o ich účasť rozhodne bol, o čom svedčí niekoľko archivovaných pozvánok. Ministrovi Blanárovi smerovala oficiálna pozvánka ešte 23. januára, teda dávno predtým, ako bol zverejnený program podujatia. Oficiálne sa organizátori o jeho neúčasti dozvedeli až 27. februára, následne zverejnený program bol teda bez mena ministra. Figurovalo v ňom – spolu s dôvetkom TBC, teda „bude potvrdené“ – meno premiéra, keďže Úrad vlády komunikoval neúčasť predsedu vlády až 7. marca. Viacerí zástupcovia rezortu diplomacie vrátane riaditeľa kancelárie ministra sa napokon na konferencii zúčastnili, ale iba ako pasívni pozorovatelia, bez akéhokoľvek náznaku zapojiť sa do diskusie. Medializované vyjadrenia o nezaslaných pozvánkach vrátane toho v publikovanom texte samotného ministra sa preto nezakladajú na pravde.
Celkovo sa na hodnotiacu konferenciu zaregistrovalo viac ako 220 účastníkov, pričom prihlásiť sa v stanovenom termíne mohol každý, kto mal o podujatie záujem. V konferenčnej sále sa tak stretlo široké spektrum záujemcov o zahraničnopolitické dianie, počnúc študentmi a ich pedagógmi až po veľvyslancov a ďalších predstaviteľov diplomatického zboru. Hodnotiaca konferencia zahraničnej politiky preukázala, že je žiadanou platformou pre diskusiu, otvorenou pre záujemcov reprezentujúcich rôzne názorové i politické prúdy, fórom, kde sa majú možnosť vyjadriť rovnako predstavitelia vlády i mimovládnych organizácií. Fakt, že MZVaEZ a minister nevyužili možnosť podieľať sa na jej priebehu, a to aj napriek finančnej podpore z dnes už neexistujúcej grantovej schémy MZVaEZ a ponúkanému priestoru, vypovedá skôr o zámere vyčleniť rezort diplomacie zo spoločenskej diskusie a izolovať ho. Kritizovanie organizátorov konferencie prostredníctvom mediálnych odkazov je tiež len ďalším dôkazom degradujúcej komunikačnej kultúry jeho politického vedenia. Takýto prístup je škodlivý tak v kontexte tvorby, ako aj realizácie zahraničnej politiky Slovenska.